Porušovanie Zákonníka práce zamestnávateľom

Čo, čo, čooooo???? Siria - výpoveď s paragrafom na dohodu? A to je akááá???

A čo sa týka preradenia do Košíc. Máte (mali ste) v pracovných zmluvách ako miesto vykonávania práce uvedené Košice? Lebo ak nie, žiadny zamestnávateľ vás nemôže len tak, mirnix-dirnix, bez vášho súhlasu preradiť do Košíc!

Krásny deň aj tebe.

Ok, tak potom to je DOHODA. Nie VÝPOVEĎ. A prečo kolegovci podpísali pre nich taký nevýhodný papier? Veď dohoda sa preto tak volá, že sa dvaja partneri DOHODNÚ!

Firma chce zamestnancov prepustiť, oni nesúhlasia. To predsa nie je dohoda, to je nátlak zo strany zamestnávateľa. Keby zamestnanci trvali na tom, že keď ich už firma nepotrebuje, nech im dá riadnu výpoveď, mali by aj odstupné!

Natálka, spor okolo patentov sa rieši podľa autorského práva, prípadne podľa práva priemyslového vlastníctva. Alebo inak... To je zložitá téma. V žiadnom prípade sa však netýka Zákonníka práce. A ja píšem v tomto blogu o ne/dodržiavaní Zákonníka práce.

Dobre vieš, že keď som zamestnaná v naozaj veľkej firme, so zahraničnou účasťou. Netvrdím, že neskúšajú finty.. Skúšajú - spoliehajú sa na to, že ľudia o svojich právach nevedia, alebo že budú ticho. Ale keď sa človek ozve, keď vie, v akom paragrafe má oporu - tak sa aj pravdy dovolá...

Zákon nie je v tomto štáte vždy len zdrap papiera...

Ak máte (mali ste) v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce napr. SR (aj také sú! ), tak by vás váš zamestnávateľ mohol jednoducho preradiť do Košíc a nemusel by si ani žiadať váš súhlas.

Ak máte (mali ste) v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce napr. Bratislava, môže vám zamestnávateľ ponúknuť Košice ako náhradné pracovisko.

Náhradnú prácu NIE SI povinná prijať. Ak ju neprijmeš, zamestnávateľ ti dá výpoveď. V tomto prípade výpoveď podľa paragrafu § 63 ods. 1 písm. a). A dostaneš odstupné. Jednoduché.

Vo vašom prípade je to celé akési "čudné." Odstupné sa nevypláca v prípade ukončenia pracovného pomeru dohodou.
Mimochodom - ak si vedela, že sa bude prevádzka rušiť, prečo si dala sama výpoveď? V takom prípade nemáš na odstupné nárok...

Skopírované z www.obcan.sk
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov, že sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, alebo z dôvodov, že sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov, že sa zamestnávateľ premiestňuje alebo že sa stane nadbytočný; zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.

Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

Praktická rada: V prípade, že vám zamestnávateľ dáva výpoveď z uvedených dôvodov (teda sa zamestnávateľ premiestňuje alebo sa zamestnanec stane nadbytočný), máte na výber medzi odstupným a výpovednou dobou.

Môžete súhlasiť s dohodou o skončení pracovného pomeru ešte pred začatím plynutia výpovednej doby. V takom prípade dostanete dvojmesačné odstupné, prípadne trojmesačné, ak ste odpracovali u zamestnávateľa najmenej 5 rokov. Aby nevznikli neskôr nedorozumenia, žiadajte, aby v dohode o skončení bolo presne stanovené, koľkomesačné odstupné vám zamestnávateľ vyplatí.

Druhou možnosťou je, že nebudete súhlasiť s dohodou a zamestnávateľ vám dá výpoveď z organizačných dôvodov. Vtedy vám bude plynúť dvojmesačná výpovedná doba, za ktorú vám bude patriť mzda, ale potom už nie odstupné.

Kleopatra - a takto sa spýtam: keď tam bol Inšpektorát práce, povedal niekto, čo sa vo firme deje, alebo zase len všetci držali hubu?
Papier totiž veľa znesie a zamestnávateľ na papieri naozaj mohol mať "všetko v poriadku".

Takže predpokladám, že naživo zase len čušali...

Kleopatra, poznám to ja, poznám... Aj v našom podniku, dokonca na našom oddelení sú podobné žienky. Boja sa, že prídu o prácu a tak držia hubu a nechajú si na sebe drevo rúbať. A môžem im dohovárať, koľko len chcem.

Pozri - mám pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Svoju prácu robím zodpovedne, kvalifikovane a včas. Plním si aj všetky ostatné povinnosti voči zamestnávateľovi. Takže ak mi ide niekto siahať na moje práva, pokojne a dôrazne protestujem. A aj uspejem.

Vieš, za týchto okolností je pre zamestnávateľa veľmi ťažké dať zamestnancovi výpoveď, ktorá by bola v súlade so zákonom. A v prípade, že sú v podniku fungujúce odbory, je to takmer nemožné.

