reklama

Meškanie

evica , 18. 06. 2007 - 13:35

reklama

Meškanie - tak to je téma, ku ktorej by som privítala vyjadrenia od ostatných spolu naničmám a môžu sa pridať aj páni.
Teda neviem ako vaši chlapi, ale ten môj mešká nonstop. Podnes deň sa čudujem ako dokázal doraziť včas na svadobný obrad. Uvediem príklad:
nedávno si rozložil v byte náradie a chystal sa robiť patričné potrebné a už dlho požadovné opravy. Medzi tým sa ale ozval kamarát a vraj: Nemôžeš prísť na štadión? Len na dvdsať minút, potrebujeme dotiahnúť určité veci ohľadom pripravovaného turnaja .... A tak. Moje zlatko odišlo, večer o 17.00 hod. s pripomienkou, že do hodinky je doma a stihne ešte aj porobiť tie požadované opravy. Ľudia, on prišiel o štvrť na jednu ráno. No ja som myslela, že ma trafí šľak. Zaspal v náladičke ako baranča a ja som od jedu už nespala vôbec. Nevadí, riešenie som našla. Na druhý deň som neprišla vôbec domov ja. Z práce som sa rovno odsypala ku kamoške a tu sme sa prechachotali celú noc.
Druhý príklad: oproti nám stojí suprová pizzéria. Môj manžel volal mňa a nášho syna na pizzu. Šiel aj jeho brat. Keďže bol večer 21.00 hod a ja som už bola osprchovaná, odmietla som. Páni samozrejme šli /čo mi nevadilo, aspoň som si pozrela dokument/. Manžel prišiel so synom asi za hodinku, že či mi nevadí, keď sa tam ešte na hodinku vráti, niečo chcú s jeho bráchom rozobrať. Nevadilo. Až do štvrť na štyri ráno. /Skončili na biliarde/ Mal šťastie, že na druhý deň bola sobota a ja som nešla do práce. Inak by mala kamoška opäť nocľažníčku. Takéto úlety má tak tri krát do roka. Čo robiť? Zabúdajú sa takto aj ostatní muži?


reklama


reklama

eifelovka, Po, 18. 06. 2007 - 13:49

No toto je to, co ja riesit nedokazem s tak krasne chladnou hlavou ako ty a velmi by som si priala to vediet a dokazat.. nie je to o kontrolovani, je to o tom, ze ked mi niekto povie, ze za hodinku pride tak ked o tri hodiny este nie je doma, zacinam byt nervozna.. u nas je pravidlom nieco zacat robit 5 minut pred odchodom niekam, kde sa zarucene nieco pokazi a tym padom prideme spolu ci on sam neskoro.. no a naposledy padla hlaska "idem s kamosom von, ale po vecery potom pridem domov" No len som sa zabudla opytat, ze po ktorej a v ktory den :-/ ja to ale nedokazem tak krasne "takticky" prezut ako ty,ze ides za kamoskou, ci sa nad tym zasmiat, aj ked je to len raz za cas, lebo ja potom cely ten cas nespim a mam obavy, ci sa mu nieco nestalo.. a druhy den mu to dam patricne pocitit ofucanou tvarou a uz je ohen na streche.. nevadilo by mi to, ze je niekde do rana, ale to, ze ked mu poviem "nebudem ta cakat" a on mi povie "ze len na hodinku" a strati pojem o case :-/ Ale asi je to fuk...

evica, Po, 18. 06. 2007 - 14:09

Eifi, s kamoškou sa to prežúfa suprovo. Problém je u nej v tom, že jej muž je policajt a ona /asi deformovaná rôznymi zlými príhodami/ vždy trvá na tom, aby som sa nad tým mojím meškajúcim "rýchlikom" zľutovala a napísala mu sms-ku, kde som. Keby bolo na mne, tak to nezistí. Ale pre pokoj kamošky mu potom sms-kujem miesto môjho azylu. Inak touto formou zabijem dve muchy jednou ranou. Viem, že keby som sa s ním po takomto meškaní mala stretnúť, tak sa s ním strašne, ale naozaj strašne rafnem. Takto mu ukážem, ako bude fungovať naša domácnosť, keď budeme mať obaja takýto prístup k rodine. A navyše, ja sa odreagujem, od kamošky idem do práce a domov sa vrátim s úsmevom na perách a v pohodičke. A moje zlatko mi nemôže nič vytknúť, veď som nasledovala len vzor "chlap".

