Rozhovor s odbornikom, nema co pokazit. Vylejes si dusu, mozno ziskas trosku nadhladu na svojou situaciu. Na psychologa by som sa urcite s doverou obratila ak si doteraz nenasla vychodisko zo svojho stavu a po prestahovani, to bude mozno este narocnejsie. Drzim palce. Niekto moze povedat, ze je to o nude, ze este nemas ine starosti, ako naprikad deti, ale z osobnej skusenosti viem, ze deti, vacsie zaneprazdnenie povinnostami, taketo stavy nevyriesia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
skutočná depresia je choroba súvisiaca so zmenami v mozgu a nech by si bola akokoľvek disciplovaná a pevnej vôle, tak bez liečby si neporadíš...takže skôr ako bezdôvodne označíš človeka za"blázna", tak skús si preštudovať nejaké informácie
,ze je obrovsky rozdiel,ked zena povie:"ach blbo sa citim,vsetko sa mi zda na figu,muz mi nerozumie,deti ma vycerpavaju,v robote ma srdi sef......mam depku!"...ako, ked zena ci muz ma depresiu ako "diagnozu",zo vsetkym,co ju charakterizuje- su to stavy neskutocne tazke a casto nezvladnutelne...len odbornik vie posudit, kedy je to vazne a treba zahajit liecbu liekmi a kedy je to stav prechodovy a docasny.Nie kazdy na tomto svete zvlada svoje problemy a bolo by uzasne,keby to tak bolo a keby sa kazdy sam bez cudzej pomoci dostal z psychickych problemov.KEBY??? ..dalej nepisem,lebo mnohi v tom nebi aj skoncia
Zelam ti,aby si vzdy vsetko v zivote zvladala sama bez cudzej pomoci a pripadne to vyuzila a pomahala inym,co tuto vyhodu nemaju.
Ahojte dievčatá, neviem ani ako mám začať, skôr kde mám začať. Najskôr napíšem niečo o sebe. Mám 25, o dva dni 26, o týždeň to budú 4 roky čo som vydatá. Dalo by sa povedať, že šťastne, až na nejaké menšie nedorozumenia.... ale nikdy nejde o život. Zatiaľ sme len dvaja... Žijeme v podnájme, 80km od známych, na víkendy a dovolenky chodíme k svokre. V máji sa sťahujeme nastálo k svokre.
Mojim problémom sú depresie, aspoň ja som to takto pomenovala. Nikdy som tomu neprikladala veľký význam. Veď keď to príde raz za mesiac či dva, tak mi to pripadalo normálne.... lenže teraz sa mi to stáva častejšie, raz za dva týždne či týždeň. Príde to z ničoho nič, a ja nevidím nič pozitívne, všetko je pre mňa nevyriešiteľný problém..... Potom príde plač, zlosť.... Veľmi mi pomáha môj najdrahší. Vie sa so mnou porozprávať a nájsť riešenie. No to riešenie je poznám, ale v tej chvíli ako keby som mala vygumovaný mozog. Ale keď mi to povie on, tak sa viem do 5 min. spamätať. Nechápem čo sa v tej mojej hlave deje. Všetko sa to točí okolo nášho bývania so svokrou. Ja tam chcem byť, ale keď na mňa príde depka, tak tam nemôžem vydržať, všetko mi vadí. Tie stavy na mňa prichádzajú vtedy, keď sa nudím, ale neviem stále niečo robiť.... Ale sú aj výnimky, keď niečo robíme a ja by som to urobila úplne ináč.... Všetko hraje v náš-môj prospech, do 5 rokov budeme mať oddelené domácnosti, to je to po čom najviac túžim, ale nerozumiem, prečo to moja hlava niekedy nezvláda.... Všimla som si, že môjmu najdrahšiemu to už začína byť otravné, ako mi musí stále dookola hústiť to isté... a preto som sa rozhodla, že to začnem riešiť. Veľmi by mi pomohlo, keby ste mi povedali svoj názor. či ide len o moju neprispôsobivost?? alebo je to dôvod na návštevu odborníka? posledná náladovka na mňa prišla v nedeľu, keď boli na návšteve švagrovci, stihla som s nim prehodiť pár slov, spoločný obed a potom to prišlo. 4 hodiny som bola zatvorená v izbe.... a najlepšie na tom, že som ani nevedela, prečo som revala. doteraz si nad tým lámem hlavu a mám v sebe blbý pocit, ako sa im nabudúce pozrieť do očí.....