Moje.meno, Ty sama musíš vedieť, čo vlastne chceš. Veľmi pekný blog o manželstve napísala pred pár dňami Georgina s názvom Dlhoročný vzťah, momentálne je najčítanejší na NM, vrelo odporúčam Ti ho prečítať. Lebo mám pocit, že chceš žiť vo vzdušnom zámku na veky vekov, a to veru nejde.
V základoch vášho vzťahu s manželom si urobila obrovskú dieru, a hoci manžel o tom nevie, statika je narušená... Jediné, čo Ti môžem odporučiť, je v budúcnosti to riešiť priamo, a nie "poza bučky" - buď ostaň s manželom čestne, alebo ho čestne opusti a s čistým štítom si nájdi nový vzťah. Sama si zistila, že sa nedá sedieť na dvoch stoličkách naraz. Ale podľa toho, čo si písala o manželovi, nie je zlý, neubližuje Ti ani psychicky, ani fyzicky, iba zažívate krízu, preto si myslím, že by bola škoda pripraviť dieťa o otca bez boja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prosim tie co ma chcu sudit a moralizovat nado mnou,nech ani nepisu.Ja potrebujem radu.
Nedokazem uz takto sama seba presviedcat,ze som stastna s mojim manzelom,lebo to tak nie je. Je cele dni prec,vidim ho hodinu pred spanim,aj to sedi pred telkou,ci compom. Rozhovor? Nehrozi,lebo on sa nema o com rozpravat so mnou,vsetko je vraj ok.
Mala som milenca. Asi pol roka. Muz o tom nevie,nas vztah stoji za figu,volakedy som sa snazila,stale riesila,ale vidim ze zmysel to nema. Kriza,on mal svoje problemy,svoju pracu,nemal zaujem riesit nas vztah,a ja som to nakoniec vyriesila (????) takto.
Ten druhy bol najskor vzrusenim,niecim uzasnym a nepoznanym,vravela som si,ze to mam pod kontrolou,no prd.Po 2 mesiacoch som v tom lietala ako pubertacka. On bol v rozvodovom konaní,t.c. už to má za sebou.
Nakoniec to vyriesil osud,vysssia sila,nazvite to po svojom...otehotnela som. S mojim manzelom,to je 100% iste . Takze sme sa prestali stretavat,ja som odmietala,on nechapal preco,nechcela som mu o tehot. vraviet,lrbo to nebola jeho vec.
Napokon sme sa posledny raz stretli,povedala som mu ze je koniec. Boli sme este asi rok v kontakte-sms,mail,potom to ustalo.
No,a nedavno som ho nahodou stretla. Srdce ako splasene,jeho oci,usmev,ruky,všetko bolo spat,vsetko,vsetko...
Ano,presne viem,co si teraz mnohe pomyslite-ze s tym 2. by to tiez nemuselo byt ruzove. Ja si to uvedomujem,mam 30 rokov,nie 15...viem,ze to bolo take krasne prave preto,ze sme boli spolu malo,boli sme si vzacny.
A ja ho chcem dostat z hlavy,zo srdca,uz dva roky sa o to snažim a nejde to.