eifelovka, Po, 18. 06. 2007 - 14:12

No o tom rafnuti viem svoje :-( Asi to budem musiet vyskusat ako ty, len mi to akosi nejde, lebo mi to pripada trosku take "nasilu" ale asi treba "trenovat" :-/

unbelami (bez overenia), Po, 18. 06. 2007 - 13:55

Ja osobne sa snazim byt radsej na mieste o patnast minut skor ako je definovane.
A byvam nervozny, ked niekto ma cas a suchta sa.
Ak od niekial odchadzame a je stanoveny cas a nic sa nedeje v danu hodinu, tak oznamim, ze je to na nej kedy ideme. Posadim sa a kludnim sa, ved je to len cas.

Este ako mensi som si zmylil hodiny a na trening som prisiel o hodinu skor. Tak som si pocital, ze je to len 6 krat desat minut a to predsa nie je az take hrozne :-D.

klička, Po, 18. 06. 2007 - 15:00

Tak Unbelami, v tomto som taká istá ako ty-radšej všade skôr, lezú mi na nervy tí, čo majú na všetko kopu času a vždy meškajú... Ale tiež sa liečim formulkou, že ide iba o čas a snažím sa ukludniť. Lebo ono je to naozaj ťažké byť v pohode, keď sme sa dohodli "už pred 2 minútami".;-)

eifelovka, Po, 18. 06. 2007 - 15:08

Ja som z tych, co chodia vsade zasadne aspon 15 minut po funuse (ale to je tych akademickych co respektuju aj v skole) :-P ale mam to geneticke, po ockovi :-D A moji kamarati to uz vedia, tak uz ani nebrblu :-D ale vzdy volam, ze "uz uz som tam" :-D

klička, Po, 18. 06. 2007 - 15:17

To teraz píšeš o sebe, či M? Či sa mi to už všetko pletie? :-P :-D

eifelovka, Po, 18. 06. 2007 - 15:26

No o sebe, ja chodim vsade neskoro, on chodi zasadne neskoro len ked sa ma stretnut so mnou.. pre kamosov je vzdy na minutu presny :-/

eifelovka, Po, 18. 06. 2007 - 15:27

Teraz ma napadlo.. ALE keby to bol George... :-D Tak moze aj meskat :-D

unbelami (bez overenia), Ut, 19. 06. 2007 - 09:40

Eifi, nemyslim si, ze to mas geneticke. Jednoducho je to tak. Ludia vnimaju vsetci cas inak. Ved si len vezmime, ked zacina vikend, rucicky na hodinkach su uz pripravene pridat aby rychl, rychlo prebehli ten nudny cas vikendu a oddychu a potom len tek ledabolo v pondelok o ôsmej rano hupu nozickami a zyvaju lenivostou.

Zuzana, Po, 18. 06. 2007 - 13:58

Moj muzicek ti vyriesil velmi jednoducho, ked ide raz az uhorsky rok na pivko s kamaratom od skolky....a to ma dnes uz 42...skoro 43....povie mi, ze pride do polnoci alebo nevie:-O Ale je pravdou, ze vzdy pride v pohode a naozaj si pokecaju a mozem sa na neho spolahnut....skor este kroti kamarata, lebo ten ma inu vydrz:-P
Ale raz sa mu stalo, to sme nieco vybavovali pre nasu firmicku a bol u obchodnych partnerov doma nieco predebatovat, kedze ja som uz bola v 9.mesiaci a ......neboli mobily, my sme nemali doma telefon......meskal len asi hodinku, ale ja som myslela, ze skolabujem a porodim naraz;-)
Ale nedochvilna som u nas skor ja:-/

Tilina, Po, 18. 06. 2007 - 15:04

Môj najdrahší je z tých chorobne presných chlapov, to je už väčšia sila! Každú minútu meškania vie veľmi elegantne vyhodiť na oči, keď niekde ideme ako rodina, musíme tam byť presne na sekundu, z meškania je nešťastný a tým dotyčným pošle ospravedlňujúcu sa SMS-ku (aj keď je to len 5 minút). Vždy trvá na tom, že musí presne vedieť, kde som a koľko sa tam zdržím. Ja už čas beriem mierne volnejšie, desať minút hore, desať minút dole...a často doma zabúdam hodinky aj mobil.

rosa (bez overenia), Po, 18. 06. 2007 - 15:10

to si o kom písala? mi je to akési povedomé, akurát že neposielame SMSky, ale rovno telefonujeme...ale aj ja mám rada dochvíľnosť, takže to v podstate chápem :-)

r.r.

kefara, Po, 18. 06. 2007 - 15:30

Joooj...:-(
- ja som vyrástla v duchu "radšej o 5 minút skôr ako minútu neskoro" a ostalo mi to v krvi. Keby ste vedeli, aké stresy mi to spôsobovalo v začiatkoch manželstva. V rodine môjho drahého pol hodina hore dolu ...

A samotný manžel... dvakrát joooj... po toľkých rokoch manželstva sa naučil aspoň ozvať, že sa reku "chíľu zdrží".
Keď to počujem, už čas príchodu neriešim. Lebo jeho obľúbená odpoveď znie:"Za polhodinku som doma, dobre?" To sa zopakuje vari 2-3x a ja som nakoniec rada, keď ho ráno nájdem spať v obývačke.

Ale zo začiatku som dokázala stáť pri okne a vyzerať ho do noci. A hlavou sa mi výrili najfantastickejšie katastrófy. Teraz len skonštujem: "však raz dojde. Veď kam by šiel ... ? ";-)

evica, Ut, 19. 06. 2007 - 07:21

Kefara, tak to "Za pol hodinku som doma /príp.späť/" sedí úplne presne. Tento víkend sme grilovali, môj manžel dal mäsko na gril a hovorí: " O chvíľku sa vrátim, otočte to mäsko tak každú pol hodinku". A naozaj to dodržal. Prišiel práve, keď sme dávali dole mäsko z grilu. Len to malo malú chybičku krásy. Bola to už druhá dávka mäska. HA-HA!!!

Mima, Ut, 19. 06. 2007 - 06:23

Ahoj,
tak to ja tiez radsej pridem o 5 minut skor, ako o minutu neskor a ked sa mi uz nahodickou stane, ze to nestiham, okamzite volam a ospravedlnujem sa dotycnemu co na mna caka.
A to ze sa zabudne 3x do roka, baby to je uplne super, poznam takych, co sa zabudnu ovela castejsie.... mne osobne to z casu na cas nevadi, ale kazdy vie, ze ak sa zabudne, treba poslat sms ze "zabudam sa, ale som v poriadku", lebo inac mam nervy, nie koli tomu ze sa zabudli, ale co ak sa im nieco stalo. Pamatam si na noc, cakala som priatela, mal prist na navstevu.... az druhy den poobede mi oznamil, ze sorry mne to nevyslo.... a ja som celu noc prosila kazde auto, aby zastalo pred nasim domom a vystupil z neho on a tiez telefon, aby som z neho pocula, som v poriadku........ Rano som vyzerala ako zombie, pre oci som nevidela a zaprisahala som sa, ze uz nikdy viac. Ak to este niekto spravi........ma padaka :-O

evica, Ut, 19. 06. 2007 - 07:27

Mima, presne si vystihla podstatu. Prežijem, že sa zabúda. Veď to robíme aj my ženy, len poväčšine v obchodných centrách. Ale štve ma, že nezavolá, alebo nepošle sms-ku. A keď sa mu pokúšam dovolať ja, tak neberie. S následnou výhovorkou, ktorá ma vie na druhý deň doraziť, vraj mal mobil v aute, bunde a iných miestach, kde nepočul.

Mima, Ut, 19. 06. 2007 - 08:02

lahka pomoc B-] kup mu puzdro na opasok popripade na krk a daj mu ho s usmevom a poznamkou, to len aby si nabuduce pocul, ked ti volam, a ja som mohla kludne spat. Ved vies, ze ty si moj pokladik, lubim ta a co by som si bez teba pocala, daj mu letmu pusu a odid. Snad mu to dojde, ze chlapy su sice hlava rodiny, ale zenska je krk a co otaca hlavu.... no predsa krk:-O Cest chlapom vynimka, vsak Kushel, ty sa myslim nemozes stazovat, alebo inac povedane, unby nemas brata, takeho ako si ty len nezadaneho..;-) Pekny usmievavy den vsetkym, ci uz hlavam alebo krkom :-P

siza, Ut, 19. 06. 2007 - 09:00

Mne sa to s mojou polovickou stalo naposledy minuly tyzden. A riadne ma vytocil. Dohodol si stretnutie na 6 vecer s robotnikmi. A kedze nechodil, tak mu volali oni, ja asi 17 x - uz som sa bala, co sa stalo a on sa potom ozve - akoby nic (to je typicky on), ze si zabudol dat mobil na hlasno (bol na skoleni), potom musel nieco riesit v robote a zabudol na cas ...
No ja som penila jak morska vila. A vyzerala som jak totalny idiot, ked som kazdu chvilu chodila za robotnikmi, nech este - prosim - chvilu vydrzia, kazdu chvilu musi prist domov. ( a to este nehovorim o tom, ze vzhladom na to, ze som v 8 mesiaci, tak sme sa dohodli, ze bude mat mobil stale pri sebe, keby to na mna prislo skor...)
A potom - prosto - akokeby sa nic nestalo. Este taka otazocka - " a chceli vediet nieco, co si im nemohla povedat Ty?" Myslela som, ze to neprezije.
A este mam v cerstvej pamati 30.12 asi pred 2-3 rokmi, ked bola totalna kalamita, cesty uzatvorene, ja som zostala trcat v robote, lebo som sa nemala ako dostat domov. A moj drahy trval na tom, ze pojde po mna. V radiu hlasili tragicku buracku na dialnici a ja som sa zrazu nevedela dovolat na mobil. Volala som mojmu otcovi, ci nevie, kde je moj muz a on mi povedal, ze ved isiel po Teba. No ja som 3 hodiny v robote preplakala. A potom sa mi zrazu ozval, ze prepac, zabudol som si mobil v aute. A cely ten cas sedel doma pred televizorom a sledoval futbal. No poviem Vam, vtedy mal stastie, ze ja som trcala v robote a on doma. Lebo to by asi vtedy naozaj neprezil.
Inak hodina - dve hore dole - to u neho vobec nehra rolu. A ja som na stretnuti v zasade o 5 minut skor. Ale tiez sa to ucim predychavat, len obcas sa mi to nedari.
Najma ked neviem, kde je a ci je v poriadku. Ale to asi chape kazda zena, ze to nie je o kontrole, ale o tom, ze sa o tie nase polovicky prosto bojime.

