reklama

Ružová budúcnosť

balalajka , 05. 01. 2010 - 10:23

reklama

Vyrátali mi, kedy mám nárok na odchod do dôchodku.
Je to v roku 2040 Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe - úplne za chvíľu.
A čo vy?
Aj vám pripadá ten rok ako zo sci fi?


reklama


reklama

georgina, St, 06. 01. 2010 - 20:03

Iste, je to hlavne o vlastných voľbách Úsmev Mrkám.

eifelovka, St, 06. 01. 2010 - 20:05

Chvala Bohu, ze si mozeme vybrat Pohoda

georgina, St, 06. 01. 2010 - 16:17

Nie, Sonia, mne končí rodičovská dovolenka už v lete Pohoda.

Ako som sa do práce vracala po prvej materskej a rodičovskej dovolenke, som tu na NM už písala. Čo bude v lete - uvidím... Stále som zamestnankyňa toho podniku - už vyše 15 rokov.

A písala som tu už aj o tom, ako som riešila problém nezamestnanosti, zhodou okolností v tvojom blogu:

Dlhšiu dobu som bola nezamestnaná a nemohla som zohnať prácu, primeranú môjmu vzdelaniu.
Ale neriešila som to nadávaním na hnusných dôchodcov, ktorí sa zubami-nechtami držia svojich pracovných miest a tak ja nemám možnosť sa zamestnať.
Urobila som si rekvalifikačný kurz a prácu som si našla. Museli sme sa síce presťahovať 100 km a zo začiatku bývať v podnikovej ubytovni - ale riešenie situácie to bolo.

Ďalší príklad - môj mladší brat. Má dve vysoké školy, plynule hovorí dvoma svetovými jazykmi a pracoval vo výskume. Po intenzívnom škrtaní rozpočtu výskumného ústavu dostal brat podľa metódy "posledný prišiel, prvý odchádza" výpoveď pre nadbytočnosť. Proste sa museli zoškrtať aj pracovné pozície.
Brat si nejaký čas hľadal prácu a keď sa nič vhodné nenašlo, šiel do Anglicka pracovať na farmu ako obyčajný robotník - aby ho nemuseli živiť moji rodičia. Po večeroch sedel v internetovej kaviarni a hľadal prácu, primeranú jeho vedomostiam. Našiel až po pol roku - ale našiel. A nesedel ten čas doma... Pracoval.

Tie päťdesiatničky, ktoré spomínaš, nemôžu nájsť prácu v mieste svojho bydliska. A ja som predsa vyššie napísala, že občas sa treba za prácou aj presťahovať... Je XY ľudí, ktorí začínali v 50, 60 rokoch znova. A podarilo sa im to...
Takže - nemožné to nie je...

sonia, St, 06. 01. 2010 - 16:35

Nikto nenadáva Mrkám ,to bolo konštatovanie Úsmev ...A ten tvoj optimizmus /až scifi/ by som fakt "chcela mať"...V 60-ke začínať niekde odznova Prekvapenie ,asi vela sleduješ fantastické filmy Vyplazený jazyk Mrkám Úsmev ...

georgina, St, 06. 01. 2010 - 16:58

Sonia, kurzívou je označený môj skopírovaný komentár z tvojho blogu. Kontextovo teda zapadá hlavne tam - to k tomu nadávaniu.

Môj optimizmus je vec, ktorá mi život značne uľahčuje, robí ma pokojnejšou a spokojnejšou - a som naozaj rada, že sa dokážem pozerať na svet práve takto Úsmev Mrkám.

Sci-fi je môj obľúbený žáner... Ale to nemá z optimizmom veľa spoločného Úsmev.
Podrobnejšie Mrkám o sci-fi som písala tu: http://www.nanicmama.sk/dobrodruzne-a-sci-fi/isaac-asimov-a-sci-fi a tu: http://www.nanicmama.sk/dobrodruzne-a-sci-fi/dalsi-moji-oblubeni-sci-fi…

Slnko Slnko Slnko

sonia, St, 06. 01. 2010 - 18:31

Uisťujem ťa drahá Georgi,že to čo ty berieš ako "nadávanie" /asi velmi dobre vieš čo to je Vyplazený jazyk / ja taký pojem nepoznám Úsmev ,našťastie Slnko ...Milujem aj ja život,som optimistka-realistka.Mám šťastnú rodinku a zdravého syna - to je pre mna najdôležitejšie Zlomené srdce .To isté prajem aj tebe,aby si našla aj ty viac slnka v duši...Slnko Kvietok Slnko

georgina, St, 06. 01. 2010 - 18:46

Sonia, ešte raz - ten komentár o tom, ako som riešila svoju nezamestnanosť, je skopírovaný z tvojho blogu a nadávanie na hnusných dôchodcov, ktorí sa zubami-nechtami držia svojich pracovných miest a tak ja nemám možnosť sa zamestnať, bola reakcia k písmenkám, ktoré boli napísané tam...

sonia, St, 06. 01. 2010 - 19:05

Nevymýšlaj si,kde som použila slovíčko hnusný? A tvoje reakcie sú úplne scestné ... ale asi nemáš čo na robote,že? Cas strávený so mnou môžeš radšej venovať svojej dvojročnej dcérke,ktorá ťa potrebuje viac ako ja Slnko Kvietok Slnko ...

balalajka, St, 06. 01. 2010 - 17:21

Som veľmi rada, že sa stále držíte témy a neskáčete si do vlasov - zatiaľ.
Ďakujem, že v tomto blogu na seba nedvíhate písmenká, nerobíte slovné prestrelky a vlastne celé je to tu stále také jemne ironické s príchuťou humoru s akou som túto diskusiu chcela čítať. ďakujem ešte raz Slnko

sonia, St, 06. 01. 2010 - 18:33

Mamamatka,prepáč,ale musím reagovať na Georginu,ved ju poznáš - stále si melie to svoje Chichocem sa ,ale už končím...Slnko Kvietok Slnko

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama