reklama

Neviem čo je so mnou

adrinka , 16. 01. 2013 - 14:48

reklama

Mám divné obdobie. Neviem čo to je, čo sa to so mnou deje.
Akoby som prestávala byť šťastná. Príde mi to ako nejaká únava. Nepociťujem na nič chuť. Poznáte to, keď sa pre niečo v priebehu dňa nadchnete, robí vám radosť komunikovať s blízkymi, priateľmi, stretnúť sa, keď máte radosť zo svojho dieťaťa, keď vás proste tešia malé veci.....

Cítim sa úplne bez energie bez chuti na čokoľvek. Zasiahlo ma to asi úplne všade. Normálne som aktívny človek, viem sa nadchnúť, viem dať energiu ľuďom, motivovať ich, dať im úsmev na tvár. Vždy niečo riešim...
A zrazu...
Moje vnútro je akoby vyprahnuté a jediné na čo mám chuť je asi spánok.

Nikdy som sa takto necítila. Neviem čo mám robiť. Poraďte prosím. Možno je to spôsobené aj tým, že za posledné 2 roky som mala toho dosť (rozvod, sťahovanie, 2 práce, nezhody, podrazenia, sklamania).

Čo mám s tým robiť? Ako sa z toho dostať?


reklama


reklama

púpavienka, St, 16. 01. 2013 - 17:33

Uf, v prvom rade sa poriadne vyspať, deň či dva, koľko telo potrebuje. ostať v posteli a načúvať svojmu telo, lebo to od teba potrebuje, trošku sa nechať rozmaznať. Objímam Slnko

monikal, So, 19. 01. 2013 - 00:21

Dobry večer, aj ja mam teraz take obdobie :( Deti su dospele .....a ja nemam zmysel života :( rozmyslam aky vyznam ma vlastne žiť .... načo dačo robit naco vlastne žijem:( nic ma nebavi a pritom mam rada rucne prace, ale načo daco robit aky to ma vyznam ..... ked aj tak umreme :( neviem ako sa s tym vyrovnat co mam robit

yin-yang, So, 19. 01. 2013 - 12:59

Monika, mozno je to aj nedostatkom svetla teraz v zime, vela ludi na to reaguje citlivo. Ako som uz spomenula v predchadzajucom prispevku, trav vela casu vonku, to velmi pomoze, zdrzovat sa medzi styrmi stenami stiesnuje. Chod medzi ludi, venuj sa nejakemu konicku, ked deti vyletia z domu, ma clovek zrazu spustu casu. Poobzeraj sa po nejakej dobrocinnej organizacii, ci niekoho nepotrebuju, pomoct niekomu, kto je v nudzi, ti doda pocit byt uzitocna a zvysi aj tvoje sebavedomie. Robis rada rucne prace? To je predsa velmi pekne! Pokus sa svoje vytvory ponuknut, urcite by mal niekto zaujem! Kazdy clovek raz zomrie, ale zivot by nikomu nemal iba tak pretiect medzi prstami!

adrinka, So, 19. 01. 2013 - 19:41

Mne je už lepšie. Neviem dokedy, ale cítim sa omnoho lepšie ako keď som to písala. Poriadne som sa vyspala za posledné dni. To svetlo je veľmi dôležité. Snažila som sa byť čo najviac na slnku alebo von za denného svetla. Vyskúšala som aj magnézium. Monika, zájdi do hory na prechádzku, prípadne cvič. Sprav niečo, aby si sa spotila aspoň raz za deň a poriadne sa nadýchala čerstvého vzduchu.

