nezamyšlaj sa, proste konaj, ako citis. nikto by nemal byt nicou obetou a ak obetovat, tak len pre dobro veci a aj pre seba nieco obcas. drzim palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
O obetiach obetí
reklama
reklama
Jaaj Dreyka, viem asi o com pises, ale poradit ti neviem 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Včera som mala ťažký rozhovor. Jedna známa sa mi žalovala na nelásku matky. Na jej dôveru v ňu, na to ako jej chýbalo objatie, podpora. Jej by vraj stačilo, ak by jej matka dennodenne ukazovala, že je silnejšia ako neviera v ňu druhých.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dreya ako na to, vieš najlepšie Ty. Základný kameň úspechu je, že vieš, v čom je problém. Riaď sa heslom: problém, o ktorom vieme, nie je problém, ale hlavolam. Neviem, aká stará je Tvoja dcéra, ale ak už trošku väčšia, skús jej to vysvetliť tak, ako si to napísala.
Mimochodom, bolo to veľmi poučné 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Podľa mňa stačí, že budeš žiť inak ako tí dvaja a dievka si uvedomí, komu je lepšie a s akým postojom k životu 
Určite občas niečo doma okomentuješ a tak jej dávaš dostatočne najavo, že na veci sa dá dívať dvojako (tak, ako sa díva babka a tak, ako sa dívaš ty). ak jej to aj nedôjde hneď, dôveruj svojej výchove a prirodzenému intelektovému potenciálu svojej dcéry 
Úplne najdôležitejšie sú tvoje činy, ktoré jej dajú viac ako slová. Si jej mama, si jej vzor. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dreya , Ty už nie si obeť a podľa toho sa správaš. Každý človek je originál, tak prečo ho porovnávať s niekym iným. Ber svoju dcéru ako rovnocenného partnera, originál, ktorý má svoj život a svoju cestu, rešpektuj jej city a pocity, dôveruj a ver jej. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dreya, ty si na vela veci prisla sama a vela veci si v sebe objavila...je to dlha cesta, nie je lahka ale Ivke pomozes tak, ze jej budes ukazovat a ucit ju vsetkemu, comu si sa naucila ty. Rozpravaj sa s nou ako ked sa rozpravas so mnou...ked to pomaha mne, pomoze to aj jej. Mozno vysledok nepride zo dna na den, ale pride...Lucia bude mat devatnast a minuly rok si sama od seba kupila knihu od Coehla Rukovat bojovnika. Tento rok si sama vypytala krabicku zelani a veci o ktorych pisem na NM chape rychlejsie ako ich ja napisem 
S anjelmi zije od mala, nezabudla na nich ako ja, komunikuje s nimi denne, pyta sa ich ako dalej a ked riesi veci s horucou hlavou vie vytusit dosledky.
Vie hulakat a je nervna, vsetko je zle ale ked na nu ostanem len ticho pozerat a nic nevravim, nereagujem na jej krik a hnev, otocka na pate...tak pride a povie prepac ze som tak vyletela...
V Ivke vidim Luciu.
S tebou to zvladne ...aj to, ako nebyt obet. S otcom a jeho rodinou sa vysporiada sama po svojom...neries to. Bude dobre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som rada, že vidíš v Ivke Luciu Bárs by si mala pravdu. Ale to by som ja musela byť podobná tebe 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dreya, ani Lydusha nebola vzdy taka, aku ju tu pozname (ak mam verit tomu, co jej sem tam o sebe uklzne). tiez sa musela tym prehrabat, aby bola takou, akou ju poznas. nenarodila sa taka.
no a ty si to dokazala tiez. aspon sa zacat hrabat vpred.
tak preco by si ty nemala byt neskor dobrym vzorom pre svoju dceru ako je Lydush podla teba pre jej Luciu? Nepodcenuj sa. si dobra.
(PS: sorry, Lydush, ze sa ti hrabem do rozhovoru).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobre vraviš, Pištik môj
U mna je to tak cca od 2007 totok ... bejvavali casy, ajajaaaaaaj. Len zaklad som mala ...poriadne zapadnuty ruinami popadanych vztahov a inym bordelom...az ked som to odpratala, mohla som zacat cosi stavat...na smetisku to neslo...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
O áno, dievčatá, viem, že máte pravdu, no ako presvedčiť obeť, že nemusí žiť tak, aby bola obeťou?
Ak sa pozrieme na nás, naničmamy, veľa z nás začalo svoju účasť na tejto stránke zhruba takto:
Ahojte naničmamy, tak som sa zaregistrovala..blablabla...mam XY rokov, manžela, ktorý ma nechápe/neľúbi/, svokru, ktorá popudzuje manžela/deti proti mne, susedu, ktorej sa nepáčia moje muškáty...ja som chúďa, prosím povedzte, že som chúďa, povedzte to, poľutujte ma, pomojkajte ma....ja som tá, ktorej je ubližované, ja neubližujem nikomu ( ale napr. manželovi len ukazujem, aký je zlý!!)
Žiadna z nich/nás nepovedala: "dajte mi facku/otvorte mi oči, povedzte, že manželovi môžem dať namiesto sĺz úsmev, že jeho "negatíva" sa dajú zmeniť v pozitívum, že stačí otvoriť vlastné oči a uvidím nádheru môjho života...nové možnosti....ŽE SOM SAMA STROJCOM SVOJHO OSUDU....a ak sa nechám otĺkať, ako zase dnes Petríkova-násilníkova frajerka, nečaká ma nič iné, len otĺkanie....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dreya, Ivka tiez musi sama chiet, je mozno este krpata na hlboke filozoficke uvahy a je krpata aj na facky od zivota, nie je mala na ukazky, na debaty o vsetkom a o nicom....hovor s nou aj o ludoch aki su, ukaz jej ako niektori ziju a vysvetli preco je to tak, mozes pouzit aj mna luciu, hovor s nou tak, aby to pochopila a mozno ked bude starsia bude ucit ona teba...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dreya, teraz Ti nerozumiem. Koho chceš presvedčiť? Svoju dcéru? NM,ktoré píšu také príspevky, dostanú odpovede v tom zmysle ako píšeš, sú to názory,rady, myšlienky prispievateliek. Ale presvedčiť nemôžeš nikoho, keď to on nechce prijať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Okrem svojej dcéry nechcem presvedčiť nikoho 
Vieš, KIMKA, v poslednej dobe si často čítam NM, staré príspevky ostatných dievčat a aj svoje a pomaly prichádzam na to, aký je človek vo svojej podstate "smiešny". Nech to nikto neberie ako urážku...prepáčte, ak som sa niekoho dotkla.
Naučené modely správania, konkrétne napr. OBEŤ, veľakrát pokazia život potomkom. Potomkovia môžu a NEMUSIA prijať pôvodný model správania sa.
KeĎ som sa rozvádzala s prvým manželom, písala som si denník. Písala som o svojich pocitoch, o to, ako sa hnevám, že ON sa nespráva tak, ako by som si ja predstavovala....On si našiel frajerku! ( pritom ja som mala priateľa...)...V konečnom dôsledku som sa za seba strašne hanbila, teraz myslím, po znovuprečítaní si zápiskov...Smiešna....bola som obeťou samej seba, nie jeho, jeho mamy a podobne. Nebyť Geo, Lydushi a spol, nebola by som na to prišla...
Teraz na seba hľadím trochu inak, vydala som sa veľmi ťažkou cestou, plánujem zmeniť OBEŤ na TVORCU.
Moja mama vždy vinila všetkých naokolo, nikdy nie seba. Všetci ubližovali a nerozumeli JEJ. Lebo ona si to predstavovala inak.
Do svojich 29 rokov som zo svojich zlyhaní obviňovala všetkých naokolo, mamu, ex(manžela, svokru, švagrinú, švagra a pod)..kamarátky, zlé počasie, nízky tlak.....
Bola som ukážková obeť.
A takýchto ukážkových obetí je tu neúrekom.
Ak si nejaká OBEŤ prečíta tento blog, možno sa tu nájde odpoveď, ktorú hľadá.....
Preto vás všetky prosím o diskusiu ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Okrem svojej dcéry nechcem presvedčiť nikoho.
Drejka, aj tvoja dcéra je slobodná bytosť s vlastnou vôľou. A ak nebude chcieť, tak sa môžeš od snahy aj potrhať - a aj tak to nepomôže...
Potešujúce však je, že Ivka je ešte stále dieťa. A deti majú tú úžasnú vlastnosť, že "nasávajú" všetko okolo seba ako špongia. Nie vždy je výsledok "nasávania" vidieť okamžite, ale "vlezie" to do nich - a to je podstatné.
Takže riešenie je jednoduché - neži ako obeť.
A okrem toho sa s Ivkou veľa rozprávaj o tom, ako to vidíš ty a prečo to tak vidíš.
A hlavne ver tomu, že to dobre dopadne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
súhlasím geo. Dreya stačí, keď budeš žiť tak, ako chceš, aby raz žila Tvoja dcéra. A veľa, veľa sa s ňou rozprávaj. Deti sú obrazom svojich rodičov. Nie preto, že majú rovnaké gény. Preto, že celý čas sledujú, napodobňujú a a vytvárajú si vzorce správania. Kdesi (tuším to bola jedna z kníh Slepačia polievka pre dušu) som čítala veľmi pekný názor o deťoch a rodičoch, presne si ho nepamätám, ale bolo to čosi v tom zmysle, že v detstve sú rodičia pre deti najmocnejší čarodeji, časom najmúdrejší, v puberte najtrapnejší a sú presvedčení, že oni budú úplne iní, a v dospelosti, čím viac sú starší, sa zasa vracajú k tomu, že ich rodičia boli predsa len najmúdrejší a vedeli najlepšie, ako veci robiť správne. Jasné, vedome to nefunguje vždy, ale podvedome takmer stále. A keď si človek uvedomí, že rodičia nerobili všetky veci dobre a robili chyby, a keď zistí aké, môže sa posunúť ďalej.
Dreya, Ty si si to uvedomila a ja Ti k tomu 
Pretože môžeš naučiť Tvoju dcéru žiť lepšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dreya, ja Ti , prešla si asi najťažší úsek svojho života a uvedomila si "sa". To je to najlepšie, čo si mohla urobiť. A aj najťažšie, pozrieť sa do zrkadla a uvedomiť si kto som a kým chcem byť, pracovať na sebe.
Už som tu na NM písala o tom, že dodnes nemám jasno v tom, kde je hranica, kedy deti vychovávame a kedy im vnucujeme svoje názory. Jedno Ti však môžem povedať, že nepovažuj svoju dcéru za OBEŤ. Neviem koľko má rokov, ale rozprávanie sa o pocitoch (čo si cítila, keď....) a záujem o jej pocity - to je asi najlepšie a dá sa to aj s malými detičkami. Presviedčať ju, to asi nie je to pravé orechové, len tým jej vnucuješ svoje názory. Mohla by sa uzavrieť.
Držím Ti palce, pokračuj vo svojej ceste
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kedysi davnejsie som aj ja zila s pocitom, ze mi ublizuje cely svet, som nepochopena atd atp.
stacilo si tu vsak citat, nebolo sa ani treba pytat... ako sa hovori, kto s tym chce nieco urobit, lebo sa mu nepaci, ako na tom je, toho si odpovede najdu aj same (asi preto, ze ich podvedome hlada a teda aj chape, ked na neho kde-tu vykuknu, hoci inak by po nich len presiel ocami a ani nezaregistroval, co cita. alebo preskocil ako nepodstatne, ci dokonca - hlupost, tak to nie je, to ja trpim, to nie ja si ublizujem).
a najzaujimavejsie je potom hladat tu cestu dalej. lebo ta prva - pod hlavickou "obet" - uz bola naucena, pripadne muchy na nej vychytane, vsetko perfektne prekoumane, stacilo ist dopredu a krenkovat sa a lutovat sa.
