samara,
to co pises, je smutne. Stalo sa ti nieco, co ti ublizilo?
Ja som rada, ze mam sestru, o nic sa nehadame a myslim, ze mat surodenca je skvela vec. Vediem k tomu aj moje dve deti.
Eva 
áno, ublížila mi moja vlastná rodina a veľmi... ja som si 30 rokov myslela, akú mám skvelú sestru, kým ma nepodrazila
to bude tym, ze nad pribuzenskymi zvazkami stale prevysuje najvyssi zakon - prezit a zabezpecit prezitie pre svoje potomstvo. nie pre ine. a kto zavaha, nezerie.
Mám ešte 5 tich súrodencov.Naša mamina, nás vychovala s láskou a tú nam aj vštiepila.Mamka, nás stále prosila ,aby ak už nebude medzi nami ,sme stále boli spolu.Bez hádok a urážok.Sme stále v kontakte.Na narodeniny sa stretávame všetci a verte je nás riadna kopa. Vieme sa zabávať ,spievať.A podrazy?? tie nepoznáme.Našťastie
áno, môže byť, verím, že to tak je a držím palce aby to tak aj ostalo...
vidím, že aj na tejto stránke je to tak, že človek vypíše svoje trápenie a dostane x odpovedí v štýle, chvalabohu, že u nás to tak nie je, u nás je to super... aj trebárs príklad - žena napíše, že ju podvádza muž a potom číta 100 príspevkov o tom, aké sú tie druhé šťastné v ideálnom vzťahu... nie je to súťaž o tom, kto sa má lepšie, je to o zverení sa s problémom a možno o očakávaní dobre mienenej rady..
Samara tak teda dobre mienena rada odo mna: neocakavaj a nebudes sklamana.
ďakujem... veru už neočakávam nič od nikoho... som sa poučila..
Toto je mojim predsavzatim od Noveho roku! 
Jedine -co ocakavam je moja zmena- asi k horsiemu, pretoze s laskavostou, slusnostou a charakterom som to teda daleko nedotiahla! Takze u mna Novy rok- novy zivot.....zial, doba je zla.
ivet
Neveriiiiim
To sice ani ja este, ale uz na sebe pracujem.... ivet
To je len momentálne určite nejaké klamné zdanie 
.
A ja to vidím tak, že človek vždy chce mať to čo nemá - ja som jedináčik a bola by som sa možno rada hádala o čokoľvek, len keby som tak mala s kým.
Môj zákonitý je z dvoch detí a tvrdí, že od rodiny len čo najďalej, lebo od rodiny sa nikdy ničoho dobrého nedočkáš - lebo tú si na rozdiel od kamarátov nemôžeš vybrať sám.
Tak teda neviem, ako mám z toho byť múdra - ale pre každý prípad my máme pre istotu deti 4 - zatiaľ sa ráčia, ale to sme ešte neumreli a nie je treba riešiť dedičstvo - tak to sa asi až potom ukáže, čo sú zač!
Adus 
,presne,človek chce mať vždy to čo nemá - čistá pravda...Neviem,my sme tri sestry a máme sa velmi rady 
,myslím si že vo velkej miere má na tom zásluhu naša mama ktorá nás tak vychovala a stále nám prízvukovala aby sme sa mali radi a pomáhali si...A je to skutočne tak,no aj napriek tomu že som šťastná že ich mám,tiež mám v sebe nejakého červíka pochybností,čo ak v prípade že sa rozhodneme mať viac detí /teda max.ešte jedno/,príde v budúcnosti - v dospelosti k problémom týkajúcich sa dedičstva a majetku...Takto ked je sám takéto "problémy" tým pádom odpadajú,lebo nikto nedá záruku že viac súrodencov=porozumenie a pohoda...
...no v niektorých prípadoch sa honba za dedičstvom mení na ČLOVEČE NEZLOB SE! buď to budeš hrať so všetkým čo k tomu patrí,hádky-sranda-prehra-výhra, alebo sa nezúčastníš a nikto sa na teba nemôže hnevať...
Ahojte,
nemyslim si ze rozhodnut sa byt horsia, lebo doba je zla je spravna. Skor naopak, chces byt clenom stada?
Deti nemame nato aby sme ich nechali dedit a nedajboze sa pohadaju....mame ich preto, lebo ostane na tomto svete nieco z nas, chceme ich, lebo su chutne male vonave a hlavne NASE......Kto deti ma vie co to je, ak osu nedopraje niekomu tak si adoptuje, alebo zije si svoj zivot, ale nechcela by som mat jedno dieta, ak teda mozem povedat za seba.......osud mi dve dal, jedno vzal.....pozeram pozitivne do buducnosti, nenechajte sa vykolajit dobou, stresom, zhonom.....nechvalme sa, niekto nema mozno tolko ako ten druhy, ale to nie je podstatne, nikto nie je lepsi ak ma viac......
Samozrejme Betula,že deti máme preto lebo ich chceme a milujeme,ale je predsa normálne že to čo tu po nás zostane je aj nejaký ten majetok a raz sa on budú musieť podeliť naše deti,ak to tak urobí rodič počas života /spravodlivo/ odpadajú hádky a zvady počas "delenia majetku"...aj ked problémy môžu a nemusia nastať ...záruka nie je nikdy...
Podľa mňa ťa môže rozhádzať len to, čomu prikladáš veľkú dôležitosť. Ja dedenie pokladám za niečo, čo nie je moje, musím sa vedieť v živote obracať aj bez toho, ak mi rodičia s niečím pomôžu, tak som vďačná, ale nepovažujem to za samozrejmosť. Akú váhu budú tomu prikladať tvoje deti, je len na nich.
samara76 viem o com pises.niekedy sa zamyslam kam tento svet speje a ludia.
...krv nie je voda...hm, nemala by byť...
a čo by ste povedali na toto:
Známemu zomrela mamička, zostali 4 dospelé samostatné deti + manžel. Pri dedičskom konaní po nej
manžel( =ich otec)ASI natruc, že stredná dcéra tri deti( =súrodencov) mala vyplatiť z pol domu, svoju polovicu domu dal prepísať na tú strednú dcéru. Chudák -ešte nevie, komu sa upísal...čas ukáže, on sa už ako otec ukázal.A vraj kostolový človek.
Maja
Stáva sa, možno to nie je fér, ale kým žije a je svojprávny, tak je to jeho majetok a môže si s ním nakladať, ako uzná za vhodné. Je veľmi pravdepodobné, že si ho nahonobil vlastnými rukami, vlastnou šikovnosťou. Neviem, či som ja strihnutá, ale mňa tieto naťahovačky dosť poburujú. Kým sú moji rodičia nažive, tak nech si ten majetok užívajú do posledného centu, keby to rovno aj predali a išli do Vegas, nemám naň právo - ničím som sa nepričinila, že ho majú toľko, koľko ho majú a od narodenia toho do mňa aj tak investovali dosť. A už vôbec nemám pochopenie pre kalkulácie, kým niekto žije.
samara ,dedičstvo rozhnevá asi každých súrodencov(brokenheart) tak to vidím okolo seba.drž sa a raduj sa s iných vecí.je toho v živote na radovanie veľa./aj ja si idem niečo pohľadať
/
Tak toto ja riešiť nebudem...nie žeby nebolo čo, ale neviem, či to je výchovou, ale asi skôr povahou...mám ju presne po mojej mamke...aj ona podpísala(nechala)všetko nevlastnej sestre a jej rodine(podiel z dvoch barákov)a minulý týždeň podpísala jej dcére polia-mladí idú stavať...a to preto, že načo sa bude nervačiť...veď tam aj tak dlhé roky nebýva a o ich mamu sa stará jej ségra,...máme s nimi super vzťah-nemám lešiu tetu na svete! Aj Tomáš, keď ju spoznal, tak povedal, že je perfektná...však uznajte-boli sme u nich po seno pre zaja a teta nám pomáhala, pri schádzaní z rebríka jej spadli tepláky ja som nevedel čo urobiť a ona s kľudom angličana-ná, vidím mladého chlapa a už mi gace padajú
nikomu by som nešla ručiť, ale jej som bola(pristavovali)a už to majú aj splatené...máme s nimi nadštandardné vzťahy-s celou rodinou...a ja by som spravila to isté, načo mať nervy-hlavne, keď tam dlhé roky býva niekto iný a ja mám svoje...kolegyna riešila takúto situáciu s domom po rodičoch(má šesť sestier)-dopadlo to hrozne...do hádok a bitiek sa zapojili aj ich manželia...ja by som sa do takejto veci nikdy nezaplietla(ak chcú, nech sa o to hádajú brat so sestrou)a do partnerovej rodiny nechcem zasahovať...a čo sa týka toho, či je lepšie mať, alebo nemať súrodencov-asi každý chceme to, čo nemáme...ale keď ich je viacej, tak je aspoň veselšie
Určite Lia ,veselšie je hlavne pri tom dedení majetku /ako u tej tvojej kolegynky /... 
...
Soni, ale určite pokiaľ tí dotyční sú závistliví, sarkastickí(ten sarkazmus vidím aj tu niekedy na NM(a to nejde o majetok ), závistliví a čo ja viem, čo ešte...tak sa určite stane to, čo mojej kolegyni-alebo teraz Samare(myslím jej rodinu)...pokiaľ chcú tak žiť-prosím, ja im to neberiem...našťastie poznám dosť rodín(kámošov), ktorím ide o dobré medziľudské(rodinné)vzťahy, ako o to, aby strpčovali život druhým a som šťastná, že aj moja rodina patrí medzi nich
baby, ja som tak strašne, ale tak strašne sklamaná, ešte nikdy som takto sklamaná nebola... doplatila som na svoju naivitu a sprostosť... moja rada - nikdy nezostávajte bývať u rodičov, lebo na to doplatíte tak ako ja... bolo mi kedysi povedané - sestre sme postavili dom, tebe zostane tento.. zostala som, bolo treba pomáhať, starať sa o rodičov.to už nehovorím o tom, že sestra sa tu zastaví raz za týždeň na kávu a my sa musíme z toho s prepáčením posrať... vždy som ja bola tá najhoršia.. otec zostal nevládny, automaticky sa čakalo, že JA zostanem doma pomáhať s ním. nechala som robotu, ale otec zomrel, zostala tu len mama. nikto však ani nešuchol o tom, čo bolo povedané. sestra dedí rovnakým dielom ako ja...a predvčerom ma odtiaľto vyháňala, že ona si nepraje, aby som tu bývala. najhoršie je, že mama drží stranu jej, vraj so mnou nadobro skončila... ach bože.. za dobrotu na žobrotu
Ahoj Samara, tak toto je moc smutne.Asi sa tvoja starostlivost brala ako uplna samozrejmost.A ze si sestra nepraje aby si tam byvala? A mama preco otocila a drzi stranu sestre? No tak to si ozaj doplatila za dobrotu. Napis viac co je za tym.
vieš, mama vždy držala stranu jej. tým, že ja som s nimi bývala, tak som nebola taká vzácna ako ona, čo prišla raz za týždeň.je to hrozne nespravodlivé a ja sa čudujem, že to nevidí. bola som trúba, mohla som sa odsťahovať a mať svoj vlastný byt. ale kdeže, ja som ostala a nakoniec nemám skoro nič. normálne sa obávam, že so synom skončíme na ulici.sestru nemám z čoho vyplatiť, tak neviem, ako to riešiť.
Ja teda neviem, ak ma sestra dom, tak by som jej povedala asi tolko , ze ci sa uz fakt nehanbi a ze ci by si to bola radsej s tebou vymenila za ten cas co si sa starala o rodicov.Ak je mama postarsia s nou asi toho moc nevyriesis.Prinajhorsom to asi teda predate a polovice si rozdelite a potom sestra -zbohom.no a takto by jej to bolo asi treba povedat.ze rozmysli si.
presne toto som sestre už x krát hovorila, že kľudne si to môžme vymeniť.. nech si to skúsi aké to je, žiť bez súkromia, bez toho, aby sa ti stále niekto staral do života, no ona je úplne zaťatá, neviem, či to nedokáže pochopiť alebo čo. ale tak mi treba, čo som si nadrobila, to si aj vyžerem.najhoršie je, že som ostala úplne sama, nemám sa o koho oprieť. mám len malého syna a už aj on vidí, že nie som v poriadku.
sestru mas z coho vyplatit (pokial ta mama nevyhodi na ulicu prv ako umrie). po dedicskom konani predat dom, rozdelit na polovicu a zo svojej si kupit byt. ak tvoja polovica nevyda na byt, vezmi si kolko potrebujes, co ostane daj sestre a dohodnite si splatkovy kalendar na zvysok. v najhorsom bude taka hamizna, ze si budes musiet vziat pozicku z banky. ale tam ta budu zmykat menej ako by ta mohla zmykat sestra.
a bude na cistom. nebude dom, nebudu hadky. nebude o co.
a ked ti bude chciet vykrikovat, ze si lepsie dopadla ako ona, dovod si najde aj bez domu.
ale baby, chápete to? ja som z toho normálne na prášky. neviem, čím som si to zaslúžila, je to zjavne trest, ale za čo?
za nieco, co si vyviedla. tak to byva. ibaze tresty od zivota neprichadzaju hned ako mama s varechou a nevracaju sa v tej podobe, ako si ty niekomu ublizila. osud si to vymakne v mieste, kde to pocitis najviac. preto mas pocit, ze ta nespravodlivo trestaju, hoci si to za nieco urcite zasluzis.
Peeerfektny postreh, magic!
Samara ale podla mna si si sama na vine,ked si videla že rodičia pomohli druhej sestre s domom,mala si pristúpiť na to že tam budeš bývať iba vtedy ak ti prepíšu aspom časť /polovicu/ domu,samozrejme s ich doživotným užívaním a s tým že ich dochováš.Pretože ked "nerobili" spravodlivo" mala si im navrhnúť takéto riešenie a teraz by bol pokoj...
myslíš, že teraz neľutujem? bola som mladá a sprostá... ja viem, že je to moja vina, že som sa nechala takto využiť.
Sonia, ale rodičia nie sú povinní nič.. Vôbec nič, ani pristúpiť na nejaké jej riešenia. Ja som nedávno tiež riešila niečo podobné a poviem ti jedno, hlboko som sa nad sebou zamyslela. Všetko je tak ako má byť a keď chce byť niekto v živote chrapúň, tak sa mu to vráti. Treba konať čestne a žiť s čistým štítom. Nepoctivo nadobudnuté neprináša šťastie, aj keď si to v danom okamihu ten dotyčný nemyslí.
Denisa
plný súhlas
každému sa všetko vráti...aj s úrokami
Maja
Sonia, ja byvam s mamou odkedy otec zomrel, a taketo nieco by ma ani nenapadlo. Investujem do domu minimalne tak aby bol pohodlny, reorganizujem zahradu-skratka zvysujem jeho hodnotu (samozrejme investuje aj mama)...ale predsa len nikdy by ma nenapadlo povedat:" mami ja sa k tebe nastahujem a pomozem ti s otcom a neskor dochovam aj teba ak mi prepises polovicu domu" ak byvam s mamou, je pre mna prirodzene aj to ze raz ked ma bude potrebovat budem pri nej a pomozem jej tak ako sa ona starala o mna...nezistne. Ze dedit raz budem na polovicu s bratom je pre mna tiez prirodzene a vobec ma to nepoburuje, hoci mam ten dom rada a namakala som sa ako kon na nom, beriem ako fakt ze raz ho budem musiet predat, lebo nebudem mat na vyplatenie brata. A nemrzi ma to. Ak dom zveladujem je to preto ze kym v nom zijem chcem sa citit prijemne a ked pride cas dom sa bude musiet predat a ja si kupim mensi, alebo byt...ved som ten dom nekupila, nepatri mi a preto by som svojich rodicov nikdy nevydierala takymto sposobom. Pretoze to ze chcem byt mojej mame nablizku az ma bude potrebovat je moje rozhodnutie.
Mikve
Denisa
Mikve,ja to v žiadnom prípade neberiem ako vydieranie...ja to beriem skôr v "rámci" spravodlivosti a prevencie aby sa súrodenci "nepozabíjali" po smrti rodičov kvôli majetkom...Je dobré to urobiť ešte počas ich života,aby sa nikto necítil ukrivdený...A Kleo,samozrejme že to nie je ich povinnosť,ale je lepšie problémom predchádzať ako ich potom riešiť ...Moji rodičia /sú ešte pomerne "mladí"/a takéto veci už majú dávno vyriešené,takže v budúcnosti nám nehrozia žiadne "naťahovačky",lebo konajú spravodlivo a rozumne a nám tým velmi ulahčili túto mnohokrát problematickú oblasť...
A kde je Sonia napisane ze surodenci musia dostat rovnaky diel? Nie je to nahodou na rozhodnuti rodicov komu kolko daju? Ak sa moja mama rozhodne ze da cely dom bratovi, napriek tomu ze ja s nou zijem, tak ho mam zacat nenavidiet lebo je to nespravodlive? ved mama moze svoj majetok dat komu chce a urcite na to ma svoje dovody. A urcite by som preto brata nezabila....
Nerozumiem naco je dobre take nieco.... ak chcem dom, ktory bude vyhradne moj, budem si ho musiet kupit, a nie cakat ze ho zdedim....len preto ze je to spravodlive....
Ja neviem odkial nabrali ludia taketo "maniere". Presne, ako pises. rodicia so svojim majetkom mozu nalozit, ako samy uznaju za vhodne. Ak vsetko odkazu len jednemu, nie je to nespravodlivost. Je to slobodna vola rodicov. A to, ze sme niekomu dieta, este neznamena, ze mame pravo si narokovat na majetky rodicov.
Presne takto to vnimam, aj preto som svoju cast dedicstva po otcovi dala nazad mame. Podla mna mi nepatri.
Ale kočky,ako to robia vaši rodičia mi je srdečne šuma-fuk,ja som iba napísala ako to je u nás.Delilo sa rovnako na tri diely - spravodlivo - bola to ich volba a vôla...
Ved fajn ak to tak vasi uribili to ti nikto neberie...my len vravime ze nie je fer si mysliet ze ak rodica doopatrujeme automaticky by nam mal dat svoj majetok ako protihodnotu ... hovorim len za seba ale ak ja budem opatrovat svoju mamku tak z lasky a nie preto aby mi dala svoj dom....vobec sme nevraveli ze to tvoji rodicia vyriesili zle... reagovali sme na uplne inu tvoju vetu.
Ak je to dedením, tak je to napísané v zákone . Prakticky ani nie je možné jednoducho niekoho vydediť. Muselo by sa preukázať, že dieťa nejavilo o rodičov záujem, alebo sa chová ako kriminálnik. Inak dieťa nevydedia ani vlastní rodičia aj keby napísali závet. Preto je normálne a veľakrát aj oveľa príjemnejšie, ak sa rodina dohodne už za života rodičov, vysvetlia si, komu čo a prečo a poprevádzajú si majetky.
písali sme svoje príspevky v takmer rovnakom čase
Sonia, ale akým problémom? Keď sa raz rozhodnú, tak sa rozhodnú. A bodka, aké ofukovačky? Píšem ti z vlastnej skúsenosti, bola som na smrť urazená, lebo jedna vec sa tvrdila a druhá do očí klamala. Ale pochopila som to, ja nemám právo niečo od nich očakávať. Ja som im to nenadobudla, samy sa museli vytrápiť, takže naozaj tieto veci neriešim a som s tým zmierená. Strýko povedal, že nás vyplatí, aj keď viem, že nie, ale je mi to jedno. Nech má, keď mu chýba len toto ku šťastiu, tak nech sa teší a kľudne spáva. Všetko je Ok, a komu sa nepáči, nech začne rozmýšľať.
Denisa
chápem samaru, že to neurobila skôr.niekedy tak dôverujeme svojim súrodencom, že nás niečo také, ako podpisovať zmluvy,nenapadne.a potom sa to vypomstí.my sme tiež tak dali manželovmu švagrovi dom, že dochová matku.a ked matka ochorela, tak sa jej zbavil, vzali sme si ju my a dom ostal na ňom.keby bol spravodlivý, tak by sa bud podel, alebo dom predal, alebo najspravodlivejšie by bolo, keby nám dal dom.ved ked nám dal matku?ale spokojne si ten dom nechal.nebýva tam, býva inde.tu nejde o to, že nemá kde bývať.a tiež sme nič nemali na papieri, len na dobré slovo.stále tvrdil, že on sa o mamu postará.teraz sa máme súdiť? a matka? tá len plače, že ako mu ona má dohovoriť?ale ani sa nepokúšala.jej syn, jej dom.a druhý syn?asi je od macochy.
malo byť bratovi, nie švagrovi
Juuuj... No nasi maju zahradu a chalupu, a este stvorizbovy byt. Lenze nikde nie je napisane, ze mu z ich majetku musia nieco zanechat. A veru uz som ich viackrat prosila, ze ked teda uz idu pisat ten zavet nech mi nic nedavaju. Ak chcu Matkovi, mozu, ale ja nic nechcem a nepotrebujem. Teda urcite nic z hore uvedeneho.
Jedine co by som chcela je nejaka pamiatka. Jedna otcova fajka /viem, ze ich ma rad/. Urcite by ma potesil mlyncek na mak, ci babkyne recepty, alebo obrusy co po nej zostali. Ja som zial babicku a dedka nepoznala, ale toto by ma potesilo.
No a dostala som jasnu odpoved. To co odkazu komukolvek z nas nie je nasa vec a nemame sa do toho starat . A koniec koncov maju pravdu.
My sme boli traja súrodenci,rodičia postavili dom,ja som sa vydala do Čiech,sestra bývala v paneláku kde bola spokojná a tak sa tak vždy plánovalo,že až bude treba rodičov doopatrovať príde domov bývať brat zo ženou a jedným dieťaťom.Lenže sa stalo čo nikto nečakal a brat sa zabil pri dopravnej autonehode.Ten istý rok zomrel otec na rakovinu a tak mama zostala sama vo veľkom dome.A to ste mali vidieť čo vystrájala moja švagrina na dedičskom konaní po smrti môjho otca.Síce ona nededila nič ale dedila dcerka po bratovi.Švagrina nechala ohodnotit ešte aj starý nábytok,koberce,starý televízor a čo ja viem čo a s toho musela moja mama vnučku vyplatiť.Bola to vlastne 1/4 z 1/2 takže pár korún čo jej nič moc nepomohlo ale moja mama ich nemala lebo mala taký mizerný dôchodok ,že s neho ani nevyžila.Potom som sa do rodičovského domu presťahovala ja sestru a bratovu dcerku sme vyplatili.Sestra bola spokojná ale švagrina samozrejme zase vymýšľala.Dokonca rodičia ešte kým žil brat im prepísali zahradu čo patrila k domu síce oni za to rodičom nič nezaplatili,ale mi keď sme ju chceli naspäť prepísať lebo v podstate dom bol bez záhrady švagrinej sme za záhradu museli zaplatit.No nebrali sme to nejako tragicky.Jednoducho peniaze robia svoje.Síce švagriná nebola krv mojích rodičov ale kým, žil brat bola najlepšia nevesta na svete,veľa krát ďakoval mame,že jej bude do smrti vďačná za to čo všetko pre nich urobila a po smrti môjho otca keď sa jednalo o dedičstvo moju mamu oslovovala priezviskom.Moja mama to nemohla prežiť a do smrti sa s tým nezmierila ako sa jej nevesta k nej zachovala.Takže toto je maja skúsenosť z dedičstvom.Ja som tiež plánovala ako podelíme deti aby sa v budúcnosti nehádali o dedičstvo a všetky moje plány sú fuč.Takže žiadne plány žiadne delenie majetku ,človek sa musí spoliehať len na to,že vychoval dobre svoje deti a budú sa vedieť dohodnúť.
Mamka Danka,naozaj príbeh zo života,ale stále si myslím že v tomto nie je moc dobré spoliehať sa na deti /že som ich dobre vychovala/,peniaze a majetky robia divy...a až po smrti rodičov sa ukáže pravá súrodenecká /alebo iba príbuzenská/ láska...
sonia to máš pravdu,že peniaze a majetky robia divy.Ja mám 53rokov muž 59 možno tu budeme ešte pár rokov a čo ja môžem vedieť čo bude o 5 o desať rokov.Prečo by som už teraz mala písať nejaký testament.Akú takú predstavu mám ako by sa deti mohli podeliť ale ako sa hovorí človek mieni pán boh mení.A mne sa udiala poriadna zmena.Možno ešte aj ja skončím niekde v starobinci.Ono to niekedy nejde ani pri dobrej vôli aby sa deti mohli postarať o rodičov.Ale veď rodičia nie sú povinný zanechávať tu nejaké majetky po sebe pre deti a keď niečo zostane tak je to len na deťoch ako sa s tým podelia.A aj také sa stáva,že deti sa musia deliť z dlžobou po rodičoch.Prečo by som sa ja už teraz mala trápiť s tým či sa moje deti budú vedieť dohodnúť veď to je naozaj len na nich.
A nenapadlo vás mrknúť do toho posudku a dať jej z toho trebárs koberec, policu a botník a povedať - to je tvoj podiel, v pondelok si po to prídi, lebo kupujeme nové a treba nám miesto . Sorry za blbý humor, ale ja z takých ľudí jednoducho nemôžem . Však nikde nie je napísané, že to má dostať v peniazoch .
ďakujem za reakcie.. len toľko baby, nie som nijaká hyena, ktorá ide po majetku preboha. len ma zaráža tá nespravodlivosť. bola som to JA, ktorá nechala dobrú prácu kvôli rodičom, bola som to JA, ktorá s nimi žila a pravdupovediac znášala občasné maniere, bola som to JA, ktorej sa mama večne stará do života a do výchovy dieťaťa, som tu pre ňu každý deň a noc, varím, upratujem periem a napriek tomu všetkému som to JA, kto je zlý a neprajný. ide mi o to, pre mňa za mňa, nech si sestra zoberie všetko, je mi to jedno, ale mali mi to povedať skôr. nie že ja som sa obetovala a skončím na ulici. načo to bolo dobré? keby som mala vlastné bývanie a sem tam išla k mame na kávu, možno by si aj mňa viac vážila a nebola by som len za nulu.
Obetujem sa - ocakavam, ze nieco dostanem - nic nedostanem - som obet...
Nic v zlom, ale stotoznit sa s poziciou obete je zaciatok konca a potom je len same blato. Ono rodicia nemaju nic spolocne s tvojou obetou, a ani s tvojimi ocakavaniami. Je to asi drsne, ale je to tak.
Ak si nieco chcela za svoju "nezistnu" pomoc, mohla si si to poistit zmluvou. Ale to by uz neslo o nezistnu pomoc. Co nie je ani dobre, ani zle.
Ale podme poporiadku.
Kto dovolil mame, aby sa ti starala do zivota ?
Kto nechal dobru pracu plavat prec ?
Kto sa rozhodol mame robit full servis ?
Kto urobil tieto rozhodnutia ? Ty ? Nikto ta predsa nedonuti robit nic, co by si ani kuskom neodobrila. Takze kto za to vsetko moze ?
Netreba hadzat vinu za zle rozhodnutia na hlavy inych ludi, preto, ze oni sa rozhodli inak, ako si ocakavala, za svoju "nezistnu" pomoc. Nie je to v zlom Samara. Aj ja som mnohokrat pocitovala krivdu za to ci ono v mojom zivote. Ale prisiel niekto a spytal sa ma kto zije moj zivot ? A kto je za moj zivot zodpovedny ? Vraj dokedy sa chcem vyhovarat na druhych ludi, a nepriaznive okolnosti ? Nuz dovtedy som to robila a sem tam to urobim, ked si nechcem priznat, ze maslo na hlave mam predovsetkym ja sama.
Btw. :
Laura05 je tiez sama so syncekom v podnajme. Skus jej napisat. Mozno by ti vedela v niecom poradit
K tej nezištnej pomoci - áno, nezištná pomoc je to, že niečo dám a nechcem za to nič (čiže ani byt), ak teda pomáham nezištne, mala som si zarobiť na vlastný barák a popri tom, ak som nezištne chcela, mohla som bývať s mamou a pomáhať jej. Ale potom mamine musí stačiť, ak jej pomáham, len keď mám čas, musím si predsa zarobiť na byť. Vidím, že sa tu mnoho ľudí poburuje nad zmluvami a poistkami, lenže... normálne v živote fungujeme na základe toho, že sa na niečom dohodneme. Bez dohody mi nebude fungovať manželstvo, bez dohody nevychovám deti, bez dohody bude každý robiť niečo, čo pokladá za správne a každý bude mať hranice inde na základe čoho bude vznikať kopa hádok. Zmluva je len písomná forma dohody dvoch alebo viacerých strán, ak je niekto schopný sa dohodnúť so mnou na niečom ústne, tak by nemal byť problém ani v tom, aby sme to dali na papier. A nech sa nad touto formou poburuje kto chce, ako chce, fakt je ten, že z niečoho žiť musíme, niekde bývať musíme a aj väčšina tých, čo sa oháňa cťou, charakterom a neviem čím, tak ak niečo urobí, tak aspoň dúfa, že v prípade xy sa mu/jej to v nejakej forme vráti. Veľa bezdomovcov, nezamestnaných a rôznych dlžníkov sú na tom ako sú, lebo verili sľubom a nedali si nič na papier. Nedohodli sme si podmienky? Tak sa nečudujme.
samara a nemozete sa proste zbalit, najst si podnajom a byt slobodni ?
som sama so synom a ledva ledva vyžijeme. keby som mala väčší príjem, tak neváham
keby bolo keby, boli by sme v nebi. Treba maknut, nieco robit a da sa vyzit aj z mala. ja som bola hooooooooooodne dlhu dobu s dcerou na krupici. Ale same , stastne a spokojne, nezavisle.
Tak ma napada, ze na zaciatku by kludne mohlo pomoct Samare aj OZ Mamam Slovenska
blbe, no mozno by si sa mala fakt snazit sa z toho prostredia nejako osamostatnit - aj tebe by to urcite prospelo. nevylucuj odchad ako nemoznu moznost ... mozno sa najd nejake riesenie
je to smutné,ale občas to tak býva,že viac generácii sa pod jednou strechou neznesie...ja priateľovu maminu zbožňujem,máme spoločné aktivity,ale zhodli sme sa,že by sme spolu bývať nemohli,takto sme si vzácne...s ex sme bývali u jeho rodičov,a tiež to bolo rozporuplné,teraz si s exsvokrou voláme každý druhý deň...a s mojimi rodičmi je to podobné, ale to bol extrém-teraz je to fajn .....aj keď je to ťažké,osamostatniť!!!
Takže ja len chcem uviesť na pravú mieru, čo sa týka rozhodovania sa rodičov, či niekomu niečo dajú alebo nie. Hádam sa všetci zhodneme, že žijeme v právnom štáte, kde platia zákony. A zákon chráni deti v prípade dedičských konaní-všetky rovnako. Je pravdou, že je to vec rodičov, komu čo dajú-počas života-napr. darovacou zmluvou. Nespolieham sa na to, že niečo niekedy automaticky dostanem a starám sa čo sa týka statkov-zmätkov sama o seba. Nekalkulujem s prípadným dedičstvom automaticky-môžu ísť aj na Honolulu a minúť všetko, ak chcú. No ak chcú majetok vysporiadať ešte v priebehu života, mali by postupovať analogicky a nie nejak obchádzať zákon tým, že všetko darujú jednému z detí, považovala by som to za formu vydedenia. Pretože níe všetko, čo majú, si zvyčajne nadobudli sami, je to zväčša generačná záležitosť-je tu aj majetok po prarodičoch, praprarodičoch atď. A vydedenie dieťaťa v závete je možné len v štyroch prípadoch, ak priamy dedič:
• sa nestaral oňho v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• trvalo neprejavoval záujem o rodiča,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin najmenej na jeden rok,
• vedie neusporiadaný život
Ak rodič vydedí dieťa, jeho diel dedia jeho deti, teda vnuci, neprepadá automaticky v prospech ostatných detí.
Z iných dôvodov vydediť dieťa zákon nepovoľuje. Takže to nie je také jednoduché..
Myslím si, že ak zákon upravuje delenie majetku po smrti rodičov, mal by sa rešpektovať aj za života s prihliadnutím na starostlivosť, ktorú to-ktoré dieťa rodičom venuje-toť môj názor. A budem sa tým riadiť v prípade mojich detí...
Ešte k tomu preusporiadaniu si života. Skús sa porozprávať s mamou, preberte si možnosť, že by si odišla. Bude schopná starať sa sama o seba? Bude tam chodiť sestra v takom prípade? A daj jej potom aj najavo, že na ňu nebudeš mať toľko času, lebo tebe pravdepodobne dom nikto nepostaví, čiže sa budeš musieť otáčať. Nemyslím teraz, aby si ju vydierala, jednoducho jej vymenuj fakty, možno jej dôjde, čo pre ňu robíš. Resp., sestra by ti ešte mohla pomôcť postaviť dom .
MY práve s mužíkom riešime problém rovnaký. Švagriná sa po svadbe odsťahovala k mužovi do susednej dediny a jej svokra im tam vo svojom dvore postavila dom / ktorý , a bolo to veľmi prezieravé, ako sme teraz zistili, je na svokrino meno/. My s manželom sme si chceli po svadbe kúpiť byt, no moja svokra zahlásila, že je hlúposť kupovať byt, keď ona je sama v dome, aby sme sa knej nasťahovali. A ja ťapša som súhlasila............ Dom sme pomaličky prerábali s tým, že svokra nám to nechcela predať, ale v budúcnosti bude náš / O aký to omyl/ . Po 2 rokoch môjmu mužíkovi proste oznámila, že ona chce radšej bývať sama. Dodnes neviem / vlastne teraz už viem/ prečo. Keď sme tam bývali mala sa s prepáčením ako prasa v žite. MY sme platili všetky poplatky, robili nákupy a ešte jej manžel dával gastrolístky, ak by sme boli služobne dlhšie z domu, aby si mohla nakúpiť. Obhospodarovali sme jej vinice s tým, že ona predala hrozná a peniaze si nechala. Tak sme si zobrali hypotéku a kúpili starý dom, ktorý sme rekonštruovali. Moja svokra si dokonca dala podmienku, že sa musíme do do určitého dátumu odsťahovať. No a nato prišla švagriná, že ona nič nemá a že má skoro 40 na krku a nič na liste vlastníctva. Tak jej svokra darovala svoj dom. Švagriná sa k svokre nasťahovala v polke októbra, v polovici novembra môjmu mužovi povedala, že si neželá aby sme k svokre chodili a najlepšie je, že minulý týždeň svokra povedala, že už to s ňou nevydrží a pôjde do domova. NA celom na mrzia dve veci: 1/ svokra / a teda aj švagriná/ býva oproti nám, mám 2 ročnú dcérku, ktorá sa pýta babke a ja si musím vymýšľať, že babka spinká a preto k nej nemôžeme ísť.
2/ moja maminka má rakovinu, chodím s ňou každý týždeň na chemoterapiu a po iných lekároch. Dcérku nemôžem brávať so sebou / a ani veľmi nechcem/. A veľmi by mi pomohlo keby mi ju svokra aj u nás postrážila. No ona nič. To čo som si ja, môj muž dcérka, ale už aj moja rodina odtrpeli so svokrou a švagrinou.......... To nieje voda v žilách ale jed
magic : za nieco, co si vyviedla. tak to byva. ibaze tresty od zivota neprichadzaju hned ako mama s varechou a nevracaju sa v tej podobe, ako si ty niekomu ublizila. osud si to vymakne v mieste, kde to pocitis najviac. preto mas pocit, ze ta nespravodlivo trestaju, hoci si to za nieco urcite zasluzis.
samara76 : už to nerieš a neľutuj sa, porozmýšľaj čo so svojim životom vieš urobiť ďalej, žiť nezávisle a šťastne (aj keď na krupicovej kaši). Držím palce
Toto "milujem" ked tu hádžete takéto "úžasné hlášky" ...to máš za to a za to že si niečo vyviedla 
,preboha to ako ste na to prišli ...je to tak,lebo to tak muselo byť a nie že to máš za to a to čo si volakedy /možno/ niekomu urobila a čo ja viem čo ešte...koho to je "zákon" prirody vari ? Alebo si človek sám vymýšla čo sa mu hodí a čo mu vyhovuje...To by bol celý život iba o vracaní nejakých omylov a prešlapov... ...no tak toto rozhodne nie je moja "šálka kávy" ...
Super Kimka, viem presne o com vravis.
Samara, je mi ľúto, čo sa ti prihodilo. Skús na to zabudnúť a začni život odznova. Rodina je dôležitá, ale keď to nejde, tak to nejde. Veľa zdaru.
Sonia, je to zákon "prírody" (boží zákon), ak som niekomu ukrivdila, tak ukrivdia mne (či už v tomto živote alebo v nasledujúcom), lebo tak je to spravodlivé. Naša duša potrebuje zažiť aj negatívne veci, aby sme si vedeli vážiť tie dobré. Nie vždy vieme pochopiť, prečo sa nám niečo stalo, ale určite to má pre nás nejaký význam. Preto (ako sama píšeš)je to tak, lebo to muselo byť tak. Môžeme to s pokorou prijať alebo strečkovať, čo nám nepomôže. Netreba sa viniť, v danej chvíli sme urobili, čo sme vedeli urobiť. Treba ísť ďalej a netýrať sa pocitom krivdy, minulosť nám to zmeniť nepomôže ale môže nám to znepríjemniť budúcnosť. Veronicka1901 napísala toto isté,len inými slovami.
Ešte jedna vec, nemá to taký význam, že tak Ti treba, dostala si o čo si si koledovala. Je to len konštatovanie : čo si dala, to si dostala.
Lydusha, ďakujem, možno jej to budeš vedieť lepšie vysvetliť
Hahahahha Kimka, ja? Jej? Sotva. To je cisty hrach na stenu, klapky na oci a na usi a jedes maaargit...
Takze mozno od teba to prijme, pretoze ja tvrdim to iste co ty uz skoro dva roky na Nm (aj mimo nej) a uplne marna slava...ved ked budes mat cas, precitaj si nejake stare blogy a najdes presne tie iste rekacie pod mojimi, ako si si nasla pod svojou. Nech ta dobra nalada neopusta, mne sa paci, ze aj ked mne ubudli sily na pisanie niektorych pravidiel, ktore zarucene funguju, tak si prisla ty, ako take dalsie svetielko
Kimka ale to je v poriadku ,každý sa riadi svojimi "pravidlami" a verí v niečo iné ...ja mám svoje a ty máš svoje...ale určite by som nikoho nešla presviedčať o svojej pravde ,každý nech verí čomu chce...
Jééééj, to je od Teba milé, lenže ja sa ešte sama len učím a mnohé veci cítim a neviem ich sformulovať slovami. 
Pises super, pises mi zo srdca...
áno, vraví sa to... a iste je to aj pravda... kým sa však tá krv nepremení na vidinu cvengajúcich peniažkov... aspoň jediná výhoda, že mám len jedno dieťa je tá, že sa s nikým nebude hádať o dedičstvo a nikto ho nebude vyháňať z vlastného (?!) domu... prepáčte, len sa tak zamýšľam... peknú nedeľu vám prajem