Načo riešiť budúcnosť, načo sa trápiť minulosťou? Keď sa pozabudnem, tak si vytváram spleť myšlienok a možností, ktoré sa ešte nestali, desivých predstáv, ktoré by sa mohli teoreticky udiať. Spleť myšlienok, ktoré tvoria negatívne zážitky z mojej minulosti, prežitých situácií, ktoré zanechali pocit nespravodlivosti a krivdy. V posledných dňoch si uvedomujem, že tkanie tejto imaginárnej spleti je mi na veľkú škodu. Nielen, že ma udržuje v kritickej hladine, ale tkaním si vytváram návyk takto myslieť. Negativita nás môže pohltiť. Ja to nedopustím. Chcem byť šťastná. Rozhodla som sa byť šťastná a nech sa aj všetci na hlavu postavia. Krôčik po krôčiku si pôjdem za svojím a urobím pre to všetko Slnko

yin-yang, So, 19. 01. 2013 - 20:21

Velmi rozumne slova a spravny nazor! Uz pozitivna myslienka dokaze velmi vela!!! Drzim ti palce, aby ti to zostalo! Slnko

Kamila, St, 16. 01. 2013 - 17:55

Skus ako prvu pomoc magnezium.

len ja, St, 16. 01. 2013 - 19:54

U mojej sestry sa presne takto začala depresia, z ktorej sa dostávala veľa rokov Smútok . Tým nechcem strašiť, len ti poradiť, aby si to nenechala len tak a riešila to.

nielen žienka domáca, St, 16. 01. 2013 - 20:24

Objímam
Na Upsvar je zdarma psychologicka poradna. Myslim, ze v kazdom krajskom meste. Ja mam za sebou teraz taky povinny 52-hodinovy psychologicky vycvik zo skoly a sokovalo ma, aka je to velka pomoc; kolko svetla pan psycholog vniesol do mojho zivota; kolko suvislosti som pochopila atd. Je to velka pomoc Slnko Tiez mam tazsie obdobie, veci, co popisujes, su mi blizke. Objímam

Tinulina, St, 16. 01. 2013 - 20:53

Aj ja si myslim, ze najlepsi je spanok a magnezium k tomu.Aspon mne to velmi pomaha....aj ked beriem lieky , aby mi nebolo zle, z toho trapenia.
Z potratu,teraz zdr.problemy a este zdrav.problemy mojich dcer,nezamestnanost, a 2 krat havaria....
Ale nechcem ta tym este viac zarmutit...len naozaj netreba mysliet na to, co pride, ale na to co je - pekne a tesit sa z toho....vela pomozu co i len dobre rozhovory s dobrym posluchacom....

adrinka, Št, 17. 01. 2013 - 15:12

Vyskúšam najskôr magnézium :) Samozrejme, že budem v strehu a budem dávať pozor, aby to neprešlo do niečoho hlbšieho.
Som dosť pozitívny človek, tam kde iní končia ja hľadám cestu. Ale čo je veľa, to je veľa. Človek má asi fakt obmedzenú kapacitu. Táto doba je plná neistoty, obávam sa o svoje budúce pohodlie. Pohodlím nazývam to čo niekto berie ako samozrejmosť bežného života. Keď to zhrniem, tak sa do mňa stále viac nahlodáva strach o budúcnosť mňa a môjho dieťaťa. Veď doba je taká ťažká. Človek sa snaží a môže sa stále...výsledky nie sú rovné snahe....
Prosím o nejaké pozitívne životné skúsenosti, ktoré ma aspoň trochu nakopnú. Slnko

púpavienka, Št, 17. 01. 2013 - 15:39

Nerieš to čo má prísť, rieš prítomnosť a rieši sa aj budúcnosť. nemyslí na to čo bude, ucer že bude všetko tak ako má byť a určite niekto nad nami bdie a pomáha nám. Viem o čom hovorím, ale ak sa položiš a budeš vidieť budúcnosť iba čiernu, takou sa naozaj môže aj stať. začni žiť pre prítomnosť, užívaj si to čo máš teraz a vyspí sa poriadne a nezabudni aspoň tri krát denne pohár čerstvej obyčajnej vody z vodovodu - objímam veľa Slnko do tvojho Zlomené srdce Objímam