a co vcul? co so sebou? ono je fakt dost narocne byt sam za seba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
Najnovšie recepty
reklama
Moja mama celý život nadáva na môjho otca, aký to bol hochštapler, ako rozhadzoval majetok, ako si nevedel vypýtať peniaze sa svoje "služby" - bol právnik... Vyhodili ho zo strany, lebo odmietol tancovať ako sa pískalo... Moju sestru preto nevzali na normálnu školu, spravila si teda učňovku... Čo podľa mňa aj chcela, len mama bola proti.... Dcéra učiteľky a právnika - a učňovka? Nemožné! Jej druhá dcéra nešla na výšku, hoci mohla, ale hlúpa, pre frajera nespravila prijímačky.... Naschvál! Obe dcéra majú a mali partnerov, ktorí nestáli a nestoja ani za fajku dymu! A nikdy ani stáť nebudú!
Otázky typu: prečo nie si ako tvoja sesternica, pozri, má výšku, fantastického manžela, šikovné deti...samý superlatív...a jej sestra tiež......!!!! Škoda len, že si mama neuvedomuje, že moje sesternice nemali za mamu ju, ale svoju vlastnú matku, ktorá im pomáhala, podporovala vo všetkom, čo chceli robiť, nepodceňovala ich, radila im, držala ich pri zemi ak bolo treba a púšťala do oblakov, ak to potrebovali...
Svoj život si moja mama predstavovala úplne inak, svojho manžela takisto a svoje deti jakbysmet. V podstate sa stala obeťou svojich idealizácií, obeťou samej seba, nedokázala prijať samu seba a svoj život... Trvá to dodnes... Radšej pláta diery v živote mojej sestry, než by ju naučila, ako sa chybám vyhnúť.....
O mojej sestre písať nebudem, lebo to by ste nedočítali....
Prichádzam na rad ja, obeť obete, obeť vlastnej matky..... A exmanžela... A v prvom rade obeť samej seba.
Mama ma naučila hovoriť ľuďom veci, ktoré, podľa mňa, chcú počuť. Robiť veci, ktoré, podľa mňa, chcú aby som robila. Nerobiť nič, pasívne čakať, až ma niekto (mama) zachráni.
Keď som sa prvýkrát ako 19-ročná vydávala, túžila som po tom, dokonca ešte pred oltárom, že niekto vojde dnu a preruší svadbu, aby som sa nemusela vydať. No nikto neprišiel a ja som sa vydala. Nechcela som sa vydávať. Nechcela som mať dieťa. Nechcela som žiť tak, ako som žila. Nechcela som... No nič som pre to, aby to tak nebolo, neurobila.
Ďalšia obeť obete je môj exmanžel... Všetci za všetko môžu, ubližujú iba jemu... Nechápu ho...blablabla....moja exsvokra je obeť s veľkým O..obeť všetkých a všetkého.
Prastará pravda vraví: Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže.
Alebo vtip o Židovi, ktorý celý svoj život prosil Boha, aby vyhral veľké peniaze, a nič.
Keď umrel a stretol sa s Bohom, vyčítal mu, že toľko prosil a nič sa nedialo.....Boh mu odpovedal: Tak prečo si v živote nepodal ani jeden tiket?
Raz som sa rozhodla skoncovať so životom, ktorý vediem... Rozviedla som sa... A zrazu sa veci dali do pohybu... Našiel sa človek, ktorý ma ľúbi... Síce svojský človek... Ale verím, že sme sa nestretli náhodou.
Až keď som našla NM a na nej spriaznené duše, pomaly mi došlo, že nie som obeť. Som lenivá a pohodlná, hovkám si v pomenovaní OBEŤ... No nerobím nič preto, aby som obeťou nebola. Leda tak obeťou samej seba!
Lenže: moja dcéra začína byť mojou obeťou... Dlho sme žili v tom, že som obeť... JA som sa však rozhodla, že obeťou nechcem byť... No moja dcéra je obeťou svojho otca a jeho matky.... Oni sú obete stále... A čím ďalej, tým viac.....
Ako vysvetliť dieťaťu, že ak nechce, nemusí byť obeťou, že to môže zmeniť? Mne to trvalo 30 rokov, ju chcem ušetriť....
A AKO NA TO?