Nostalgia...

Nostalgia...tak to by mohlo byť moje druhé meno . Ako som sem už viac krát prispela s témou: Ako sa rada prechádzam po cintorínoch a ešte radšej počúvam príbehy o zosnulých /akosi mi je lepšie pri srdci, keď sa na ich život, možno skutky alebo povahu nezabúda / a to isté rada praktikujem pri albumoch s fotkami http://nanicmama.sme.sk/ja-zena/mate-aj-vy-nezvycajne-uchylky... jednoducho sa akosi s láskou a ľahkou nostalgiou rada rýpem v minulosti. A najlepšie je, keď o nej rozpráva človek s láskou, bez trpkosti, bez toho mentorovania v štýle "...za bývalého režimu bolo dobre" /ja človek s rebelskou povahou si myslím, že v žiadnej dobe sa nedalo dobre žiť, nie naraz a všetkým - súcitím s anonymnými obeťami danej - ktorejkoľvek doby/ a pod. Jednoducho to rozprávať vedia ľudia, ktorí ovládajú "umenie žiť".
A tak ma dnes pri mletí rožkov na strúhanku napadla ešte jedna krásne nostalgická záľuba - staré veci...akékoľvek, či už funkčné, či len na parádu a ešte lepšie tie, čo svojho času slúžili a teraz parádu robia.
Napadlo ma to práve pri príprave strúhanky, pretože za týmto účelom využívam robot z rokov 70-tych - E.. V tej dobe sme spolu uzreli svetlo sveta hádam aj súčasne o sebe nevediac. /Získala som ju náhodou - istý čerstvý vdovec a opilec v jednom po pohrebe svojej utrápenej ženy začal jej veci postupne rozpredávať za pár drobných, aby mal len na pivo a tak sa táto mašinka ocitla cez svokrovu priateľskú náturu u mojej svokry a tá ako to máva vo zvyku ju ponúkla mne...inak by skončila na smetisku/. Mašinka to je fakt dokonalá, šľape ako hodinky, manžel len raz nakukol dovnútra a skonštatoval, že to má motor ako trabant výkonný. A tak slúži v rámci možností: nastrúha rožky, orechy, zeleninku, umelie mak...ušľahala by aj cesto, keby sa mi plastové lopatky nerozpadli a náhradné sú nezískateľné ...
Popri tom ma napadal aj naša prvá práčka, ktorá fachčila v prvých rokoch nášho mladomanželského života - obyčajná, vírivá, bez žmýkačky...ale prala na ...nahradila ju jej vylepšená "kolegyňa" automatická, ktorá nezvládla ani štvrtinu jej životnej púte a šla do večných lovíšť ...
Tak akosi som si urobila svoj záver, že staré veci pokiaľ slúžia vedia odviesť kusisko práce a pritom ma nezaujíma ich design...a pokiaľ ešte si zachovali svoje čaro a punc "staroby" tak krásne vedia zútulniť domov /rôzne kanvice, lavóre, stolíky, nekompletné riady/ ...napr. ako bývanie v štýle provence, či v štýle vidieka. Žiaľ, na toto mi nestačia kapacity v našom byte, inak by som sa riadne vybúrila na rôznych blších trhoch ...
A čo vy? Ako ste na tom? Siahate len po moderných vymoženostiach alebo si doma uchovávate aj kúsok toho "krásne" starého? ...a nemyslím tým drahého, povaľujúceho sa na gauči .