Emócia strachu, áno aj taká ku mne patrí

Neviem kedy, ako a prečo som sa rozhodla, že strach nebude patriť do môjho bohatého emočného portfólia. Nechcem, nebudem predsa zbytočne maľovať čerta na stenu. Určite nie v prípade, ak "posielam" deti, ... do sveta, cestujú ďaleko tak či tak... Tu sa mi darí, obavy mať celkom pod kontrolou a dávať viac priestoru viere v šťastný cieľ. Len život nám prináša nepreberné množstvo zážitkov, skúšok ... 

Nedávno som si uvedomila, potrebovala som teda k tomu pomôcť, že nedefinovateľný nepokoj, ktorý mnou často šije, je dobre zamaskovaný strach. To bolo pre mňa dosť prekvapivé poznanie.

Predvčerom som výnimočne počúvala jeden podcast so známym neuropsychológom. Spomenul v ňom, že sa zvykol  svojich klientov ako prvé pýtať, kto vlastné sú, aká je ich najdôležitejšia úloha. Mne v tom momente bolo jasné, že u mňa svieti cez celý štadión "Mama" Prekvapilo, ma však že tento celkom úspešný vedec, učiteľ, podnikateľ povedal, že ma na prvej pozícii úlohu - otec.

A ak si spojím jedno s druhým, je to strach mamy o svoje deti, ktorý sa ku mne často nenápadne prikráda. Nemyslím, že je nejaký preexponovaný, úzkostlivý ..., obťažujúci ...., ale obozretný a veľmi vnímavý.

Keď máte štyri deti, to sa nedá chorobne naviazať na jedno, všetky ... A toľko zábavy som si vymyslela, že mám aj kopec iných životných cieľov ... Ale strach o zdravie detí, také či onaké, a zväčša nie bezdôvodný, je často mojim spoločníkom. Ja si ho musím hlavne uvedomiť, pomenovať ..., a mať ho aspoň čiastočne pod kontrolou? Ak viem vykonať akciu, tak konám, ak je mi dovolené pomôcť pomáham ... . Naivná viera, je občas dobrým spoločníkom. A je to aj dôvere, veľkej dôvere k mojim deťom, že je zvládnu tak či onak, po svojom  ... Vedia, že som tu vždy pre nich

A prečo práve dnes som vytiahla tému mojich strachov? Asi ste mnohé zachytili, stredajšiu streľbu pred barom LGBT komunity v Bratislave, keď dvaja mladí muži prišli o život. Podľa všetkého to vyzerá byť dielom nenávisti mladého 19 ročného chalana? To sú tie momenty, keď si uvedomujem, že oheň a síra, ktorú chrlia na Slovensku mnohí politici, dopadla na úrodnú pôdu. Za týmto činom sú názory blízke hrubozrnému fašizmu.

A môj strach mamy, "dieťaťa" patriacej do tejto komunity ... je prítomný, aj keď sa schováva za únavu. Je tu, lebo viem, že je aj u nazraniteľnejšieho článku mojich detí. Neviem pomôcť, viem vypočuť ... A únava, je občas veľmi dobrý spoločník ..., prehluší ostatné.

Prosím, ak aspoň trochu môžme, zastavme šírenie nenávisti, zloby takej či onakej. Táto doba je tak veľmi zložitá. Ak môžme posúvajme ďalej dobro a lásku, aj keď by to malo byť len prianie pekného dňa, venovaný úsmev, objatie najbližším ...