deformovaná...

som sa dobre zasmiala:počítanie kolíkov a hojdanie nákupného vozíka ja som asi deformovaná z roboty(robila som zástupkyňu vedúcej)- keď som v obchode a nájdem nejaký tovar položený inde(to "dobrý" zákaznik si rozmyslel a nemohol to dať nazad, tak to praštil hocikde), tak to chytím a hľadám jeho miesto no samozrejme ešči záruky pozerám...platili sme zato pokuty, tak to mám už v krvy a ešte asi, že si hneď prepočítavam(v hlave) teraz ty evry na kačky(koruny)...veľa ľudí má s tým problém, ale ja to tak nejak z hlavy

Arabela, ja som tiez tak trochu deformovana, najma teraz pocas materskej. Napriklad som sa minule pristihla, ked som hovorila s kamoskou, ze som na vtaka uplne automaticky povedala čip čip a ta sa valala od smiechu. Videla som padnut jednu pani a automaticky zomna vyslo bááác . Namiesto no pouzivam vyjadrenie mojho syna ňok a podobne. Obavam sa, ze mi to ublizi a ked pojdem do prace budem sa vyjadrovat recou kmena mojho rocneho syna a spytam sa osoby vykonavajucej pohovor napriklad: Moďem hapať? Namiesto mozem si sandut a podobne. Tak si ale tazko najdem solidne miesto.
Mam pocit, ze mi tento rok trosku mozog zakrpatel , prisposobila som sa krpcovi..
Pred nastupom na matersku som bola deformovana telefonatmi z prace a mojim znamym som dvihala telefon stylom: Si, pronto? Chi parla? Pripadne som pisala maily kolegom v taliancine a ti ma posielali kade tade rozhorceni, ze si robim prdel. Ale bolo to neumyselne..Asi tolko moja jemna deformacia .

No ja som sa spamatala, ked som pani za priehradkou na uplne cudzej mestskej poste oslovila: Babulenka moja zlatá, mohli by ste.... POzerala akoby som ju poizývala na rande...

Ja poznam pani, ktorá keď išla po ulici a niekto kto išiel oproti nej a mal na sebe odev s gombíkmi, ona ich musela rýchle spočítať. Takto počítala cestou do práce i cestou z práce. V práci bola vyčerpaná a unavená, domov prichádzala tiež unavená. Všetci mali o ňu strach a veľmi dlho to trvalo až sa priznala, že počíta gombíky. Nejaký čas ju do práce vozil manžel na aute, potom po pár sedeniach u lekára prestala, ale niekedy sa ešte pristihne, že úplne podvedome niekomu gombíky sčíta. Je učiteľka matematiky.

... ...kočíkovať košík v supermarkete, to je klasika...ja som už bola taká chorá, že ked mi náhodou manžel košík zobral, tak ja nervy, že sa nemám o čo oprieť, a že spadnem... taká fixovaná a zblbnutá som bola na materskej.
Ináč, ja som typický knižkovi magor z profesie...ako Zdravotná sestra všetkých vidím chorých...stačí, aby mi povedali diagnozu a ja už vidím, čo sa za ňou skrýva, a čo mám očakávať...Ked ideme s partiou na výlet, tak každý vie, že Lucia má celú lekarničku pri sebe...NO PROSTE MAGOR!...

I ja som donedávna kočíkovala v supermarkete košíky. Našťastie, už som si odvykla. Teraz si často zatlieskam, keď sa mi čosi podarí, lebo malú zvyknem chváliť aj potleskom.

osobne nejaku uchylku nemam, ale moj manzel je stolar a nech sme kdekolvek, trebars i na svadbe v kostole poklepkava drevo a pozera ako je co spravene, ci sedia spoje a podobne...

jasne, ze mam. My v praci mame na starosti vyvoz srotu z podniku. Minule sme sli so segrou autom nakupovat a isiel po ceste cigos z vozikom. Ja na to - ne len ze zavadza na ceste, ale sa mu to aj neoplati, sak teraz je kilo zeleza necisteneho 0,067 eura a cisteneho 0,078. Segra na mna kukla jak na krtka v zahrade a rehotala sa mi celu cestu...sak profik ne

manzel drzal malu pred seboua pri vychádzaní z hypermarketu som mu silou chcela narvat malej ciapku na hlavu.Spamatala som sa ,az ked s hrozou v ociach sa ma pytal,ze co robím

povolanim ucitelka - kazdu ciarku, hrubku, zle sklonovanie, vsetko - tu vnimam. obcas podvedome pocitim nutkanie vziat do ruky cervenu fixu a pociarat monitor.
no ale, ovladam sa. vsak sa tu pise pre nieco ine, nez pre pravopisne pekne, morfologicky spravne a stylisticky putavo napisane prispevky.

ja som asi tiez deformovana, a to uz davno, lebo syn, ktory ma 20, este na ZS napisal o mne do slohu, ze moja mamicka je ekonomka a vzdy nam vsetko spocita...

ja som v supermarkete robila pokladníčku,a jeden deň ked som sa nevedela dočkať konca smeny som sa jednej pani namiesto koľko má rožkov opýtala koľko je hodín?? a opačne,keď sa ma niekto opýtal koľko je hodín,zvykla som kuknúť na hodinky a povedať 14 euro a 5 centov

ja som tiež riadne deformovaná...vozíky v suprákoch som síce nevozila sem a tam,ale som kočíkovala prázdny kočiar ,keď sme vonku na ihrisku,tak stále rátam do troch-či sú všetci moji chalani na dosah,alebo si hundrem:modré tričko,sivé tričko,biele tričko...dobre,sú tu ešte všetci,a keď nevidím jedného tak panikárim,že:kde je sivé tričko?Maťo kde si???? keď ráno odchádzajú do školy a dávajú mi pusu medzi dvermi,tak im poviem:dobrú noc !!!a minule som umývala pred dverami,rohožu som čistila a vôbec neviem čo ma to napadlo,vystrela som ten môj zrobený chrbát,nakukla som dnu a rátam:1,2,3,4,5,ja som 6...a zamkla som.Akože,v pohode,už nikto nepríde!

Manžel v čase keď naše deti boli malé,robil majstra na učňovských dielňach a jeho žiaci sa po dielňach presúšali na korčuliach,tak na nich kričal:"Pomaličky,lebo hapáš!" Chalani sa váľali od smiechu po zemi.

Ja mám tiež deformáciu z práce - robím na telefón, takže celý deň zdravím "Do počutia". potom keď idem peši po schodoch do jedálne a pod. s niekým sa zastavím na chodbe,pokecáme a na rozlúčku poviem Do počutia.Ešte horšie sa mi stalo pri stretnutí - taká som bola zblbnutá, že miesto Dobrý deň som povedala Dobrý deň ( priezvisko, názov firmy )nech sa páááčííí...

Ja som mala deformaciu zo skoly (strojarina), vsade som kontrolovala uvolnene sroby, ci je vsetko kolme, prip. rovnobezne, kde je co hrdzave. No des ma chytal, ked sme isli na futbal a chlapi, ktorym sa nechcelo cakat v rade na WC, ocuravali tie kovove stlpy, co podopierali tribunu. Mna oblieval studeny pot pri predstave, ako to tam od tych staniek skoroduje a my sa zbortime...
Teraz mam taku deformaciu, ze vsetko, co hovorim, aspon dvakrat zopakujem, aj ked sa bavim s dospelym.

No tiez som pracovala na recepcii a ked sa k nam domov niekto dovolal na pevnú linku tak som sa predstavovala nazvom firmy. A raz mi volali z firmy domov a kolegyna si myslela ze omylom vytocila vnutornu linku k niekomu do kancelarie.
A raz sa nas na ulici pytal pan na jednu ulicu a my sme s kolegynou profesionalnym tonom a naucenymi gestami vysvetlovali ako sa tam dostane. A az ked nam podakoval tak nam doslo ze sa spravame ako sibnute

super blog,baby ste skvelé
Ja som už dlhšiu dobu doma,deformácia z povolania nejak utíchla,ale zas doma robím také kiksy )na pohľadanie, minule som mm podala s čistým spodným prádlom - tielko,boxerky aj moju podprsenku vyšiel z vane,ponáhľal sa k lekárovi,tak ma o to požiadal.Šašo jeden ešte sa mi v nej stihol ukázať rehnili sme sa na tom do večera, no čo??? ladila mu k tým trenkoslipom
jáááj a tento môj drahý v Národnom divadle namiesto kultúrneho zážitku počas celého predstavenia viac sledoval elektroinštaláciu a zavedenie všetkých tých svietidiel, káblikov a vypínačov a odborne mi to vysvetľoval-vyrušoval toto mi robí úplne všadeno hamba a ja tak veľmi milujem divadlo.

sa tu rehliiim, vyrusujem doma .... ale je to skvele

toto síce nie je profesionálna úchylka, ale ja si posúvam okuliare z končeka nosa k jeho koreňu, aj keď ich nemám na nose .... na strednej som to dokonca mala miesto prezývky, mňa keď chcel niekto "napodobniť", tak jednoducho si prešiel prstom po nose
ale mám aj jednu profesionálnu - non-stop prekladám - aj zo slovenčiny do slovenčiny (...on/-a chcel/-a povedať, že....)

uz to tu ktosi asi spomenul....pracovaa som v obchode s oblecenim a momentalne som na materskej..uz viac krat som sa pristihla ze namiesto nakupovania opravujem oblecenie na vesiakoch......najnovsie ma pritom "prichytil" maanzel ale chvalabohu len prekrutil ocami bez komentara

Moja deformacia je telefonovanie. Kedze som na recepcii firmy a vsetky cisla musim vytacat cez ustrednu a pridat cislo 9 pred cislom,ktore chcem volat , bezne sa mi doma aj na navstevach stava, ze vytacam tak, ako som zvyknuta. No ani by ste neverili, kolko ludom som sa uz dovolala..

no ja ked som nastúpila do roboty po materskej z ničoho nič som si začala speivať alebo recitovať detské pesničky, alebo som sa pýtala, prosí si niekto kávičku, čajíček? ideme sa napapkať, idem sa vycikať, no proste ako doma tak aj v robote, kolegyne sa išli občas popučiť od smiechu a tie košíky v obchode som hojdala aj ja, ked som v obchode niečo držala v ruke hojdala som aj to, ked som krmila dcéru občas sa mi stalo že som zobrala lyžičku a išla krmiť toho kto sedel pri mne, ja som tiež účtovníčka a tiež rátam, schody, latky na zábradlí a ked ma to pochytí tak hocičo čo sa dá zrátať, a dcéra sa ma niekedy opýta veiš koľko tam bolo schodov, alebo koľko tam bolo toho a toho? no neviem či to nie je dedičné

Ja som mala najväčší strach, keď som sa po 3,5- ročnej MD vrátila do práce, že oslovím žiaka "zlatíčko, srdiečko....." ..... no zvládam to ako tak .... ale v mojej triede si už chlapci zvykli že sú Mojko, Zlatko a tak - rodičia sa veselo na tom bavili na rodičovskom, že sa to chlapcom páči

Pridám dávnejší zážitok známej.

Vracala sa busom z nočnej, kde často dvíhala telefóny.
V autobuse si sadla za šoféra a únava jej ľahúčko privrela oči.
Niekto zozadu "zazvonil" šoférovi na zastavenie.
Moja známa vyletela na rovné nohy a skríkla:

" Železničná stanica Vrútky, prosím !"

No vidím, že je viac podobných deformácií
Mňa najviacej deformuje materská . Po prvej materskej som učila na strednej škole a tiež som si musela dávať pozor ako oslovujem žiakov. Raz som jedného dobrotníka oslovila Chrobáčik. Trieda najprv zostala 5 sekúnd v nemom úžase a potom sa váľali od smiechu
A manžel sa mi doteraz smeje, keď sa snažím niekomu niečo vysvetľovať: "Nóó, pani učiteľka!"

Teraz som na materskej už 5 rokov a tiež si bežne pospevujem: "krásna, krásna, kde si húsky pásla..." a pod. aj keď som bez detí

dievcata, tak mne sa minule zadarilo, hostia v restauracii, servirujem fajnovucko naaranzovane jedlo a priklincujem to: namiesto toho, aby som povedala: Dobru chut, zahlasim, Pozoooor, pali to! ako zvyknem drobcovi no hanba na tri zimy!!! drahy zahlasil, ze uz bude obsluhovat radsej sam no co, aspon si vyberiem dovolenku a oddychnem si ale hostia sa zasmiali a zobrali to s rezervou
bigmama

no moje deformacie su dost podobne vsetkym tym, ktore sa vam stavali, ked ste sa vratili do prace po materskej.

ale takou, ktorej som sa takmer 1.5 roka nemohla zbavit, je pisanie datumu. na matersku som sla r.2005, potom som este do par papierov pisala narodenie dietata 2006 ... a ked som r. 2008 nastupila do prace, kazdy jeden datum som musela opravit. nevedela som si zvyknut, ze akosi ubehli viac ako dva roky a ja som vsade pisala x.y.2006. vsetky papiere som mala doskrtane a firemne maily som po sebe 3x kontrolovala, pokial mali obsahovat nejake datumy.