Neviem najst cestu von...

Rodinne vztahy su velmi citliva zalezitost,zial,ja som to pocitila z oboch stran.Moja hlupa poznamka smerom k mojmu bratovi nabrala obrovske rozmery a po rokoch uz ani on sam nevie,preco sa vlastne nebavime,hoci z mojej strany a zo strany jeho manzelky ten zaujem bol a skoncil.Po rokoch si mozno uvedomim,ze radsej som mala byt ticho a zrejme nechat si rozbit manzelstvo,len aby bol MM vzdy po ruke.To uz hovorim o svojej sebeckej a pokryteckej svokre,ktorej som nedala moznost jej generalovania.Do tretice,asi som nemala brat svoju kedysi kamaratku,zaroven financnu poradkynu za krstnu mojej dcery,ja som predsa nemala ziadne pravo menit poistovnu,hoci som vsetko s nou vopred prejednala,aj tak mi poslala mail o ukonceni nasho kamaratsva.Ani po pol roku neviem,ci je to pre to.Bola sucastou nasej rodiny,ked sa jej nedarilo vo vztahu,spala u nas a do rana sa mi zverovala,bola mi na svadbe a zrazu je vsetkemu koniec.
Dnes som chcela svojej trojrocnej dcere pripravit pekne narodeniny a vlastne ani to mi nevyslo.Svokrovci to odbili ako vzdy,nasi neprisli vobec,lebo riesili nejaky problem s mojim bratom a este pred tym som sa stihla strasne pohadat s MM.
Som znicena,sklamana zo seba,stale sa pytam preco?Co robim zle? Brat sancu dostal,manzelstvo som si zachranila,kamaratke sa uz viac neozvem.Niekedy mam pocit,ze ked mi niekto neodpise na mail,nebavi sa so mnou cela zemegula.Strasne ma to nici.Cestu ku svokre nehladam,te nestoji za to,bratovi neverim a mam zly pocit,ze uz aj mojich rodicov to rozdeluje.
A dnes som videla v ockach mojej malej strach.A toho som sa zlakla.Problem je v tom,ze s MM nemame vobec cas na seba.Miname sa vo dverach,on do roboty,ja z roboty,snazime sa do toho netahat rodicov,maju svojho dost,nemame cas sa ani kedy rozpravat,kdeze este cas na milovanie.Dcera je stale pri nas,vydobyja si pozornost,bohuzial,hadku pred nou nevieme schovat.
Som len clovek a som rovnako tak bezchybna a vsetci okolo mna.Co robit? Bojim sa,ze sa raz tak uzavriem do seba,ze ze sa z toho nedostanem.Lebo prave ja som ta,co vela prezradza o sebe a to neprinasa nic dobre.
Sme vsetci zdravi,niekedy pochybujem,ze ma MM ma vobec este rad,lebo co stvaram v poslednej dobe,to nie je normalne,aka ja som nervozna.Ked nedava prednost svojej mame,tak ju teraz naplno dava dcere,kde som ja,nechapem.Bojim sa niekomu zdoverit,aby to zas neobrati proti mne.Mala by som zaujem aj o manz.poradnu,vraj mozem aj bez MM,ale mam ja cas? Dokedy to ale vydrzim?Ja som skor taka zivsia a vesela kopa,ale ked ma niekto riadne vytoci,nepoznavam sa.
Ako sa len z toho vymotam?
NM, len tak so vypustila paru,su horsie veci a ja som mozno precitlivela....