Určite sa každý borí s tým svojim
Boli ste niekedy naozajstna rodina? či sa poznáte cez net a svoj priestor si este len hladate?
Nebol dlho jeho priestor jeho rodina a ty do neho zatial len vstupuješ, hladaš si hranice?
ja len tolko k tomu, nemôžeš čakať že niekoho zmeníš
Môžeš zmeniť len svoj postoj k nemu...tak, aby to teba nezraňovalo
Vždy je niekoľko možností
Zamysli sa nad svojimi očakávaniami, zariaď sa po svojom
mas pravdu, ja s anesmiem na neho tak upinat, musism si zit svoj zivot , a neriesit vsetko. musi chciet aj on. dakujem:)
Asi si bola dosť vytočená keď si toto písala, však?
Málo informácií máme...ale ak som dobre pochopila, ak ti on vysvetľuje že v nedeľu chce pomôcť mame a pre teba sú to bezduché debiliny...
...ak som dobre pochopila, nežijete spolu, len víkendy spolu trávite...ak je zvyknutý, naučený, pomáhať svojej rodine tak, ako vie, teba do toho nič.Je to jeho rodina - jeho mama, sestra, ktokoľvek a sú to jeho vzťahy s jeho rodinou.Nech sú akékoľvek, sú jeho.Nie tvoje.
Nie je ťažké povedať mu - prosím ťa, mohli by sme jednu nedeľu v mesiaci stráviť spolu?Mohli by sme byť jeden celý víkend spolu?Chýbaš mi a moc by mi pomohol ten jeden celý víkend v mesiaci...
Ty mu nehovor že ti ubližuje to, že pomáha rodine...tým ho dostávaš do stavu, kde si bude musieť vybrať.Ty alebo rodina.A ak si vyberie rodinu?
Porozmýšľaj ako moc je pre teba dôležité "držať človeka za ruku" každý deň, večer, celý víkend...alebo ti naopak stačí že vieš, že ťa miluje a si s ním možno len dva dni v týždni - ktoré ale samozrejme nesmieš presrať tým, že mu budeš vykrikovať že už v nedeľu ráno ide preč...
A ak ti tento spôsob života nevyhovuje, vzťah ukonči.Aj keby hneď sekol so svojou rodinou a venoval sa len tebe, za krátky čas by ťa za to nenávidel.
no uznajte, uz mam toho dost. takto sa dat vytocit po takomto narocnom dni, tak najprav praca kde si oducim hudobnu, potom ucim 23 deti , po praci letim k policajtom malemu pre pas, pridem domov pisem ulohy, upratujem konecne ten systematicky neporiadok co tu mame.a konecne teraz unavena, osprchovana sadnem k netu a tesim sa , ze si napisem par peknych slov s mojim priatelom, ktoreho velmi lubim. konecne jeden vikend, ked ma prist on k nam, in zansam jeho najmudrejsiu mamicku ,a uz to zacina, uz zase ze odide v nedelu dodobeda, zase nejake bezduche debility preco a podobne, a zase sa prisposobujeme celej jeho rodine. vsteci su prednejsi, vsettko je prednejsie, ved ja to vzdy pochopim, ja vzdy pockam,ja vzdy nieco.... a dnes som to urobila, dnes som bola rovnako hnusna, ako zvysok jeho rodiny, bola som tvrdohlava, neustupciva, jesitna, a egoisticka. a myslela som prvykrat vo svojom zivote na seba. je mi z toho na nic, pretoze nie som zvyknuta mysliet na seba. ale musela som to urobit, pytam sa sama seba, kedy by prisiel rad na mna? kedy budem dolezita aj ja. aspon na malicku chvilocku.co by ste robili vy? a prepacte tu vytocenost:)