Mám, jedna z nich - paplón musí mať gombičky vždy pri nohách. V žiadnom prípade nie naopak! Týmto som dokonca už nakazila aj manžela a ešte kopu ďalších (niektoré z nich by boli na veľmi dlhé vysvetľovanie
, pochádzajú ešte z detstva a chápeme im iba ja a moja sestra, ale používame ich dodnes
, máme na ne heslá, ktorým nikto nechápe, len my dve).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To mi povedala dnes moja najdrahšia, najkrajšia, milovaná dcérenka.
Moja najmladšia sestra má 7 mesačného chlapčeka a ako to tak chodí, tak momentálne je v celej rodine on BIG BOSS. Čo si malý "zmyslí", kvôli tomu sa idú všetci ostatní potrhať a veľmi radi. Mne napríklad nerobí problém sa vteperiť pod malý, nizučký stolík a robiť bububu, len aby sa Eduško zachádzal od smiechu (potom sa zachádzajú od smiechu ostatní, keď sa odtiaľ nemôžem vyhrabať, lebo stolík sa mi medzitým zapasoval na chrbát, takže vyzerám ako slimák vo futuristickom domčeku), vydávať rôzne pazvuky, vymýšľať rôzne grimasy, dá sa povedať robiť zo seba debila. Aspoň tak mi to pripadalo, keď som sa videla a počula na videu. No, ale mojou najväčšou slabosťou sú smradľavé bábätkovské nožičky. Mne voňajú. Dokážem ich oňuchávať donekonečna. Aj to keď si malinký troška grcne mi vonia. Veď to je samé mliečko, úplne čistá aróma. Nuž a pre toto ja nenachádzam pochopenie, kvôli tomu som bola tak označená.
Podľa mňa, by som si to označenie zaslúžila skôr za iné úchylky. Napríklad vyprané veci musia byť zavesené na šnúry podľa druhu, veľkosti a farby. K tomu musia zodpovedať aj štipce. Mám rada zhodu čísel napr. odchod z práce mám vždy 14.09, 14.39, ..., priznania podávam vždy, záleží od druhu, k tomu istému dátumu, našlo by sa ešte zopár vecičiek, ale tie si už nechám pre seba.
Máte aj vy nejaké tie záležitosti, ku ktorým ste ochotné sa priznať, o ktorých si myslíte, že je to len také to vaše ...?