Amalka, Ut, 19. 06. 2007 - 10:43

Tuto temu by som rada obisla, ale zial... casto je u nas aktualna.
Mne sa dari meskat skoro vzdy, zvlas odkedy som vydata... a vobec nie som panom svojho casu. Extrem som zazila, ked som sa musela ku kadernicke objednat 5x, pretoze vzdy mi nieco do toho prislo. Ku zubarke som sa pre istotu neobjednala vyse roka, lebo podla nej som "ten neporiadny pacient", hm... keby tusila, ako rada by som vzdy poctivo prisla... to iste plati s gynekologom, chirurgom, ortopedom... nikdy som nevedela kde a kedy sa budem nachadzat, kde a kedy mi zazvoni mobil a v nom sa ozve "nechaj vsetko tak a utekaj tam a tam..." Kamaratky si uz zvykli, ak sa niekde treba objednavat vopred radsej tam ani nechodim. Ale snad mi uz v tomto smere svita na lepsie casy, tak budem dohanat zameskane.
A co sa chlapa tyka... uvediem situaciu z piatku a zo vcera.
V piatok bol moj tigros pracovat kdesi v meste... domov pribehol okolo siedmej aj s nasim kamosom vo velmi blbej nalade, isiel si dat v kupelni na prizemi sprchu, ale nemohol najst sampon - odlozila som ho, lebo moje deti maju zvyk vsetko vylievat do vane, wc a pod... tak chudacik musel vyjst hore schodami a vypytat si ho odo mna (nenormalne vycerpavajuca zalezitost), vtedy ma total zhodil pred tym kamosom, lebo zacal odveci vykrikovat vymyslene bludy o tom, aky mam neporiadok a pod... toto ma vzdy nenormalne vytoci, lebo ak chce, nech si blaci, ale pravdu... Takze hladina adrenalinu sa vo mne znacne zdvihla, ale darilo sa mi to predychat... Potom odisiel opravovat VZV. Okolo osmej, pol deviatej som mu zavolala, ze ked pojde domov, nech vezme od svagrinej najstarsieho synatora. Ze ok. Domov prisli o pol jedenastej.
V ten den ma vyvolavala svagrina k nam do baru. Vraj jej drahy jej par dni dozadu tiez zdrhol a zabudol sa tam, tak mu to ide vratit. Pre pokoj svedomia (aby som jej nemusela klamat) som zavolala tigrovi, ze ma ona vola, ci mozem ist... "rob si co chces, aj tak si vzdy robis :-O " ok, oznamila som jej, ze nejdem, aj tak som to nemala v plane... jednoducho uz nie som slobodna, doma mam tri chutne deticky a ist sama bez tigra... no je mi to proti srsti. Lenze :-O On sa o tej pol jedenastej osprsil (tento krat v hornej kupelni), ja som lezala pri detoch dolu v spalni, obliekol sa a s kamosom zduchol bez toho, aby po mne co i len stekol, ze odchadza. Nastvalo ma to teda poriadne... ani nie to, ze odisiel, ale hlavne to, ze mu nestojim ani za to, aby nieco povedal... tak som zamkla predne dvere, zadne sa nedaju - tak som ich zabarikadovala, lebo sa mi hnusila predstava, ako sa naliaty vteperi k nam do izby. Prisiel ako delo o pol druhej v noci. Bol v bare s kamosom, svagrinou aj svagrom... samozrejme sa dostal aj cez barikady :-D , ale cert ho ber. Cez vikend organizoval firemny gulas, povedala som si, ze ma tam nedostane, ale nakoniec ma uprosila svagrina. A vcera mali moje deti divy den, doma sa s nimi nedalo fungovat, tak som ich nasackovala do auta a isli sme do vedlajsej dediny pozriet tigra, ktory tam bagruje... kym skoncil, poprechadzali sme sa, poobdivovali cudzie domceky a psiky a potom sme sli na malinovku do letnej zahrady miestnej krcmy. Vsetci spolu, deti sa vyhrali, chlapi si dali po pivecku, po dvoch... a slo sa domov. Cestou som sa zastavila u kmotry, volala mi... tiger prisiel za nami. Posedeli sme si, bol cas ist domov. Ja s detmi na aute, on mal motorku, mal prist za nami polnou cestou. Doma cakame, jeho nikde. Volam mu, skeril sa mi do telefonu... s kludom anglicana som napakovala deti spat do auta a zaviezla som mu ich na dalsiu letnu terasu dalsej krcmy. Bol tam zasa so svagrinou a svagrom. Oznamila som mu, ze idem do mesta za kamoskou, ale isla som domov poupratovat, co sa doobedu pri nervoznej Nely nedalo... Ludia moj, vyzvanal mi telefon... mojmu dietatu sa chcelo ist na zachod! Vravim mu, mas tam ocinka, nech ide s tebou. O chvilu dalsi hovor, par som ich zrusila... nakoniec dofrcal na tej motorke domov, vraj mam utekat po deti, ze som zaba a sopla atd... nevytocil ma. Vravim, podla teba s tromi detmi nie su nijake problemy, tak mi to dokaz. Napeneny sa po nich vratil, doniesol dvoch, tetieho dal na noc ku svagrinej. Ked sa vratil uz ani nemukol. Ja som si zatial vyupratovala, pozrela som si vecer film a lahla som si k nemu, napriek tomu, ze mi to pred tym zakazal. Cely cas vsak premyslam, ci som chybna ja alebo on alebo obaja... :-|

som v papradí

siza, St, 20. 06. 2007 - 10:38

Tak teda - ja sa idem na zaklade tohoto prispevku pomerit s mojim muzom. Pretoze mame tichu domacnost, lebo je stale dlhsie a dlhsie v robote, lebo nasadzuju nejake nove programy a maju s tym problemy. Ale uvedomujem si, ze asi som vadna, ked som cely den ofucana, za to, ze pride neskoro z prace. Do krcmy nezavita, ako je rok dlhy. Takze vdaka, za otvorenie oci.(blush)

Amalka, St, 20. 06. 2007 - 17:20

:) siza, prvy krok k zmiereniu po hadke ma vzdy urobit ten, kto si to prvy uvedomi. Inac... moj tiger sa nechodi opijajuc, ale prec je skoro stale. A zabudla som este napisat, ze ked som prisla domov, Nely plakala ako diva "kde je ocinkooooo" a to ma nacisto dozralo... Treba tym chlapiskam nasim nepodarenym dat obcas pocitit, ze aj my sme pravne sposobile osoby a mame narok na aku taku uctu. Takze aj ofucat sa treba, len vsetko s mierou. A samozrejme pozerat sa na situacie v suvislostiach... vies, ked si pomyslim, ako sedi cely den zatvoreny v bagri, vnutri ma asi 40 stupnov, okolo neprestajny hluk a pod... popri tom sa stara o zamestnancov, opravy strojov a celkovy chod firmy... a nikto nikdy nie je spokojny :-/ no proste necudujem sa, ze zdrhne a chce mat klud... ibaze takto sa to neda, toto detom nevysvetlis. Nuz si treba aj dupnut vediet ;-) raz za cas nezaskodi, nervy mam len jedny

som v papradí

siza, Pi, 22. 06. 2007 - 10:18

Tak s tym mozem len a len suhlasit. Ani ja by som mu asi nezazlievala, ze si ide s kamosmi posediet - najma ak maka od rana do vecera. Koneckoncov - to robi aj moj muz s kolegami z prace a nezazlievam mu to. Ak ja mam stretnutie s babami, nema najmensi problem, postara sa o deti, pripadne ma pocka dlhsie v robote (ja sa predsa len nezdrzim tak dlho ako on). Kazdy potrebuje mat cas aj sam pre seba a pre svojich priatelov - bez partnera. Len mi vadi, ked sa dohodneme na nejakom case a ten cas sa bez oznamenia predlzi o 2 hodiny - chytaju ma nervy a strach. Ale to uz je ina tema - rozoberana teraz niekedy.;-)

Amalka, So, 23. 06. 2007 - 16:10

sizi, ja o takom niecom ako je postrazenie deti vlastnym otcom mozem iba snivat. To u nas nehrozi, urcite nie v pripade, aby som si aj ja mohla oddychnut alebo niekam vypadnut. Este ak mam vela prevela roboty, ktoru nestiham, alebo ak on chce, aby som nieco urobila pre neho... no oddych nehrozi. Heh: "ved ty oddychujes stale" - asi tak je to u nas.

som v papradí

evica, Ut, 19. 06. 2007 - 11:07

Teda Amalka, klobúk dolu. Tak proti tebe som aj ja len slabý čajový odvar. Ale v globále myslím, že sme síce neprišli na to, ako naučiť tých našich chlapcov a chlapov dochvílnosti, ale aspoň som sa presvedčila, že v tom nie som sama.

kefara, Ut, 19. 06. 2007 - 15:38

Ami ... moja milá, krehká víločka... cítim s tebou nenormáááálne. Máš môj vesmírny obdiv. Ja by som už sedela za vraždu;-)

Amalka, Ut, 19. 06. 2007 - 17:10

vidis kefara a mne stale vycitaju, ze som flegmos... a na druhej strane sa ini chcu odomna naucit pevnym nervom. Ale vsetko ma svoje pre a proti. Aj flegmatizmus.

som v papradí

Mira-Mária, Št, 21. 06. 2007 - 20:51

Amálka, odniekiaľ ťa poslali trpieť a obdarili ťa deťmi a múzou, aby si to vydržala. Ináč by taký bagrista sedel celý život sám opustený, len to pivo by mu ostalo...
...každý z nás má nejaký bager do ktorého je zapriahnutý, zato sa k svojmu okoliu, blízkym a tých čo nás ľúbia a starajú sa o nás, takto zle nesprávame... toto už teda nie je o dochvíľnosti...
... doslova a do písmena súhlasím s Kefarou, za takého chlapa by som už sedela, to by nerozchodil.

lily, Pi, 22. 06. 2007 - 13:57

No teda dámy, ja meškám každý deň a všade, a aj do práce sa priznávam, dokonca už aj moja polovička sa s tým zrovnala, a nie je to naschvál, vždy sa niečo vyskytne, je to vrodené, verte mi :-D :-D :-D

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama