Žiaľ, človekom som iba raz
Síce "na papieri" mám napísané, vraj nemecky aktívne a anglicky pasívne, po anglicky aspon čooooo toooooo rozumiem, no aj to bieda, nemecky nepohnem, od gramatiky utekám..
Ale aspoň tá slovenčina mi ide dobre. Gramatiku, keď chcem, tak viem, na slovnú zásobu sa nesťažujem (iba manžel, ktorému prekáža jej rozsah
)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Koľko rečí ovládaš, tolkokrát si človekom" - takto nejak sa to hovorí, však?
). Jasné, že mi do slov často vkĺznu slová nespisovné, slangové, ale som si toho vedomá.
Nuž, ivusa ma vo svojej reakcii na môj blog o Fuerteventure nepriamo inšpirovala k vyvolaniu tejto diskusie.
Koľkokrát som ja človekom? Hádam žeby len raz...?
Slovenčinu moju rodnú ovládam, myslím si, že veľmi dobre. Mám bohatú slovnú zásobu a skoro dokonale ovládam gramatiku (aj si na to náležite potrpím
Čestinu ovládam primerane dobe, v ktorej žijem. Odmala ju počúvam, vnímam ju ako samozrejmosť, na gramatiku si však netrúfam.
Ruštinu som sa učila od tretej triedy - boli sme škola zameraná na jazyky. Ovládala som ju veľmi slušne - nuž, ak však jazyk nepoužívaš, veľmi rýchlo sa vytráca...
Po nemecky som sa začala učiť vo štvrtej triede. Najprv súkromne, u skvelej starej pani učiteľky, neskôr v jazykovej škole, na gympli a aj na vysokej bol nejaký ten zápočet z jazyka. Aj tu však platí už napísané - ak jazyk nepoužívaš...
Angličtinu som sa učila len jeden školský rok ako piatačka, ináč som pasívny samouk - notoricky známe frázy, niečo odpočúvané z pesničiek či inde, niečo nalepené životom...nič moc. Málo poviem, viac rozumiem.
Cestujeme pomerne často a vždy si naplno uvedomujem, aké je skvelé, keď sa dokážem ako - tak dohovoriť aj na opačnom konci sveta. A vždy si naplno uvedomujem aj to, o čo by to bolo úžasnejšie, keby som aspoň jeden zo svetových jazykov ovládala lepšie.
Ako ste na to, milé dievčatá, vy?