yin-yang, Št, 17. 01. 2013 - 19:51

V tvojom zivote sa stalo viacej negativnych veci naraz alebo rychlo za sebou. Clovek sa s tym musi nejako vyrovnat, niekto kapitolu uzavrie skor, iny neskor, hlavne na to, aby si psychicky spracovala rozvod, treba cas. Cloveka taketo veci posunu vzdy akoby dozadu, niekto zvladne psychicku zataz lahsie ako iny. Taky bezsatarostny zivot aky si mala, ked si bola slobodna a bez dietatka, nebudes uz nikdy mat. Za dieta nesies zodpovednost cely zivot, to je jedno ake je stare. To, ze vies byt pozizivne naladena, je velke plus, niektori ludia to nedokazu vobec, frflu, len co rano otvoria oci, vadi im vsetko a vsade. Skus zacat tam. Skus sa znova tesit z malickosti, hned ako sa zobudis, daj si maly ciel, ktory v ten den chces dosiahnut. Trav velmi vela casu vonku, cerstvy vzduch vycisti hlavu a privedie ta na ine myslienky. Ked mas strach z buducnosti, urci si tiez nejake male plany, podla moznosti, napriklad nejake doobednajsiu pracu, aby si sa neskor mohla zdokonalit v cudzom jazyku na kurze. To je iba priklad, porozmyslaj o svojich moznostiach. Mnohe zeny potom co sa vydaju, ohranicia svoj zivot na matku a manzelku a zabudaju na seba. Zmeni sa okruh priatelov, väcsinou mamicky nemaju tak vela casu... Chod medzi ludi, ktori maju na teba rovnako pozitivny vplyv ako si ty vedela rozdavat, to ti urobi dobre. Kazdy clovek by mal byt schopny dobit si svoje baterky, dozicit si cas pre seba, z casu na cas nechat aj nieco lezat a posunut na zajtra. Urobit radost sam sebe napriklad kupou nejakej knihy, alebo niecim, po com uz davnejsie tuzil... Alebo vyskusaj yogu, popripade nieco ine, kde sa budes moct naucit sklbit fyzicku a dusevnu harmoniu tela. Pomalymi krocikmi a trpezlivostou sa tvoj stav urcite zlepsi.
Zelam ti vela uspechov a drzim palce Slnko

lydusha (bez overenia), Št, 17. 01. 2013 - 19:57

"Za dieta nesies zodpovednost cely zivot, to je jedno ake je stare. "
Tomuto celkom dobre nerozumiem. Aku zodpovednost nesiem za svoje dospele, svojpravne dieta zijuce svoj vlastny zivot?

yin-yang, Št, 17. 01. 2013 - 20:28

@lydusha:

Neviem ako by som to lepsie vysvetlila, mozno som pouzila nespravne slova, ale poviem priklad: dospela dcera sa vydala, ma babätko, ale chce ist dalej pracovat, kto "musi" vypomoct? Rodicia, lebo pre svoje dieta chcu urobit vsetko. Takto prevezmu z casti zodpovednost svojho dietata na vlastne plecia. Alebo, dcere stroskota manzelstvo, chce sa znovu postavit na nohy a rodicia vypomozu, to je jedno ci financne alebo inak...Neviem ci mas dospele dieta, ale ak hej, nenaskytla si sa este v takej situacii, ked sa malo zle a ty si mu chcela za kazdu cenu pomoct, odbremenit ho, vziat z neho nieco na tvoje plecia? Podla mna je to tiez zodpovednsot, aj ked mozno by sa to dalo nazvat inak, ale take sme my, mamy, robime to automaticky, ci ma dieta pät alebo pätdesiat. Slnko

adrinka, Št, 17. 01. 2013 - 20:37

ešte by som dodala, že zodpovednosť sa nesie s minulosťou, ktorú si dala svojmu dieťaťu, keď bolo malé. A uvedomením si vlastných chýb, ktoré prichádzajú s budúcou múdrosťou sa to dá vždy vylepšovať. Lebo pre naše deti, aj keď si to občas nemyslíme, sme vritou autoritou. Nikdy nie je neskoro Slnko

lydusha (bez overenia), Št, 17. 01. 2013 - 20:49

Mam dospele dieta, zije v zahranici a je to od mala samostatna jednotka, cize celkom chapem slovu pomahat ale nechapem aku mam mat za nu zodpovednost...kazdy je zodpovedny za svoj zivot a ma svoje vlastne rozhodnutia, ktore ja neovplyvnim ani ovplyvnovat nechcem...

adrinka, Št, 17. 01. 2013 - 21:24

lydush, a máš asi pravdu...občas treba nechať deti plávať samé životom, aby prišli na niektoré veci sami.

adrinka, Št, 17. 01. 2013 - 20:38

yin-yang ďakujem a budem na to myslieť :)

yin-yang, Št, 17. 01. 2013 - 20:55

Ano, rodic vychovava dieta podla toho, ako najlepsie vie, robi chyby, ktore sa snazi upravit, tesi sa z jeho napredovania, ale ako so zivotom nalozi, ked bude dospele, to nevie dopredu nikto. Rodic si mysli, ze urobil vsetko spravne a ked niekde potom nastane skrat, rozmysla, ze predsa to nebolo az take stopercentne. Clovek sa uci aj na vlastnych skusenostiach, to patri k zivotu a kazdy ma moznost svoje chyby napravit, zlepsit sa...Je to ako jazda bicyklom, raz sme hore na kopci, raz zase dolu. Uspech strieda prehra a podrazy, lenze treba vzdy vstat a ist dalej.

ajkapp, Pi, 18. 01. 2013 - 08:56

Adrinka, pri čítaní tvojho príspevku som si spomenula na článok, ktorý mi dal nedávno prečítať manžel. Dúfam, že ťa povzbudí. Želám ti veľa sily a pozitívneho myslenia Kvietok .

Kde bolo tam bolo, bol jeden dedko, ktorý mal starého somára. Somár jeden deň padol do studne. Chudák cele hodiny zúfalo plakal a dedko sa snažil niečo vymyslieť, aby ho odtiaľ dostal. Nakoniec sa rozhodol, že somár je už aj tak starý a studňu chcel aj tak zakopať a tak nebude ďalej rozmýšľať nad nejakým riešením, ako ho dostať von. Zavolal na pomoc susedov, aby mu pomohli. Každý sa chopil lopaty a začali hádzať hlinu do studne.

Starý somár pochopil, čo sa deje a začal hrozne nariekať. Na prekvapenie každého sa po nejakom čase upokojil. Po niekoľkých lopatách nahádzanej hliny dedko nakukol do studne. Prekvapene videl, že somár po každej lopate hliny robí niečo fantastické. Otriasa zo seba hlinu a vždy ju zadupe pod seba a tak sa dostáva vždy vyššie a vyššie. Dedko a susedia ďalej hádzali hlinu, a somár sa otriasal a dostaval sa vždy vyššie. Každý sa len udivene pozeral, keď somár vykročil zo studne a šťastne odkráčal.

Život na nás bude vždy hádzať rôzne smeti a hlinu. Trik ako sa dostať zo studne je, zo všetkého sa otriasť a urobiť krok hore. Každý problém je len určitá možnosť/príležitosť urobiť krok ďalej. Z každého problému je nejaké východisko, kým to nevzdáš a nezastavíš sa. Spomeň si na tento príbeh, keď bude ťažko.

gladys, Pi, 18. 01. 2013 - 10:54

Vďaka ajkapp, tak toto pomohlo aj mne, ako sa dostať z mojej vlastnej studne. Áno Slnko

adrinka, Pi, 18. 01. 2013 - 11:58

Ja si myslím, že nie som jediná, ktorá má v tejtodobe takéto myšlienky, ktorá rozdýchava čo život priniesol. Myslím si, že táto téma by mohla byť nápomocná aj iným.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama