reklama

Nenavist ku chlapom

patka27 , 11. 01. 2009 - 16:05

reklama

s manzelom uz nezijeme skoro rok. ako som tu uz pisala, mala k nemu nemala vztah. nechcela k nemu chodit,...teraz mam priatela, uzasneho, ale mam problem s malou. nic pred nou nerobime, ani si nedame pusu, nedotkneme sa jeden druheho pred nou. ale odkedy sa dozvedela, ze ma miluje, je k nemu protivna. sprava sa k nemu zle, odvrava mu, trucuje,... druhe deti ho zboznuju ale ona nie. a ked som sa s nou snazila komunikovat, povedala som jej, ze peto ma lubi, tak preco sa k nemu tak sprava. povedala, ze nechce aby som mala frajera, pretoze sa boji ze bude taky isty ako bol jej tato, nechce aby na mna krical, aby ma zbil, aby mi roztrhal bundu,... ja som jej vysvetlovala, ze vsetci nie su ako jej tato, a ze peto je dobry a nikdy by mi neublizil a ze ma rad aj ju. potom som jej povedala, ze aj ja mam rada peta, ale ju milujem najviac na svete a ze ona je v mojom srdiecku. no ona jednoducho ziarli a je protivna. a takisto aj vcera sme boli na oslave u brata, a nechcela ani s nim tancovat a pritom ho zboznuje. povedala ze nenavidi chlapov. a ma iba 6 rokov. normalne mam pocit ze ma averziu na vsetkych chlapov a to kvoli jej ocovi. ako to mam riasit? mam s nou ist ku psychologicke al. co. priatela mam velmi rada, co mam robit, aby sa k nemu aspon normalne spravala?


reklama


reklama

klodik, Ne, 11. 01. 2009 - 17:25

No asi to chce trpezlivosť...A dať dcérke jasne najavo, že za priateľom si stojíš...Len neviem odkiaľ má to, že nenávidí chlapov...Či si sa niekedy paťka pred ňou nepreriekla a ona teraz tvoje slová používa proti tebe...Každopádne by som tomu dopriala čas...

Baba, Ne, 11. 01. 2009 - 17:27

Mila patka, hlavne sa nesnaz, a ani Tvoj priatel nasilu jej prejavovat priazen. Je to este velmi male dieta a potrebuje cas, kym sa s tym vyrovna. Nevnucujte sa jej.Ale ani neprehliadajte ju. Trosku nevsimavosti k jej postoju nezaskodi, a hlavne ked mala uvidi, ze to myslis vazne a nedas sa odradit, tak zacne sama k nemu hladat cestu. Ked ju nebude mat zahatanu, tak bude vsetko dobre.Hlavne si netreba z jej reci robit tazku hlavu. Je to normalne,ze ziarli.Ked uvidi,ze sa v Tvojom vztahu k nej nic nezmenilo a nehrozi jej, ze bude odstrcena, tak s tym prestane.Deti su podvedome sebecke. A zrejme sa boji, aby ten jej, teraz uz spokojny svet, nenarusil.
Inac, toto by si mala napisat Misene do jej blogu, ako dopadnu deti, ktorych rodicia sa hadaju a otec mamu bije (prispevok: Urobila som to!).

Vela trpezlivosti! A drzim vsetkym palce, nech to vyjde!

ribišška, Ne, 11. 01. 2009 - 17:33

ahoj patka. píšeš že s " manželom " nežijete...

... ešte stale si vydatá?
... len spolu s manželom a otcom svojho dieťaťa nežijete v spoločnej domácnosti?
... len stale neprebehol ešte rozvod?

Alexka, Ne, 11. 01. 2009 - 19:36

K psychologicke by som s nou nesla....lebo zacne trucovat este viac ...nevsimaj si ju ked trucuje ! tak sa nauci ze sa musite navzajom respektovat...NAOZAJ!! skus myslim ze je to jedine riesenie ak chces mat chlapa a dieta :D Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

patka27, Ne, 11. 01. 2009 - 19:52

snazim sa jej vysvetlit ze ju budem vzdy milovat a ze ona je pre mna najdolezitejsia.
ribišška - este stale som vydata, rozvod este neprebehol, snad kazdu chvilu

ribišška, Ne, 11. 01. 2009 - 20:05

aha, tak ste v konaní.... oka, to som nevedela...

nejako cítim že pokial ten verdikt nebude na svete, do vtedy to pre malú ešte neni uplne plna realita...

treba počkať.

vhodné by bolo pred malou sa vyjadrovať o jej otcovi slušne a bez emócií. ona nevníma veci, ktoré urobil či neurobil on tebe, ale vníma to, že je to jej otec a ona ho miluje bezpodmienečne.
ona nerieši nič ine, len to, že ty si si ho vybrala ako prvá a ona prišla k vám až potom.

život beží a čo urobíš teraz, neskôr sa to ukáže či to bolo správne, alebo ee...
bud trpezlivá, všetko bude dobré Slnko

eva m, Ne, 11. 01. 2009 - 20:10

ribisska, suhlasim s tebou, len sa obavam, ze zvladnut to je dost tazke. V case rozvodu su emocie vyspickovane, povedia sa veci, ktore sa povedat nemaju a castokrat aj pred detmi.
urcite je potrebna velka davka trpezlivosti, nic nesilit, netvarit sa s novym priatelom hned ako rodinka, a bolo by urcite dobre, keby sa priatel opatrne, postupne snazil k dcere hladat cestu.
Tazke, ale zvladnutelne, drzim palce!
Eva Slnko

ribišška, Ne, 11. 01. 2009 - 23:37

ano, tažke, ale zvladnutelne... stačí si len uvedomiť že život neni len " dnes " ale aj za dva roky budete spolu s dcerou . ked priateľ vytrvá, tak aj s ním. trpezlivosž ruže prináša Kvietok

elin, Po, 12. 01. 2009 - 00:11

patka,
k psychologicke by som nesla, ale dobry homeopat by mohol hodne pomoct. Inak suhlasim s dievcatami - vela trpezlivosti, laskavo a pevne.

Mozno by bolo dobre mnohokrat vecer pred spanim v predstave znovu a znovu vysvetlovat dcere vsetko to, co v tejto chvili o vztahoch vies a ubezpecovat ju, ze ona ma pravo zit svoj zivot, nezatazeny tvojimi skusenostami (vsetko len v predstave, na prijemnom mieste, v prijemnom svetle, co vas obe cele prezaruje)...

patricia, Po, 12. 01. 2009 - 12:45

Musíte sa veĺa o tom rozprávať. Potrebuje na to čas. Ale dve sedenia u psychológa by nemali nič pokaziť. Veď teraz to tie psychologičky naozaj vedia. Bude si tam kresliť ako v škôlke. Pomôže sa jej s tým vyrovnať a možno sa jej zdvôverí a problém sa vyrieši. Netreba to podceňovať. To je môj názor.

vyvyka, Po, 12. 01. 2009 - 16:50

Patka,pokiaľ si dobre pamätám,tak malá mala dosť veľkú traumu z tvojho muža a dokonca tam padlo nejaké také naznačovanie od dievčat,či ju nezneužíval.Ja na Tvojom mieste by som predsa len za tou psychologičkou zašla.V každom prípade,nič tým neskazíš.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama