mama

naspat k nej to asi nejde, alebo aby sa ona pristahovala k tebe, že???
čo takto si aspon SKYpovať.
ja mam tiež veľmi pekný vzťah s mamkou, no mám výhodu že sme spolu v jednom meste a momentálne sme späť pri nej kým sa nám nedokoncí nový domcek.
Kým som bola ešte slobodná /od mala, niekedy aj s bratom/ tak som vždy vecer pred spaním bola u našich na posteli a debatovali sme o všeličom. taktiež ráno som k nim dobehla a ľahla si k nej. /a to som sa vydala až v 26./ ale ked mama je mama a tá je len JEDNA. ešte ze ich máme. Mami posielam ti obrovskú pusinku.
a tebe silvika tiez posielam aspon takto virtuálne.

Aj ja vydim mamu asi tak raz do mesiaca ak sa postasti aj dva razy.Ale mam tu vyhodu,ze mam za 15euro 1000min do EU v mesiaci tak byva linka casto horuca

Ach Silvika,viem ako sa cítiš.Tiež som sa vydala 400km od domova a preplakala som tam 6rokov čo mi bolo smutno za rodinou.To bolo pred 30 rokmi.Vtedy ešte neboli poriadne ani telefony (v dedine kde sme žili bol jeden),tak sme si s mamou len písali dopisy a domov som sa dostala raz,dvakrát do roka.No a jako na oplátku ja mám teraz tri deti v anglicku.Ale teraz je to iné môžeme si telefonovať alebo sa rozprávame cez skipe.Vlastne to je prvé,že ráno zapnem počítač a porozprávam sa s deťmi než idú do práce tak sa to celkom dá prežiť.Ono to záleží asi aj na povahe.Staršia si tam celkom zvykla ale mladšia by sa najradšej vrátila domov,hoci je tam s partnerom a vlastne tam má aj súrodencou veľmi sa jej cnie za domovom.No ja som tu popísala o sebe,ale to len preto aby si vedela,že cítim s tebou veľmi ťa a prajem ti vela do tvojho života

Ked ste sa takto rozhodli, netrestaj zato manzela ci deti...myslim len obrazne, viem si predstavit ako Ti je.
Cas to zmeni, ale sustred sa na svoju pracu a rodinu, pupocna snura existuje, ale nie si uz mamkina macicka......ked sa trapis Ty, ona sa trapi viac. Pis jej casto, telefonuj a koniec koncov nie je to koniec sveta, jej sa ulavi, ked bude vidiet, ze si stastna a spokojna. Ja som tiez mamka a moju maminku uz nemam, ale moja dcera zije v dubline, vidim ju parkrat do roka, ale drzi sa....zivot nie je debatky s mamkou.....zi a nechaj zit.
Snaz sa aby tie povestne korene sa stacili zapustit, inak nebudes stasnta.....
Mas manzela deti...co viac si mozes priat... Drzim Ti palce.

Neviem kolko mas rokov ale ak ´66 ako to mas v nicku..nebude to prechod???

Joj, či to len poznám roky som sa nevedela vyrovnať s tým, že som tak ďaleko od mamy...tak teraz mám program na pevnej linke, kde môžem volať do bezvedomia...a veru, aj tak to je...min. 3 krát denne konzultujem s mamou....všetko, alebo len tak kvákame...MM sa už ráno, keď beriem do rúk telefón smeje, že či idem pokecať, ako sme spali a čo sa nám snívalo Neboj, to prejde... zvykneš si

Toto je vlastne taká veľká pocta Tvojej mamine Plne Ťa chápem. Ja mám svoju maminu síce blízko, ale moja mamina trpela takto celý život, lebo aj ona mala svojich rodičov 400 km od seba a tým pádom sa stretali raz, maximálne dva krát do roka. Často sa mi žalovala, že jej rodičia chýbajú. Ja sama, ak mám nejaký problém, rodičia sú prví, ktorým sa zdôverím. Ale našťastie v dnešnej dobe sa môžete pri komunikácii už aj vidieť cez kameru. Držím Ti palce, aby si sa s touto situáciou vyrovnala.

Ahoj silvika66, dievčatá ti veľmi pekne napísali, ja som si pri tomto čítaní spomenula, keď som robila parené buchty po veľmi dlhom čase, nevedela som, koľko ich mám nechať na pare - tak som hneď volala mame (130 km odo mňa). Je dobré sa o niekoho opierať aj na diaľku a ja viem, že aj mame to dobre padlo, že som zavolala. Držím ti palce, aby si smútok čo najrýchlejšie prekonala - čas to všetko vyrieši.

silvika nemôžeš to takto brať.Máš mamu,môžeš jej zavolať povedať Mama ľúbim Ťa a ona zasa tebe.Máš manžela ,máš svoj život.Mama zostane jeho súčasťou na celý tvoj život.Je to pre teba ťažké ,ale vieš že ju máš ,môžeš počuť jej hlas a keď sa stretnete môže si ťa pritúliť a pohladiť po vlasoch to robievala moja mama.Keď mi zomrel manžel dva týždne som zaspávala z hlavou na jej kolenách .Milovala som ju no nadišiel čas a odišla do nenávratna.Spomeniem si na ňu skoro každý deň.Už 21 rokov neni medzi nami je to rovnako smutné.Teš sa že ju máš aj keď na diaľku.Môžeš sa o ňu
oprieť ,môže ti poradiť. Ďakuj Pánu Bohu že ju máš a modli sa aby si ju mala ešte veľa rokov

silvika ja mam taketo stavy obcas tiez na vsetkych vrcim ,kricim a to som od maminy len necelych 50km ale tiez nemozem dobehnut kazdy den tak si telefonujeme aj 2 hod. vykecam sa postazujem a hned mi je lepsie na .Ja som z mesta a nemozem si zvyknut tu na dedine Ale snazim sa hlavne koli muzovi a malej aby bola ako stastna.Tak ti posielam vela a drz sa

Ja mám moju mamu cez cestu,ale aj tak vás kočky chápem .Neviem si predstaviť že by som bola od nej stovky kilometrov vzdialená,moju najbližšiu rodinku mám blízko seba a je to super ked viem že čokolvek potrebujem môžem iba v šlapkách vybehnúť ...