Hlavne klud, ak mas pocit, ze to sama nezvladnes, tak oslov najblizsie Krizove centrum pre maminy s detmi. To, co robil tvoj manzel, nie je ok. No a deti su vnimave, zit v chorom vztahu "kvoli detom" je iba vyhovorka dospelych. Drzim palce, hlavne sa nedaj vydierat a zastrasovat...
Ďakujem. Oslovila som rodinu a zatiaľ ma drží psychicky mama. Keby som oslovila krízové centrum, tak to neviem čo by mi už spravil. Malá vedela, že všetko prekusujem len kôli nej, no teraz keď je s ním sama istotne ju húška proti mne. A mne je to jedno, len mi srdce puká, že ju nemám pri sebe.
mas mail, lepsie povedane- poslala som ti mail 
Chorobna ziarlivost je zla vec. Tazko povedat, ci ma malu tak rad alebo mu skor ide o to, aby ta donutil vratit sa, lebo je to jeho posledna paka na teba.
Nemas moznost vziat aj dcerku k rodicom? Alebo kde teraz byvas, kam si odisla?
Ja som odišla k mame, kúsok od nášho podnájmu, ktorý nám pomáhala platiť mama, lebo on všetky peniaze mine za pár dní. Dcérku sem môžem zobrať, ale on mi ju nedá. Včera keď som odchádzala, tak mama povedala aby som zobrala aj ju, ale on do mna skočil a povedal, že ma zabije. On je veˇmi agresívny. Ale verte, že už mi je to aj jedno, lebo keď mám byť bez malej tak to radšej zomrieť.(brokenheart)
lydusha Ďakujem, uvidím ako to dopadne tieto prvé dni keď nedobre, tak dám na tvoju radu v email. Som rada, že ani ma nepoznáte a snažíte sa mi pomôcť. Pre mna znamená veľa aj to že sa môžem vyrozprávať. ĎAKUJEM
Staci tam zavolat, nemas co stratit. Urcite ti poradia lepsie ako mi vsetky dokopy. Drz sa.
sonakina,
ak si sa rozhodla odist, urcite vies, preco a urcite to nebolo lahke rozhodnutie. A urcite nebude ani lahke v nom vytrvat. Najma ak ta tvoj muz bude vydierat dietatom.
V prvom rade by si mala zajst za socialnou kuratorkou v mieste bydliska a povedat jej o svojej situacii. Nasledne poziadaj sud o zverenie dcery do starostlivosti. Vyhladavaj dceru, nestracaj s nou kontakt a hlavne - nenechaj sa zastrasit. Ak by ti muz ublizil, obrat sa na policiu.
Ziarlivost je choroba a zit s takto chorym clovekom je velmi, velmi narocne a znicujuce. Nie si povinna sa nechat znicit.
Drzim ti palce.
Eva 
Milá sonakina no konečne že si nabrala odvahu a odišla 
no načo ti je taký príživník a darebák to je zbytočné bremeno ktorého sa teba čím najskúr zbaviť . Už len dostáť tú malú k sebe 
neboj podarí sa ti to 
všetko bude dobre . Počula som že na nanič mamu chodí právnik pán JUDr. Ficek a on ti určite pomôže a poradí zdá sa mi že sem chodí každý pondelok a bezplatne radí čo a ako! Opýtaj sa Kamilky /kontakt na autorku stránky hore na lište /ona Ti poradí ako sa s ním spojiť je to zlatá duša ako aj pán Fícek / nemala som tú česť sa s ním zoznámiť ale ak by som potrebovala tak určite by som ho kontakovala /.Pá pá drž sa všetko bude OK
Veru dievča zlaté,urobila si to najlepšie čo i mohla..len ..mala si dcéru vziať..ak by ťa udrel, na políciu..aj na takých už sú páky..Ver, viem čo si zažila a preskákala ..zažila som to tiež.. nenechaj sa opantať ani sľubom ,že sa polepší..nie taký chlap ..už lepší nikdy nebude.. Držím ti palce.
Ďakujem dievčatá, ani neviete ako ma vaše vety povzbudzujú. Práve prichádzajú zase depky na mna už druhá noc bez môjho slniečka. Už len plačem, ale držíte ma aby som sa nevrátila. Dúfam, že už zajtra mi ju dá. EEšte raz ĎAKUJEM ste SUPER
Mne pomohli rodinne problemy poriešit na UPSVR - maju tam pravne oddelenie - ZADARMO - pomohli mi napisat ziadosti na sud a na urady. Dovtedy som riadne nevedela na co vsecko mam narok, teras uz je to vpoho.
Obratila sa na nich aj moja kamoška po 16r trapenia v manželstve, už je rozvedena , deti ma doma a je taka spokona ako už davno nebola. Taketo veci nejdu lahko ,ale treba vydrzat.
Hlavne sa nezatvarat "doma, ale zacat znovu žit.
Pozor na CUKOR , zhoršuje depresie.
Treba sa tešit z prichádzajúcej JARI a , chvílu to portvá, ale bude zas fajn 
držím palce
dobre si urobila,že si odisla preč....a rob tak,jak ti radia dievčatá,ja nemám ,čo k tomu dodať,len súhlasiť s nimi,nedaj sa a bojuj o svoje práva
Dievčtá, bývalý išiel na noc preč a ja som konečne aspoň s dcérkou. V piatok som odišla v sobotu som bola za nou a dnes ráno zase. Malá sa bála mi dať pomaly aj pusu. No keď jej otec večer odišiel (volal aby som ju prišla povarovať), tak hneď bola iná. Najprv som sa dobre vyplakala, uspinkala mojho anjelika
. Od piatku až do teraz som bola schopná zjesť 1 koláč a 2 kekse. Ani si neviete predstaviť koľko odvahy a povzbudenia mi dávate.
Moja, nepoznáme sa, ale je mi z toho, čo prežívate s dcérkou, až do plaču. Bojuj za seba i za ňu. Držím vám obom palce dievčatá .
opytam sa mozno hlupo ale preco ked si odisla si nezobrala aj dceru?? ja by som bez deti teda neodisla....
ale drzim ti fakt silno palce aby si to vsetko vyriesila a mohla kludne zit...
Dcérku som nezobrala, lebo som sa bála. Neviem, či si niečo podobné zažila, keď nie tak neviem či to pochopíš. On je veľmi agresívny, hlavne keď si vypije. Nie je to o fackách, ale o zabití. Možno si povieš, že preháňam, ale asi by si sa čudovala, keby si vedela o celej mojej situácii. To čo som písala, to bolo asi ani nie 5%. Keď si urovnám život a budem s dcérkou tak napíšem príspevok o svojích trápeniach a výhre, aj keď to bude veľmi dlhé.
Teraz som bola čakať dcérku pred školou, tak som spokojnejšia, že som sa s ňou porozprávala a videla som, že keď nieje pri otcovi, tak je úplne iná. Prezerám na notbooku podnájmy, aby som sa nemusela báť, či príde robiť zle k mame, lebo už aj tej sa začal vyhrážať. Najhoršie je, že sa nechce dohodnúť na striedavej starostlivosti a to som spravila veľký ústupok, že som mu to navrhla. Ďakujem všetkým za palčeky
sonakina a dcéru sa nebojíš nechať samu s takým človekom? Myslíš, že keď zoženieš podnájom, tak tam budete viac v bezpečí ako u Tvojej mamy? Myslíš, že keď budeš v podnájme, tam za Vami nepríde? Podľa toho čo píšeš, je to veľmi zložitá situácia a ja Ti len chcem poradiť, aby si ju neriešila sama. Určite by si mala zájsť na ÚPSVaR. Dúfam, že sa Ti čo najskôr podarí byť s dcérkou
Ono je to naozaj tazke pochopit, ale niekedy si ratujes iba holy zivot. Niekedy je to v zime, v noci, v papuciach, bezis a bezis ani sama nevies kam, len vies, ze nemas cas ani na to, aby si si vzala nieco na seba, nieto este dieta....a vies, ze ked neujdes teraz, tak nikdy. Mozno nebudes mat odvahu a mozno budes mrtva.
Som si istá, že dcérke neublíži. On je agresívny na mna nie na dcéru. Viem, že keď budem v podnájme, že budem v takom istom bezpečí ako u mamy, možno trocha menšom. Ale snáď do vtedy nájdem odvahu volať aj policajtov, ale stále dúfam, že si najde nejakú kamarátku s ktorou začne žiť, ale to asi len dúfam. On si stále neuvedomuje, že ja sa už nevrátim. Myslí si, že ma bude vydierať dcérou, lebo vie, že by som dala za ňu život. Vždy keď som bola rozhodnutá odísť, stačilo keď skríkol, že môžem, ale bez dcéry. Do 3r. sa o malú vôbec nestaral. Buď bol na diskotékach, u kamarátiek aj 2 dni, alebo u svojho otca. Ja som nemala pri sebe nikoho, ani rodinu ani kamarátky. Ja som mala len svoje . Ona je môj život. A verte mi ľudia ja bez nej nebudem.
Sonakina, Dulka ti radí dobre. Ako píše Lydusha, keď si odchádzala, bolo to o holej záchrane. A teraz ideš riešiť. Oslov ÚPSVaR, nech vie o tvojich problémoch čo najviac ľudí. Nie je to hanba. Okrem toho, že ti poradia, vysvetlia tvoje práva, je to i určitá forma tvojej ochrany i ochrany tvojej dcérky. Píšeš, že bývalý partner je agresívny, ty si pre neho slabý súper, ale snáď úrady a polícia nie.
Možno je to porovnanie pritiahnuté za vlasy, ale presne takúto formu publicity a zverejnenia svojho príbehu použili viacerí ľudia na ochranu svojich detí i seba pred agresormi.
Skús okrem podnájmu zvážiť i možnosť odísť do centra pre týrané ženy - tu môžeš byť i s tvojou dcérkou a budeš určite viac chránená ako sama v podnájme. Aspoň po tú dobu, kým sa veci nepohnú k lepšiemu. Držte sa a veľa síl .
Gratulujem k odvahe a prosím ťa ked ti bude slubovať aj modré z neba nikdy nezabudni čo si si musela kôli nemu vytrpieť a nevráť sa naspäť.
Ahojte dievčatá. Povedzte svoj názor, lebo ja sa už zbláznim. Včera som odišla od človeka, s ktorým som žila 11 rokov. Máme spolu 9 ročnú dcéru. Už sa to nedalo vydržať, musela som poslúchať na slovo. Napr. nemôžeš si obliecť legíny, lebo sa chceš ukazovať, z roboty som musela byť na minútu doma, keď som 5 minút meškala, tak mi povedal, že som sa bola ku.... Nikdy som ho nepodviedla a ani ma iný chlapi nezaujímali, ale on bol chorobne žiarlivý. Začal mi zakazovať kamarátky, nakoniec aj rodinu. Kým som neostala úplne sama s ním a s dcérkou. On chodil po diskotékach, a ja keď som sa len zdržala v obchode už bol oheň na streche. To píšem len trošičku z toho všetkého, čo som si zažila. Keby som napísala všetko tak by sa vám asi aj vlasy dupkom postavili. Už dobrých 5 rokov som s ním žila iba kvoli malej, ale včera mi už praskli nervy a odišla som stým, že som myslela, že už sa povraždíme. No môj problém je v tom, že mi nechce dať dcéru. Vyhráža sa mi všetkým možným, že čo on mi všetko spraví keď mu vezmem malú. Ale veď som sa starala pomaly o ňu sama. Ja som chodila do práce, on bol doma a nebol ju schopný nachystať do školy a ani len ju len nahnať okúpať, všetko som musela robiť sama. čo mám teraz robiť???
