Malá otázočka

zalezi od okolnosti a od konkretnej debaty.
Ak je vazna tema, niekto si vylieva srdce, vtedy sa mi nezda vhodne upozornovat na spravne slova. Ak sa vsak s niekym rozpravam bezne a pouzije nespravny vyraz, pili mi to usi a mam tendenciu ho opravit. Tiez zalezi na tom,s kym sa rozpravam. Ak nespravny vyraz pouziju moje deti, to je jasne, opravim ich.
Moja svokra vsak pouziva dost vela narecovych vyrazov, pri nej nevidim dovod ju opravovat.
Kolegyna vytrvalo hovorila, ze jej dcera chodi na bilingvaRne gymnazium, to vies, ze som ju opravila .
A ak mna niekto opravi, ked pouzijem nespravne slovo, uvitam to - zavisi vsak aj od sposobu, akym to spravi .
Eva

Carly, snažím sa písať aj hovoriť spisovne, ale sem-tam sa nejaká chybička krásy nájde. Tak ako píšeš, mnohí sú citliví na upozornenie, najmä ak sa to robí v takejto písomnej diskusii. Preto ja osobne v písomnom styku opravenie chybujúceho neuplatňujem, ale pri rozhovore sa snažím nejako diplomaticky uviesť diskutujúceho do obrazu. Lebo ak to urobím takto verejne na nete, diskutujúci sa môže uraziť a sú z toho zbytočné vypisovačky a odpovedačky. Už som to tu zažila, ani nie tak dávno. Zdravím písmenkovú kamarátku z TSK - za krásnu slovenčinu!

Ja som teda taký pomerne chronický opravovač, až tým občas leziem (hlavne svojim deťom) na nervy.

Podobne ako Evka som na tom aj ja
Ešte aj s tou svokrou

No vekom sa dostávam do samoreflexnej fázy a uvedomujem si svoje rečové úlety.
Nesprávne vžitého výrazu "paradentóza" sa asi jakživ nezbavím

Nie paradontóza???

No Carly občas opravujem,hlavne deti a občas potrebujem opraviť ja.
Mne skôr uši píli vaše Trenčianske "vyše"
Vyše som sa nasmiala,vyše ma nahneval a pod. Miesto slova viac, slovo vyše. Nijako si na to nemôžem zvyknúť. Tak ako kamarát neznášal,keď som povedala zátačka (vpravo,vľavo)
Išlo ho roztrhnúť

Ale keď sa u nás stretnú kopaničiari,tak to by si mala čo opravovať

áno zvyknem upozorniť....
...aj na šušeň v nose

niekedy musim opravit, lebo by ma roztrhlo
ale zalezi od situacie.
Napriklad neznasam "bizardne", "nieako" a podobne spastaceniny, naopak narecove slova tam kde patria, mozem a mam rada. Alebo ked niekto rozprava komplet narecim, je to ok.
Najsmiesnejsie je, ked sa niekto robi velka akoze inteligentna panicka s titulom (ziskanym na smiesnej skolicke po patdesiatke) a pritom drista dve na tri a nevie ani spravne precitat, nieto vyslovit

Ja vlastne nezvyknem opravovat. Zijem na zapadnom slovensku a tu sa "vyprava po zahoracky" a navyse v kazdej dedine inak. Aj ked ta moja zahoractina uz je dost poslovencena. Navyse som studovala v BB. Moji rodicia ani manzel uz nehovoria typickou zahoractinou, ale ked k nam pride svokor a manzel sa prida k jeho nareciu, ide ma porazit. U svokra som zvyknuta, u MM nie. A ked povie napr. "težko povidat" teda "ťažko povedať" namiesto u nas pouzivaneho "ťažko povedat" (tu sa velmi nezmekcuje), tak mi to pili usi, ale upozornim ho az sme sami. V obchodoch, na uradoch, u lekara si potrpim na spisovnu slovencinu, ale tiez nie kazdy ju tu na zapade aj pouziva. A co a tyka nespravnych vyrazov, tak to by som asi opravila, ale len znamych.

No mna teda opravia za co som vdacna,pretoze ked rozpravam v nemcine, ako madar na slovensku .A ja sem tam opravim ak som si ista ze je to vobec spravne a beriem to akoze fajn ved aj mne sa prihodi hocico povedat

ja tiež opravujem, ako koho, husia koža mi naskakuje ked niekto povie za 5 minút miesto o 5 min. , svokra zase používa všade zdrobneniny, papkať, daj to horke - ako že hore, no vtedy vo mne kypí žlč, daj si šťavku a pod., hlavne kvôli deťom aj ked si myslím že 8 a 10 ročné deti sú schopné porozumieť normálnym spisovným výrazom, kedysi ma ani nenapadlo že sa môžu zdrobneniny vyrobiť aj zo slovies, prísloviek,

že " jazykový onanovač " umriem z toho slovného spojenia