moja svokra pracovala na gynekologii ako sanitarka dlhe roky.
Viem od nej, ze je to fyzicky narocna praca, zalezi od konkretneho oddelenia, sanitarky byvaju na vacsine oddeleni. Pracovala aj na smeny, neviem, ako je to teraz. Jej ulohou bolo od upratovania cez hygienu pacientov, roznasanie jedal, behanie medzi oddeleniami vsetko.
Ona mala svoju pracu velmi rada, ale zaplatena bola biedne.
Eva 
ja som pracovala ako sanitarka v domove dochodcov..v podstate som robila vsetko to,co opatrovatelka,len som nechodila na nocne a denne,ale len na osmicky..a co to obnasalo?chodenie po vysetreniach ako doprovod,robenie nakupov,umyvanie riadov - to som mala na starosti len ja ako sanitarka a potom klasicky - okupat,prebalit,rozniest jedlo,pripadne nachovat,dat napit - nevladnym,dalej ist na prechadzku,ked niekto poziadal a tak...je to krasna praca,ked vidis vdacnost tych ludi,ale aj tazka,ked mas otocit 100kg chlapa..ale nedala som ju za nic..odisla som len preto,ze to bolo daleko,podnajom bol strasne drahy a uz som nevladala kazdy den dochadzat 70km tam aj spat...o nemocnici vela neviem,ale kolegyna tam robila a vraj sa k nej spravali ako k ....nechcem pouzit skarede slovo..tak neviem..
dufam,ze som pomohla
Pokial to beries ako "poslanie" tak mozes tuto prax vykonavat aj v nemocnici, je to obrovska pomoc zdravotnikom ako takym...pokial chces zarabat, odporucam zahranicie, tam je tato praca nielen ocenena ako praca a pomoc bliznemu, ale aj adekvatne ohodnotena....
Syn jednej kolegyne pracoval ako sanitar, ale dlho nevydrzal. Fyzicky to vraj bolo zvladnutelne v pohode, ale nezvladal nevyliecitelne chorych a umierajucich ludi, dost ho to deprimovalo. Lebo pri ludoch sa neda len ako robot odpracovat si, ale je mile prehodit par viet... je to dost psychycky narocne povolanie.
presne tak,dost to bolo na psychiku..ked nam niekto umrel,aj sme si poplakali,aj na pohreb sme boli,aj sme sviecky za nich zapalili..nasi starki sa bali smrti,a ked videli,ze vieme prejavit aj city,tak potom aj oni to lepsie znasali...videli,ze nie su pre nas na obtiaz a ze nie sme tam len kvoli praci...treba sa vsak odosobnit a brat to s nadhladom,inak scvoknes...ale naozaj,je to krasna praca..samozrejme,ako pre koho..
pridavam sa k tebe. tiez som robila ako sanitarka, ale na doliecovacom oddeleni. je to naozaj tazke psychicky, pozerat sa na tych ludi ako trpia a stratavat sa so vselijakymi diagnozami, s akymi sa bezne nestretnes. ale ta vdacnost tych starkych za jedine mile slovo, sa neda ani popisat. najhorsie je, ked si niekeho oblubite a on zomrie. ja som tiez robila uplne vsetko, od roznasania stravy az po prebalovanie. treba na to dobry zaludok. viem, ze su take oddelenia, kde sanitarka prezlieka postele a roznasa jedlo, takze zalezi od toho, kde sa dostanes
Prosím Vás o Vaše skúsenosti, o radu. Pracuje tu niektorá z vás v zdravotníctve ako sanitár resp. sanitárka? Aké máte skúsenosti s touto prácou, dá sa pracovať v zdravotníckych zariadeniach, v nemocnici kde myslým že je to asi najťažšie (myalým tým keď sa treba starať o ťažko chorých ľudí resp. nevládnych) neviem možno v nejakých domovoch. Tiež by som chcela vedieť kde všade možno tú to prácu možno vykonávať či sú to väčšinou len ťažké prípady. (Okrem zahraničšia). Prosím Vás o rady, skúsenosti. Prosím zapojte sa do diskusie aspoň pár slov, je to pre mňa dôležité. Ďakujem.