Sexizmus nielen na pracovisku, ako to vidíte vy?

Hmm, pôvodne som myslela, že o inom bude článok....

Mám známu - vlastne je asi s tvojou dcérou rovesníčka. Študuje IT, robí si naviac aj odborné drahé kurzy aj s certifikátmi (napr. Cisco). Nastúpila popri škole do praxe. Presne toto robia. To čo študuje. Keď ju na začiatku použili iba na preklady, bola som ticho. Vlastne aj teraz som ticho, ale nie celkom sa mi to páči. Od odbornej práce ju posunuli do marketingu. Tam je podla nich jej miesto. Nič odborné. Teda, nemám proti marketingu nič, môže to byť aj zaujímavé. Ale oni ju k odborným veciam - na rozdiel od spolužiakov, s ktorými naraz nastúpila - nepustili. Zrejme aj v nich pretrváva, že to nie je pre baby. Uvidíme, či bude mať silu sa prebojvávať...

Nuž pamätám sa ked som tu pred rokmi dala blog o tom ako sa ženy same znevažujú. Neviem už aký mal názov ale zniesla sa na mňa kritika zovšadiaľ a ja ako spravný rak som si dala spiatočku. Presne ako hovorí tvoja dcéra v televízií, v časopisoch všade same sexistické náražky aj ked našťastie ubrali to v reklame, lenže televízor nemám tak neviem či je to stále tak.

Ked vidím oblečené niektoré ženy je mi na zaplakanie, tie bežové legíny na tučných stehnách a veľkom zadku vedú. Ženy urobia všetko aby vynikli, to je vlastne dobre ale prečo zahodiť svoju naozajstnú ženskosť. No a tak sú to naozaj ženy ktoré to začali. Som rada že už aj na sociálnych sieťach nie je toľko nahotiniek ako bolo predtým či vyzyvavých mladých dev.

Je to divné, ale prešli sme obdobím kedy so ženami bolo veľmi manipulované a oni uverili - uverili že sú in ak si daju urobiť nos, prsia pery a potom zas a zas a zas a sú na psychiatrií. Sme národ posadnutý všetkým čo nám niekto vtklol do hlavy - diéty, liečitelia, zaručené kvapky či tabletky,  ideál krásy sa neskutočne posunul od krásy k škaredosti.

Takže ženy to prijali dobrovoľne a dobrovoľne sa toho musia aj vzdať. No našťastie vždy som stretla mladých ľudí ktorí zmýšľali inak a to je fajn, aj ked jedna lastovička leto neurobí ale môže prilákať dalšie.

Tak na priamo, príklad z praxe, z manželovej práce /firmu menovať nebudem/. Nadriadený chlap, podriadené ženy. Mnohé postupovali na kariérnom rebríčku napriek tomu, že iní to vnímali inak, žiadne kvalifikačné predpoklady. Chlapík si rečami dovoľoval na každú, niektorá sa len pousmiala, iná ho odbila. A pravda sa začala odkrývať. A odkryla sa až tak, že na nočnej ho načapali ako ho v jedálni orálne uspokojuje jeho podriadená. Škandál ako hrom, manžel dotyčnej došiel do firmy s takým rachotom, že sa steny triasli. Hlavný manager sa to ešte stále pokúšal ututlať a dať chlapíkovi len kárne. Nakoniec tento týpek prišiel o miesto. A dotyčná s hanbou odišla tiež. Ale keď sa to prešetrovalo, mnohé sa ohlásili, že kvôli jeho správaniu dávali výpoveď. A o prácu mala prísť aj táto dotyčná, pokiaľ by namietala... dôvod sa nájde.

Môj prípad. Pracovala som v jednom obchodnom reťazci. Jedným z mojich nadriadených bol aj chlap. Celý čas som sa snažila venovať len svojej práci, zaučiť sa, urobiť čo treba a ísť domov. Mňa ničila najviac systematicky riaditeľka /už štvrtá obeť v poradí za 6 mesiacov/, ale poslednú ranu mi zasadil mail /súkromný, ale od nadriadeného/, v ktorom bol návrh, aby som s dotyčným sa nechávala doviesť do/z práce, aby sme si popri tom užívali, že to bude podľa môjho a ak s tým nesúhlasím, začne dávať info /klamstvá/ môjmu mužovi o nás. Mail som ukázala manželovi, psychicky som bola na zrútenie. Podržal ma a keď som v skúšobnej dobe odchádzala bola to pre mňa úľava.

