Reverzne

Keď vzťah začína, vidíme všetko v pozitívne. Vlastne za to môže Matka príroda, ktorá si už mädlí ruky nad ďalším možným rozmnožovaním a rozširovaním genofondu. Chémia zafungovala, hormóniky pekne zaberajú a stimulujú nervovú sústavu k ochote vytvoriť nový pár.
Problém je, že buď sme sa Matke prírode vymkli spod kontroly, alebo to nedomyslela s tým obdobím po skončení párenia (teda v jazyku modernej spoločnosti po svadbe, resp. založení domova na psiu knižku).
Čo konkrétne mám teraz na mysli je ten stav, ktorý literárne zvykneme nazývať „spadli mi ružové okuliare z nosa“ (najčastejšie rovno do kýbla. Spolu s nervami). Stav, keď sa nám parter zrazu javí akýsi iný a všetko je naopak.
Jeho výrečnosť, s akou nás okúzľoval, keď bolo treba niečo vybaviť na úradoch, nás zaskočí, keď z každej hádky výjdeme preargumentované, hoci vnútorný pocit nám jasne hlása, že pravda je na našej strane. Vedomé si toho, že nie sme schopné si obhájiť svoj názor, lebo jednoducho nemáme slov a nie sme schopné mu dokázať očividné prekrúcanie faktov, nás núti len frustrovane búchať s riadmi v kuchyni a myslieť na to, žeby sa skvelo uplatnil v politike. A ak sa nám nejaká slovná vojna podarí vyhrať, bude za nami chodiť tak dlho a tak dlho ju znova rozpútavať, kým nás zase nepresvedčí, že to si iba myslíme, že máme pravdu.
Jeho priamočiarosť a otvorenosť, s akou jedná s ľuďmi, prestane byť črtou charakteru, keď nám bez okolkov buchne medzi oči, že naša nerastúca kariéra je prejav našej neschopnosti niekam to dotiahnuť.
Jeho starostlivosť a snaha pomáhať v domácnosti sa zrazu premieňa na puntičkára, ktorý považuje za vrchol našej lenivosti, keď sme hneď po rozsypaní tej trošičku cukru okamžite nebežali z komory dolovať vysávač.
Jeho hlboký záujem o výchovu nám vezme slov, keď pri nedostatku času budeme kŕmiť dieťa nie presne na spoločnosťou zaužívanú hodinu dvanástu obednú, ale o druhej, a dozvieme sa, že sme krkavčie matere, čo si nevedia zorganizovať čas (zaklincované vetou o tom, že jeho matka... ).
Jeho bezstarostnosť a pohoďáctvo sa premení na nezodpovednosť a na neschopnosť brať vážne veci vážne a nás vážne (pokiaľ sa to netýka niektorej jeho citlivej stránky osobne).
Jeho zmysel vymýšľať stále niečo nové a zábavné na neschopnosť obsedieť na jednom mieste (teda doma pri nás a deťoch. Zrazu zistíme, že v jeho očiach hráme titulnú rolu v hre O guli na nohe bez ohľadu na to, že s dvoma deťmi na krku robíme, čo môžeme, aby sme s jeho životným tempom udržali krok).
Jeho prítulnosť na posadnutosť sexom.
Jeho neustály záujem o nás na závislosť a dusenie sa vo vlastnej šťave (ako príloha výpočet všetkého, čo robí len pre nás a nevážime si toho a ako dezert žiarlivosť).
Jeho rozhodnosť a cieľavedomosť, také očarujúce, keď nás uháňal všetkými možnými dôkazmi lásky, aby sme si ho vzali, nás nemilo prekvapí, keď dôjde na rýchlosť riešenia manželských problémov – bude rozvedené prv, než povieme íha!.
Jeho citlivosť, tak nežná a roztomilá, nám na krk zavesí ďalšie „dieťa“, keď zrazu vyznieva ako neschopnosť pasovať sa so životom.
Jeho spoločenskosť, vtip a šarm nám prehĺbia prvé vrásky, keď celý večer uplatňuje svoje očarujúce schopnosti na osobe síce rovnakého pohlavia ako my, ale nie sme to my.
Jeho slobodomyseľnosť sa náhle javí ako totálna neschopnosť založiť spoločné hniezdo, a keď sa mu to nejak s našou pomocou podarí, ako neschopnosť a nezáujem sa oň starať (viď naša oskarová životná rola v úlohe Gule na nohe).
Jeho zásadovosť ako milión ďalších nerestí od neschopnosti a neochoty pochopiť niečí iný názor až po fakt, že nás k životu vlastne nepotrebuje.

Takže, môže za to tá Matka príroda, lebo to nedomyslela alebo je to naša nepredvídavosť, že každá silná povahová vlastnosť, ktorá z nášho drahého robí práve tú osobnosť, ktorú milujeme, sa raz môže obrátiť proti nám, čo nás ironicky prekvapuje?