(Tak ja zaseeeee... dokolečka dokola....)
Ak mi niekto ide tvrdiť, že kvôli tomu, že (napr.) Geo napísala..., niekto utrpel nejakú ujmu, tak len ticho žasnem.
Niekedy sa pohrávam s myšlienkou, aké by to bolo, keby som mala takú moc, aby moje písmenká kohokoľvek k niečomu nejako donútili. A opakovane prichádzam k záveru, že ak by to tak bolo, nenapísala by som sem už ani bodkočiarku.
Kedže mi je však nad slnko jasnejšie, že nepohnem nikým, bez toho, aby sa on sám nerozhodol, že niekam chce ísť, tak píšem ďalej.
To isté platí v reále. Môžem niekomu (dospelému a svojprávnemu - deti teraz neriešim) klamať, zavádzať ho, sľubovať mu, vyhrážať sa mu, prikazovať, zakazovať, kričať na neho, prípadne ho aj zbiť (nič z toho v reále nikomu nerobím, uvádzam to len ako príklad), pokiaľ mu nepriložím pištoľ k hlave, vždy mi môže povedať: "Neurobím to, čo po mne chceš." A ešte aj s tou priloženou pistoľou to môže povedať. Len, hold, s tým rizikom, že to neprežije (zase je to len názorný príklad - nemienim nikoho strieľať).
Absolutne každý dospelý a svojprávny človek rozhoduje o svojich ne/činoch sám. Bodka. Točím to tu dokola.
Napísať/povedať: "On/ona/ono je na vine, že ja som ne/urobil/a toto a hento," je obyčajná výhovorka. Bodka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V snahe po dokonalosti, alebo prinajmenšom dostatočnosti a aj akceptovateľnosti verejnou mienkou občas potláčame vlastné intuície a necháveáme sa viesť životom. Čítame fúry kníh a časopisov z ktorých chceme vyčítať, ako správne žiť, ako myslieť, ako vychovávať deti,ako dostatočne milovať alebo aj, že nedokonalosť je akceptovateľná. Nechávame sa ovplyvňovať názormi žien z diskusných fór, lekárov, tety susedy, ktorá vychovala dve deti a presviedča nás, že jedna po zadku nikomu neuškodila. A nevedomky, celkom pomaličky alebo naopak, veľmi rýchlo, prim bezmyšlienkovite meníme vlastné intuície za tie cudzie.
Aj vy sa usmievate? Je vám to povedomé?
Samozrejme, veď 100x zopakovaná lož sa stáva pravdou



, ktorú tu zrušili, že párky sú pre deti maximálne nevhodné, že táto pani doktorka na záver povedala, na margo detí, ktoré nechcú papať, že dieťa potrebuje až tuším 10 krát ochutnať jedlo, kým si zvykne na jeho chuť, ale že potraviny ako napríklad PÁRKY, cestoviny (a ešte niečo) chutia všetkým deťom
Smelo aj párok, ak vieme, že existuje limit
Veď ako sa to hovorí- 100 krát opakovaná lož sa stane pravdou?
Nechávame sa vtláčať do situácií, ktoré sami nepovažujeme za vhodné, pretože ľudia, ktorý ich vyslovili boli "väčší odborníci ako my sami".
Pravdou však je, že nikto nie je na váš život väčší odborník ako vy sami. Nikto necíti lepšie, čo by mali jesť vaše deti, ani to, dokedy sú akceptovateľné plienky.
Pobavila som sa. Naozaj. V časopise Zdravie som čítala článok od detskej gastroenterologičky o strave našich detí. Tak som sa pousmiala, ako sa niektorí ľudia dokážu nadchnúť nad tým, že deti jedia med, oriešky, citróny alebo párky, či pijú kravské mlieko
Ale viete čo? Táto pani doktorka, odborníčka na výživu detí je Človek
A ja sa usmievam, pretože jej slová boli to, čo som ja cítila. Nie vždy sa nimi riadila, ale vovnútri vedela, že tak to asi má byť.
A chcete vedieť, ako to je?
1.) medzi 6 a 8 mesiacom sa objavuje imunologické okno, kedy sa detské telíčko vysporadúva s alergénmi. Tento vek je vhodný pre zavádzanie alergénov do stravy- piškóty z pravých vajec, lepok, orechy, med, MLIEKO... dokonca ani alergia rodiča nie je dôvod do stravy tieto potraviny nazahrnúť. Či ich podáme skôr alebo neskôr, neovplyvní to alergie našich detí. Preto od 4 mesiaca najneskôr do 6 by sme mali pozvoľne do potravy našich detí zahŕňať bežné potraviny
2.) nesoliť- aj keby sme si nikdy nič neosolili, soľ by nášmu telu NECHÝBALA.
3.) dieťa má aj maškrtiť, ak nie je obézne alebo inak choré. Jeho metabolizmus musíme naučiť spracovávať aj cukry.
4.) dieťa potrebuje MäSO. Do 6 rokov bez výnimky, avšak je nutnou súčasťou až do veku dospelosti.
5.) a ako záver- myslím, že pre... Chiaru?
Ja vás nechcem ovplyvňovať ani na vás pôsobiť
Ani netvrdím, že TOTO je to vhodné pre vaše deti. Len dajte na vlastné intuície a žiadny názor nepovažujte za UNIVERZÁLNE NAJSPRÁVNEJŠÍ, stále je to iba NÁZOR
Univerzálnu pravdu o svojom živote máte sami vo svojom vnútri- ak sa riadite vlastným vedomím a svedomím
Takže... zdokonaľujte sa, obohacujte svoje myšlienky múdrymi knihami, časopismi, radami, pamätajte si, že ŠPENÁT obsahuje neúrekom železa, ale nikdy nezabudnite, že aj jedna jedina čiarka na nesprávnom mieste môže znamenať, že čo bolo 100 rokov univerzálnou pravdou, bola vlastne iba 100 krát zopakovaná lož