Netvrdím, je pravdou že mnohé ženy sa "ponúkajú" samé, predvádzajú sa, flirtujú na pracovisku, sú vyzývavé... ale zas mnoho krát si chlap zo svojej pozície dovolí viac, než je prijateľné.

Mám aj a príbeh s "obťažovaním". Len musím hneď povedať, že mám trochu strach ho napísať. Lebo ja som z toho nebola vedľa, ja nemám traumu. Mne to vlastne vyhovovalo.

Bola som pár rokov po škole. Žiadny vzťah nebol na obzore. Vlastne ani nemal kde byť, poznala som iba robotu a domov. Mala som kolegu, nepracovali sme spolu priamo, iba sme sa pri práci pravidelne stretali. Nebol môj nadriadený ani podriadený.

Bol vychýrený sukničkár. Také tie historky, ako ide vysypať kôš u frajerky a omylom sa vráti k manželke. Áno, bol ženatý. A tiež bolo jasné, že sa nerozvedie.

Neviem, podľa čoho si vyberal ostatné. U mňa mu bolo jasné, že nikoho nemám. A tak sa chopil situácie. Najskôr reči, reči, reči. Správne trafil na struhu. Ani neviem, koľko sme spolu spávali.

A ja som bola na to vlastne pyšná. bola som rada, že si ma konečne niekto všimol ako ženu. Nevadili mi ani žiadne narážky. Ani sexistické reči. Bavilo ma to. Nestala sa žiadna katastrofa. Dodnes netuším, kto to vtedy tušil. Alebo vedel.

Ukončilo sa to tak nejak prirodzene, keď sa objavil môj partner. Dodnes nemáme problém sa spolu baviť.

Necítila som sa ako jeho obeť. Mňa to tešilo, že si ma vybral. že som bola vhodná do jeho zoznamu. Nerobila som si na neho žiadne nároky. proste sme si spou užili tak, ako si užíval s mnohými inými.

Je to už dávno. Neviem, či je to zabudnuté. Vlastne mi to celé pripomenula táto hystéria, ktorá teraz beži. Nemyslím, že by ma to nejak poznačilo. Patrí to k mojej mladosti. Nechválim sa touto historkou, ale ani ju nemám v najhlbšej pamäti.

Jasne, je to na odsúdenie. Ale ako bolo povedané - kto je bez viny, nech hodí kameňom.

Ja mám pár otázok:

1/ Môže vysokoškolák bez skúseností (praxe) očakávať, že jeho teoretické vedomosti (aj keď určite plné skvelých nápadov) budú starší kolegovia brať na rovnakej úrovni ako ich praxou preverené (niekedy skostnatené) ťahy? Je to bez ohľadu na pohlavie.

2/ Na okrasu .... hmmm .... je šikovnejšia ako tí chlapci? Ako bez prikrášľovania a nadsázky. Keby bola chlap, bola by v popredí? A uvedomujú si tie ženy vlastne, že aj medzi chlapmi existuje nejaká hierarchia od alfa samcov po neviem čo? Nie je to len ženy versus muži. Koľko prípadov je, že muž nie príliš s fenomenálnymi nápadmi sa "nevie predať", kým ten sociálne zabehanejší si vie vydobyť lepšie miesto - plat - pozíciu ...

3/ Kam sa hrabeme ženy? Vážne kam?

Chcete chodiť na kamióne, odpľúvať si, nosiť medzi zubami špáratko aby ste vyzerali že "máte gule"?

Ak budete myslieť ako žena ( a to by ste asi mali, lebo ženský mozog funguje inak ako mužský), vždy budete jednať ako žena. Máme inú hormonálne sústavu - inak vnímame pocity, inak reagujeme na svetlo, bolesť, menej fyzicky znesieme, sme zručnejšie v jemnej motorike ... SME INÉ AKO CHLAPI.

Nechcela by som zastávať prácu chlapa. Ani na tej kravaťáckej úrovni. Lebo ono to nie je len o fyzickej zdatnosti, ono je to o psychike. Tam kde žena začne púšťať slzy, chlap trieska päsťou do stola alebo sa smeje. No lebo nie je valcovaný hormónmi. My sa smejeme na PMS, ale dámy ... kým toto funguje, NIKDY nezastaneme funkciu chlapa. A TO JE DOBRE. Lebo sme ženy. Máme iné veci na tomto svete zastávať.

Súhlasím s Balalajkou že blbé reči boli a budú. Ja som robila jeden čas v úplne mužskom kolektíve a trápilo ma zo začiatku to ich hecovanie na moju adresu až som konečne pochopila a začalo som tak ako oni - nikdy som to nebrala  už ako niečo zlé.

Napr. idem na vodojem na Staré hory, pod užijeme si to - moja odpoved bola - nuž veru ani by si nevedel čo so mnou robiť. Viem teraz by to bolo sexistické ale vtedy som konečne pochopila ako s nimi vychádzať bez úrazu a slz. Odvtedy som veľmi stúpla v ich očiach, jasné boli to montéri a podobné záležitosti, ale lepší kolektív som nikdy nemala. Dotieravcov ktorí o mňa mali záujem som odbila, s tým som nemala problém. 

Humor? - minule to rozoberali všade ked podali trestné obvinenie na nejaké školské noviny, som rada že bolo viac tých odborníkov ktorí poukazali na to slovíčko HUMOR - VTIP a tiež poukazané na to že mnohí vojaci či policajti zbierali hlavne vtipz o nich, takisto cigáni, lebo vtip bol braný ako vtip a nie ako rasistický útok či sexizmus.

Ja nemám rada vtipy vulgárne, vtipy tipu no tnevie prísť na meno - ten či si špáral v nose a miloval vtipy o  vylučovaní, to nedokažem ani počúvať ani nič. No nemyslím so že vtip o blondínke je sexizmus, jednoducho to tak je a pritom všetci vedia že blondínky sú také isté ako ostatné ženy. Toto prehodnotenie v novodobom sexistickom ponímaní mi naozaj vadí.

Tak nejako začal feminizmus s inou podobou a ženy nechcú byť už ženami ale ani mužmi, chcú byť obletované, chcú pozornosť ale ak sa to páči iba im, v práci chcú úľavy lebo sú ženy ale chcú robiť drsné mužské práce. Viem  nie je to o každej žene ale to ani táto debata.

 Ok, podme vychovavat sebavedome dcery, pome hladat cestu, ako polostratenym dievcatam, pomoct najst sebavedomie, nie cez vlastne telo, ale poznanie vlastnej hodnoty ... My zeny mamy, sme dobrym vzorom? Možno aj o tom by mal byť novodobý feminizmus. 

Kamila toto je cesta a týmto nech sa uberajú mladé mamy, lebo mi to už nezmenime ale oni môžu. Ak vychovám mladého muža tak aby bol mužom ale vedel si vážiť ženu a mladú ženu, ktorá si bude vedoma svojej ženskosti ale tiež toho že je hodná dobrého muža.

Toto treba zmeniť - výchovu, pretože teraz akoby matky zlyhavali a to nie sú už ani vojny, ani hlad, ale množstvo pitia a jedla.

Ešte k tomu týraniu a pod. - ako dieťa si veľmi nenavyberám, aj ked si vyberáme rodičov ktorým sa narodime, no potom ako žena už to môžem zmeniť, viem to podľa seba, zažila som a stále poviem že môj ex mal kus pravdy na súde ked povedal - nikdy by som si to k nej nedovolil ak by mi to ona nedovolila.

Takže vždy je to o každom z nás či pristupime v zamilovanosti na takúto hru alebo dáme stopku. Aký je to život aj 50 rokov spolu a každý z nich čaká min. 40 rokov na smrť toho druhého - toto je úcta? toto je láska? toto je rodina? toto je dobrý príklad deťom?

Viem že to nemate radi ale ja stále poviem a zastávam ten názor že aj Bohu je oveľa milšia rodina bez papiera ale s úctou a láskou ku všetkým.