Môžme bilancovať? Čo nám dala či vzala koronakríza?

Och, chcela som písať aj jam si ma predbehla

Pre mňa bol celý tento čas veľmi pozitívny. Dala mi totiž čas naviac strávený so synom. Keby sa nebolo nič udialo, v tomto momente by bol už na dlhodobej brigáde, z ktorej by skoro rovno išiel na intrák. A už by sme sa stretávali iba úchytkom. Dva krát do mesiaca. Lebo je ťažké odhadovať, kam ho po škole zaveje.

Miesto toho sme si užili v podstate 3 úžasné mesiace. Z toho dva aj spolu s manželom. Bol síce väčšinu času zatvorený vo svojej izbe. Ale spolu sme aj veľa vecí uvarili. A hlavne, viedli sme dlhé debaty hlavne  pri obedoch. Je naozaj zaujímavé počúvať názory mladých. Občas (často) sa človek aj mnohé podučí. Začali sme aj veľké upratovanie (nie našej) domácnosti. Po skoro dvoch mesiacoch sme stále ešte len na začiatku, ale je pre nás veľkým pozitívom, že sme mohli začať.

Jasne, boli aj stresy. Hlavne na začiatku. Dlho ma ešte budú mátať obrázky z Talianska, kde nočné konvoje prevážali mŕtvych. A ešte vaic obrázky intenzívnej starostlivosti, kde ležali pacienti na bruchu v umelom spánku napojený na ventilácie. Ale to nejak bledne.

Inak pracujem z domu, tak až tak som v tomto zmenu nepociťovala. Jasne, klesli tržby. No čo už. Nakoniec sme zistili, že sa nám za ten čas podarilo aj šetriť. Auto sa nepoužívalo každodenne, domáce recepty sú predsa len lacnejšie, ako každodenné stravovanie v reštauráciach. A zaznamenala som ešte jeden pozitívny úkaz spojený s jedlom - nevyberalo sa. ked som navarila fazuľu, tak sa jedla fazuľa. Keď bola nepreferovaná šošovica, tak šošovica. Zjedli sa aj nepopulárne cestoviny zapekané s vajíčkom..... A tých receptov, ktoré som neplánovane vyskúšala.

No a maturant by povedal, že úspešne zmaturoval. Ešte to teraz zmenežovať tak, aby to tablo neostalo v našej garáži.

Negatívom pre mňa bolo hlavne to, že sme mali spolu s manželom pekne zabehnutý vzorec každodenného pohybu a to sa nám nejak rozsypalo. A nie je jednoduché sa do toho zase dostať.

Ja za seba hovorím, že takáto karanténa by mohla trvať večne. Mne bolo dobre. Viem, mám šťastie. Nemám doma deti, ktoré vyžadujú pozornosť, nemusím sa nerváčiť s ich úlohami, ani si kresliť mapu aby som vedela, ktorý učiteľ akým kanálom komunikuje. Toto zažívala kamoška, každý učiteľ komunikoval cez iný kanál, takže si musela urobiť ťahák, aby sa v tom nestratila! Celé zle...

Najväčšie pozitíva:

- menej áut, menej prachu, žiadny hluk, ľudia zalezení doma, celý park len pre mňa so psom

- objavila som super donášku potravín

- ušetrila som kopec času - žiadne líčenie, zistila som, že vlasy si nemusím umývať tak často, že je to úplne v poriadku, žiadne presuny do práce (chodím pešo, ale tých 40 min viem yyužiť aj inak)

- zverinec doma šťastný, lebo neboli celý deň bez pánkov, pánkovia šťastní, že zvery sú spokojné:DDD

Najväčšie negatíva

- jedno jediné - nemohla som za rodinou (rodičia, sestra, neter...) Ostatné mi fakt nevadilo. 

A ušetrila som. Fakt som ušetrila. Nikam som nechodila, nemala som kde míňať. Za mňa veľmi dobré. Na karanténe bol najhorší koniec a to, že som sa musela vrátiť do kancelárie. Nuž, ale som tu a žijem. 

Uvažujem, či mám vôbec chuť to bilancovať. Nejak nemám.

Nebola som prvá línia, ale prvá ekonomická línia by sa dalo povedať. U mňa život sa snažil fungovať bez zmien. Ja som dosť flexibilná si myslím .

Uvažujem čo napísať - peňazí som odložila len toľko, čo boli plánované oslavy, tak sa darčeky nekúpili, pohybu som mala viac ako zvyčajne (aspoň na cyklistiku boli lepšie podmienky), školu riešime s deckami fakt len okrajovo - asi toľko ako zvyčajne, s rodinou a priateľmi napriek všetkému sme cca stále tak v kontakte ako sme bývali, nič som nepribrala, nič som neschudla. Rúška už neriešim - vadí mi jedine to, keď ich zabúdam ráno doma.

Teším sa na Čechy a Moravu. A to, že si dáme v lete snáď termín a oslávime všetky tie odložené narodeniny a meniny a výročia. Je čo oslavovať. Našťastie život ide ďalej.

Hm, premýšľam, niežeby sa ma to vyslovene dotklo, keďže do práce som chodila ako vždy. Je fakt, že jej bolo menej, tak som si každý týždeň vzala 1 deň dovolenky, no takej kus HO, kus varenia, kus záhrada, ale dobre mi padlo. Život naokolo sa spomalil, čo sa mi páčilo. Dcéra skonštatovala, že sa doma viac porobilo ako inokedy, ale ono to je tak ako vždy, ja to tlačím a či niekto podľahne, pridá sa, tak možno to bola doba, keď viac podľahli. Vypadla som z rytmu cvičenie+spinning, aj keď sem tam sa mi aj doma pritrafilo, ale asi hlavne motyka, krompáč, sekera to trošku nahradili. Pokus behať nedopadol dobre, dcéra chodí pravidelne, tak ma to lákalo, bohužiaľ nie moje kolená. No a ano syn zmaturoval a neviem čim to, ale ked si šiel minulý tyzden po vysvedčenie, oblekové nohavice ledva zapol, aj stehna mu akosi narastli a o košeli na krku ani nehovorím. Rúšok som pošila veru celkom dosť, aj dcére do CZ, ktorú sme tým pádom od januára nevideli aj nám ostatným. Nie som žiadna krajčírka, ale babku som s poďakovaním za šijací stroj často spomínala. Ja si točím stále to svoje jedno, a tak nerada nakupujem, pondelky a piatky máme zásobovacie, to bohate stačí na moju trpezlivosť s rúškom. A áno bývať v dome na dedine, kde je ledva 100 domov má v taký čas veľké výhody, ocenili tak trošku aj pubertiaci. Hlavne to bola taká nejasná situácia, na rozhodovanie čo a ako, aký to bude mať dopad, ako to neprehnať , ale ani nepodceniť. Často som z toho bola unavená, ale tak to asi len taký pocit, lebo viem, že sú na tom ľudia aj firmy horšie. A v podstate stále nevieme na čom sme, to ma zlostí najviac, tak snáď sa nájde spôsob ako s týmto koexistovať a vyhnúť sa takýmto extrémom.