Takže naozaj nerozumiem, prečo sa moje kolegyne (ktoré majú tiež pracovné zmluvy na doby neurčité a tiež si robia svoju prácu dobre a tiež si plnia ostatné povinnosti a dokonca sú členkami odborov) neozvú a neprotestujú tiež, keď sa im deje neprávosť. Dokonca odmietajú aj moje ponuky na pomoc - tak veľmi sa boja. ČOHO???
V práci vždy poviem pekne na celú hubu, pred svedkami, ak niečo nie je v poriadku. A je zaujímavé, že ma doteraz nevyhodili....

V tom veeeľkom podniku so zahraničnou účasťou som zamestnaná od začiatku roku 1995. Na konci roku 1996 som odišla na materskú a rodičovskú dovolenku so synom. A potom som sa do podniku vrátila. Netvrdím, že len tak (viď link vyššie na blog o problémoch v práci), ale vrátila. Od leta minulého roku som na druhej materskej a rodičovskej dovolenke s dcérkou. A zatiaľ plánujem, že sa do podniku zase vrátim... Sama som zvedavá, ako to bude potom prebiehať... Predsa len - som svojim šéfom DOSŤ ostina v zadku !

No, Čučoriedka, z toho mála, čo si napísala, rozumiem len toľko, že Inšpektorát práce mal pravdu. Nemôže dosť dobre poslať kontrolu do firmy, ktorá už neexistuje.

A čo si okrem výpovede a zápočtového listu chcela od svojho bývalého zamestnávateľa ešte získať? Ak chceš, pošli mi bližšie informácie trebárs aj mailom - možno niečo vymyslíme.

V tejto republike sa dá dovolať práva - aj keď občas len vtedy, keď má človek na to dosť odvahy, trpezlivosti a dôslednosti.

Ale keď len nadáva po kútoch a nepodnikne žiadne kroky proti tomu, kto páche neprávosti, tak sa potom nemôže čudovať, že sa nič nedeje.

Pretože - kde nie je žalobcu, nie je ani sudcu...

Lyduška, určite niekde taký existuje...

Ale kým ho nájdem, uspokojuje ma aspoň fakt, že voči mne môj zamestnávateľ dodržuje pravidlá. Aj keď je pravda, že to robí len a len preto, že trvám na tom, že keď dodržujem pravidlá ja, žiadam také isté správanie sa aj ku mne.

Tiež mi bolo zopárkrát rôznymi šéfmi na rôznych úrovniach vedenia povedané: "Keď sa vám nepáči, podajte výpoveď!" A ja na to: "A prečo by som to robila? Práca mi vcelku vyhovuje, aj plat je slušný. Nepáči sa mi však, že (napr.) žiadate odo mňa viac nadčasových hodín, ako povoľuje zákon. A to nie je môj problém, že sa práca nestíha spraviť v riadnom pracovnom čase pri plnom stave pracovníkov. To je problém vedenia - treba prijať ďalších ľudí. Práce pribúda, ľudí nie. Tak sa logicky nestíha. Nebudem v práci od vidím do nevidím len preto, že vedenie odmieta prijať prostý fakt, že jeden človek nemôže dlhodobo vykonávať prácu za troch. Ak je dovolenkové obdobie, alebo sú kolegyne choré - to je niečo iné. OK, spravíme prácu za chýbajúcich počas nadčasov. Ale nie tak, že nadčasy sú normálne aj pri plnom stave pracovníkov na pracovisku."

Takže - vidím to tak, že si MOŽNO môžeme normálnych zamestnávateľov vychovať. Ale to sa nám podarí len vtedy, keď budeme protestovať proti praktikám, ktoré nie sú v poriadku...

Tak, netreba sa dať!

Mimochodom - riešenie zastupovania je v kompetencii vedúceho, nie zamestnanca. A po šiestich odpracovaných hodinách má zamestnanec právo na polhodinovú prestávku na jedlo a oddych.

Je samozrejmé, že keď sa napríklad pretiahne dôležitá porada, nezdvihnem sa a nezahlásim: "Vážení, ja už som v práci šesť hodín, idem na obed!" No, proste to ten jeden deň nejako vydržím a pôjdem na obed neskôr. Ale nie je v poriadku, keď sa niečo také deje denne, poprípade že za celú pracovnú dobu nemám prestávku, pretože vedúci nie je schopný zabezpečiť moje zastupovanie.

