a ja sa veru obcas polutujem, ale len trosku, ale stale si vravim, ze som na tom dobre, urcite lepsie, ako kopec inych, co vidim okolo seba, kolko je biedy. a potom mam este jeden patent - na svetri. 
)) pekny den, paci sa mi to.
Mám asi len jeden patent- prežiť naplno všetko čo mi život prinesie.Pády, výšky, radosti aj depky všetko vždy v tom správnom čase ako mi to život prinesie...
Ale nikdy neostať stáť, nemyslieť si, že takto to bude navždy.Navždy nie je ani depka, ani radosť, spokojnosť, ani smútok ani pocit, že keď som momentálne niečo významné v živote pochopila, že zajtra nemôžem pochopiť niečo ďalšie čo tú predošlú skúsenosť posunie zas do inej roviny...Hlavne aby život nebol statický...aby sa menil a mal svoje krásne odlesky...
veľmi pekne si to mapísala ,a tak to má biť
človek musí v živote zažiť aj to zlé aby si vedel vážiť to dobré
novacka,pekne si to
aj vy všetky ja som patent na život objavila až po 35 narodeninách.je to možno tým,že som vyzrela,deti podrástli,mala som viac času veci hodnotiť,analyzovať...ako ste písali-treba odhadnúť,kedy byť na seba tvrdá,kedy sa poľutovať...vždy totiž zaberie niečo iné hlavne sa tešiť z maličkostí,bežných samozrejmostí...nečakať na niečo véééľké a výnimočné...to by sme mohli čakaním stráviť aj celý život...netrápiť sa tým,čo sa zmeniť nedá...meniť to čo ide,k lepšiemu...a nedať sa!rátať aj s pádmi a vedieť sa zdvihnúť...na toto som prišla ja
a ešte niečo- vedieť sa pochváliť, mať zo seba dobrý pocit,mať sa proste rada 
Novacka, pekné zamyslenie. Moje patenty?
- "Pohoda, bony budou...".
- neprežívam dramaticky horšie obdobia, bude lepšie... "klídek a držať nohy v teple" (niekedy aj v horúcej slanej vode)
- nemám problém so zmenami
- užívam si život, lebo je len jeden, je krátky a len tento je môj, iný mať už nikdy nebudem
- som vďačná Bohu - za zdravie, lásku, rodinu, podporu od MM, rodičov, prácu, ktorú mám rada, deti, ktoré mi robia radosť, za splnené priania, za to, že mi pomáha žiť-on je moja krabička želaní, ktorá ma ešte nikdy nesklamala
...a veľa, veľa humoru...
alexa na humor som zabudla!!!to je korenie života
Tak, princezná Dobrá koncoročná rekapitulácia-tak samých so sebou, nie?
.....a ešte som zabudla-mne sa osvedčila jednoduchosť-v láske, vzťahoch, nekomplikovať zbytočne veci a držať sa zdravého "sedliackeho" rozumu.
alexa
Moja babka zlatá mala tiež patent na život "treba robic, modľic še a s pokoru dzekovac, nič vecej".
... a ešte vravela "ľem tak robce, dzeci mojo, žeby dobre bulo" to si často pripomínam...
Novacka pridam i ja svoj patent, tiez to nie je myslienka. Ked som mala ca 20 rokov prisiel mi mail s pribehom a ochrnutom chlapcovi s uzasnym pristupom k zivotu. nebudem tu popisovat cely pribeh, napisem len pointu, ktora sa stala mojim patentom na zivot.
" Nech sa stane cokolvek, vzdy mam dve moznosti ako sa zachovat. Bud budem nariekat a prepadavat depresii, alebo zo vsetkeho vytazim to najlepsie a budem stastna."
Ja si vyberam byt stastna a na 98% sa mi to dari. Dakujem vsetkym v mojom okoli ktori mi otvaraju oci a ucia ma to co ja este neviem.
Pise sa tu vela o pohladoch na dane situacie/problemy.Kazdy mame vzdy na urcitu vec iny pohlad, a to vlastne suvisi s nasim vlastnym zivotom a skusenostami v nom. A taktiez z vyspelosti/nevyspelosti nasej osobnosti a schopnostou/neschopnostou sa pozerat aj sam na seba objektivnejsim pohladom.Mna by zaujimalo keby sme dali diskusiu na temu - aky mame "patent" na zivot. Nemyslim to teraz ironicky, aj ked je tu v par diskusiach vyzva na patent na rozum
, ale dajme si temu patent na zivot.
Ja dam sama za seba to, co ja pokladam za svoje patenty.
-Vsetko zle je na nieco dobre - raz zas bude dobre. A vzdy nakoniec je.A keby aj nie, tak stale je to lepsie nez keby ...zas nieco ine, horsie.Parkrat v zivote som bola na dne, a vzdy som si povedala, ze takto nechcem zit, radsej nezit ako takto a zatvarala sa nado mnou hladina (nie doslovne) a...rano som sa zobudila a bol novy den, koniec sveta sa nekonal.
-Nie som obet nikoho a nicoho.Bola som obetou a uz nie som a nikdy uz nebudem.Obet vyvolava lutost a bludne chlacholenie.Ale nie je to realita.A obet podvedome vyhladava dalsieho lovca...Bolest prinasa vnutorny prerod a silu a sila prinasa odvahu.A odvaha prinasa nove moznosti.
-Krikom NIC nedosiahnem- co sa tyka mojho parterstva ,hladala som velmi dlho ale nasla som. A az pod hrozbou straty partnera som si uvedomila, ze je normalne byt stastny a spokojny.Nie je to nic nenormalne co si musim vynucovat.
-Nemam strach z noveho. Vzdy sa to nove nejako nakoniec utrasie a bude z toho "poznane".A prinesie so sebou nieco nove
-Ked sa usmejem, pripadam si krasna. A usmev je nakazlivy.Niekedy ked sa necitim zrovna naj, pomyslim si (vypocitavo), ze mi to viac pasuje, ked sa usmejem.
-A na zaver - ako by som reagovala keby sa to co sa deje mne , dialo niekomu inemu? Snazim sa o nadhlad. A z toho vyplyva - byt sam k sebe tvrdy.A to robim doslovne. Nemaznam sa sama so sebou, nelutujem sa, som na seba drza.Nie som chudatko, nie som horsia ako ini, nie som skaredsia, nie som hlupejsia.Ja proste som.
Netvrdim ze moje patenty platia aj na ostatnych, kazdy mame v zivote nalozene ine bremeno. Podme debatovat, co za patenty mate - vy zeny na NM?