A čo sa týka multifunkčnosti...
Jedného pekného dňa prišla za mňou šéfka s tým, že kolegyňa XY je už dva týždne PN a vyzerá to, že to bude ešte nejaký čas trvať, kým sa do práce vráti. Takže sa rozhodla, že jej pracovnú náplň rozdelí na tri časti a pridelí na dočasné vykonávanie trom osobám. A ja som jedna z tých "vyvolených".
A ja na to: "OK, je mi jasné, že tú prácu treba urobiť. Ja mám však dosť práce na celú moju pracovnú dobu a prácu kolegyne XY budem musieť vykonávať v nadčasových hodinách. Môžeme sa dohodnúť tak, že to vyskúšame, či sa to dá stihnúť za 8 nadčasových hodín týždenne. Ak to nepôjde, budeme sa musieť riešiť situácia inak." S týmto šéfka súhlasila.
Tak som pokračovala: "Ďalej - počas tejto dočasnosti chcem mať aj upravenú svoju pracovnú náplň, aby bolo aj na papieri ošetrené, že vykonávam viac práce. A minimálne zdvihnuté osobné ohodnotenie, alebo ešte lepšie - vyššiu platovú triedu."
To už sa šéfka sekla: "Predsa nebudem pre takú prkotinu upravovať tvoju pracovnú náplň. A okrem toho, je to len dočasné riešenie. A peniaze predsa budeš mať za nadčasové hodiny! Viac peňazí ti nemôžem zaplatiť!"
A ja: "No, až taká prkotina to zase nie je. A aj keby bola, sama sa nespraví. Okrem toho - mzda za nadčasové hodiny je jedna vec a mzda za viac práce je vec druhá. No, ale keď nebudeš a nemôžeš, tak nebudem a nemôžem ani ja!"
A boli sme porozprávané.

Tretinu práce kolegyne XY dostala na vykonávanie iná pracovníčka. Kolegyna XY sa nakoniec do práce vôbec nevrátila - ale to "dočasnosť" trvala už niekoľko mesiacov. Ani jedna z troch zastupujúcich kolegýň nemala patrične upravenú pracovnú náplň, ani mzdové ohodnotenie - napriek tomu, že som všetky tri hneď na začiatku "dočasnosti" upozorňovala, ako to všetko môže dopadnúť.

Kedže takýmto spôsobom papierovo práca kolegyne XY vlastne zmizla, na jej miesto nebola prijatá žiadna náhrada - veď bez kolegyne XY funguje oddelenie "v pohode" už niekoľko mesiacov. A čo to vlastne za prkotiny XY robila?
A na tri "dočasne zastupujúce" kolegyne začala šéfka po čase tlačiť, prečo majú TOĽKO nadčasových hodín - veď všetko predsa MUSIA stihnúť za riadny pracovný čas!
Takže - robia viac práce za rovnaké peniaze.... A podnik ušetril jedno pracovné miesto...

Nuž, ale - komu nie je rady, tomu nie je pomoci, že?

No, super! Tak predsa len to aspoň niekde funguje!

Ariesa, som rada, že ti prišla téma vhod.

Pracovná doba na dobu určitú môže byť uzavretá najdlhšie na tri roky. Ak je dohodnutá na kratšiu dobu (napr. na rok), tak v období troch rokov môže byť predĺžená, alebo opätovne dohodnutá najviac raz (teda v tomto prípade prichádza do úvahy len predĺženie, či opätovné obnovenie na dva roky).

Prikladám plné znenie príslušného paragrafu Zákonníka práce:

§ 48
Pracovný pomer na určitú dobu
(1) Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
(2) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac jedenkrát.
(3) Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
(4) Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné len z dôvodu
a) zastupovania zamestnanca,
b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
d) dohodnutého v kolektívnej zmluve.
(5) Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.
(6) Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné aj bez dôvodu uvedeného v odseku 4, ak ide o
a) zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,
b) vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu,
c) tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja,
d) zamestnanca na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru,
e) zamestnanca, ktorý vykonáva opatrovateľskú službu podľa osobitného predpisu,
f) zamestnanca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku,
g) zamestnanca u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov,
h) zamestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.
(7) Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, najmä ak ide o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom v pracovnom pomere na neurčitý čas.
(8) Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili.
(9) Obmedzenia podľa odsekov 2 až 20 sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.

Kamelie, spôsob, akým "vybabrali" s tvojím otcom, nie je ani pekný, ani slušný - ale, žiaľ, je právne úplne v poriadku.

Dohoda o vykonaní práce § 223 - § 226 Zákonníka práce.

§ 223

(1) Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.

(2) S mladistvým zamestnancom možno tieto dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.

(3) Tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.

(4) Spory vyplývajúce z tejto dohody sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru.
§ 224

(1) Na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 sú zamestnanci povinní najmä

a) vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode,
b) vykonávať práce osobne,
c) dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nimi vykonávanú, najmä predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne oboznámení,
d) riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím.

(2) Na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný najmä

a) utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné prostriedky,
b) oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
c) poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru,
d) viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené,
e) viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti.

(3) Zákazy niektorých prác pre ženy a mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe týchto dohôd.
§ 225

(1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.

(2) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere.

§ 226
Dohoda o vykonaní práce

(1) Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

(2) Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

(3) Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.

(4) Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.

(5) Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.

Peter, toto všetko sú hrubé porušenia Zákonníka práce. Odporúčam obrátiť sa na Inšpektorát práce, pod ktorý patrí zamestnávateľ podľa kraja.

Držím palce

Happy, PP na dobu určitú sme tu riešili pred troma rokmi .