Musíš veriť, že sa ti raz podarí donosiť dieťatko. Myšlienky bývajú často zhmotnené. Prajem veľa pohody a sily
![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Musíš veriť, že sa ti raz podarí donosiť dieťatko. Myšlienky bývajú často zhmotnené. Prajem veľa pohody a sily
![]()
díky moc waikiki za podporu.budem sa snažiť,aspom keby som chodila do roboty tak nemám čas nato myslieť,ale ked som ešte vypísaná a do roboty idem až v auguste.
Ahoj Ivanka, viem ako sa cítiš, pred necelým polrokom som si prešla rovnakou tortúrou. Základ je, že si uvedomuješ, že to sama nezvládaš. Ja som cítila potrebu o tom rozprávať, a tak som rozprávala, veľmi mi pomohol manžel, ktorý ma počúval, ale nevedel to úplne pochopiť, predsa len ako muž to vnímal trošku inak. Dva mesiace som sa s tým plácala sama, potom som pochopila, že potrebujem nakopnúť a tak som zašla za psychologičkou, ktorá mi neskutočne pomohla. Neviem, odkiaľ si, ale v banskobystrickom kraji Ti viem odporučiť naozaj odborníčku. Mne stačili dve sedenia, potom som sa s tým naučila pracovať sama, ale je to individuálne. Hlavne sa prestaň pýtať prečo, odpoveď nedostaneš, tá je niekde vyššie a pochopíš to možno až v starobe, možno nikdy. Každopádne skúsený psychológ Ti ponúkne pohľad, ktorý teraz nevidíš a pozrieš sa na to z inej strany.
Ak budeš potrebovať o tom pokecať, ozvi sa mi na mail, kľudne sa môžeme aj stretnúť. Prajem Ti veľa veľa síl, a hlavne nezabúdaj, človek vie zvládnuť všetko, čo mu život prinesie...
nech to čo najskôr prebolí,je nás tu veľa mamičiek, ktoré túžia po bábätku ale prišli o miminko, ale trpezlivosť ruže prináša, ak budeme veriť, a bude bábätko pripravené ku nám prísť, tak príde![]()
ivana len sa nevzdávať a neprestávaj veriť, ono to príde keď to budeš najmenej čakať, uvidíš... možno chyba je aj v tom, že sa na to až priveľmi sústreďujete, čo je niekedy viac naškodu... tak držím palce, posielam energiu
, hlavu hore ![]()
čas vylieči všetky rany. stačí veriť, že raz sa to určite podarí.
![]()
dakujem baby ste zlaté.ako sa hovorí čas je najlepší liek na bolesť a vylieči všetky trápenia.díky moc za rady
![]()
Ivanka, je mi ľúto čo sa vám stalo. Moja sestra 7 rokov nemali bábätko, tiež ich láska bola obrovská. Potom otehotnela, čoskoro potratila, tak boli zas sami.Adoptovali si dievčatko z detského domova, o rok chlapčeka. Potom otehotnela, teraz majú okrem dvoch adoptovaných svoje krásne tri slečny/6r.,4r. a 2r./ pred týždňom potratila znovu, ale už to nebolo až také,proste brala to tak, že Pán Boh dal-Pán Boh vzal.Prajem veľa šťastia.
![]()
Vitazmi su ti, ktori vstanu len o jeden raz viac ako ti ostatni ![]()
Vsetko bude dobre! ![]()
Vela stasticka prajem
![]()
Ivanka, nakoniec bolesť odíde, ostanú ti len spomienky. Ja dodnes, už je to 6 rokov, každý ten rok v deň keď som potratila spomínam. Prvý rok bol najťažší. A to som mala doma už malú dcérku, a možno by ma to skôr prebolelo. Ale stalo sa mi, čo tebe. V mojom prípade to bola manželova sestra. Otehotnela mesiac po mne. Ale ja som potratila v treťom mesiaci. Dosť zlé som niesla, keď som videla ako jej rastie brucho. Našťastie sme bývali ďaleko. Keď nám oznámili, že sa jej malý narodil, riadne som si poplakala. Našťastie som mala stále pri sebe manžela. Ten mi bol veľkou oporou. Synovca mám rada, ale bolo ťažké ho zo začiatku vidieť. Ale čas bežal, a zlepšilo sa to. Dnes už je dobre. Máme aj druhú dcérku.![]()
Prajem Ti aby to čoskoro prebolelo.
A veľa síl a šťastia.![]()
Ivka to preboli ja som potratila tiez a to uz v 6.mesiaci bolo to strasne ale teraz mame nasu 5.r certicu a sme naj naj naj stastny.Drzim palce
![]()
díky moc moc moc baby.je super,že aspom takto sa vám možem zdvoveriť,lebo ked si to zoberiem nemám sa komu vyrozprávať teda mám po boku manžela,ale ako my písala loulou tak chlapi to chápu trošku inak,ale inak s mojou mamou nemám taký dobrý vzťah žeby som jej všetko povedala a kamošky mám v robote kedže som teraz momentálne ešte doma.je super že mi takto píšete a povzbudzujete ma veľmi to potrebujem a vidím,že s mojím problémom som neni sama a vidím že nás je tu viacej.evusa to muselo byť strašné v 6 mesiaci to ako sa už nedalo zachrániť?ved to už muselo byť veľké?tak potom fakt sa može všeličo stať celé tehotenstvo.
Ivanka, časom to naozaj prebolí, ja som otehotnela po 4 rokoch /po operácii, liečbe.../ a potratila som, tiež som to dosť ťažko niesla a navyše ako učiteľke mi bolo ťažko každý deň učiť kopec "cudzích detí" aj keď som ich všetky mala strašne rada. Po roku som otehotnela znova, ale napriek problémom na začiatku sa mi podarilo donosiť krásnu dcérku, dnes má 6 a pol roka. Keď mala asi 2 roky, chceli sme k nej súrodenca,/aj ona sama sa stále pýtala, kedy bude mať bračeka alebo sestričku/, vedeli sme, že to nepôjde ľahko, tak nasledovala opäť LSK, injekcie....medzitým sa švagrinej narodil syn a po roku dcérka, ktorú neplánovali a celé jej tehotenstvo sa mi veľmi ťažko počúvalo, že ona ešte druhé dieťa nechce a nevie sa s tým zmieriť.../ čo by som ja za to dala!!/. Keď som si po troch rokoch snaženia povedala, že už mám toho dosť, vysadila som lieky, prestala brať injekcie, otehotnela som a aj keď som od začiatku mala kľudový režim, bábätko som donosila a môj synček má dnes 8 mesiacov. Prajem Ti, aby si aj Ty dostala od Boha ten dar byť mamou, veľmi Ti držím palce. ![]()
ahoj nikus5.díky moc za tvoj príbeh.presne ako hovoríš,že časom to prebolí.ešteže idem do roboty a nebudem mať čas na to myslieť a po novom roku ideme na tretí pokus tak uvidíme ako dopadneme.dodala si mi odvahu,že všetko bude dobré a tvoj príbeh je ozaj toho dokazom,že sa netreba vzdávať.díky moc ešte raz a ozvem sa hned ako budem mať nejaké novinky
![]()
Ivanka, som veľmi rada, že som Ťa aspoň trošku povzbudila, budem na Teba myslieť a teším sa, že sa ozveš a verím, že so samými dobrými správami.
![]()
Ahoj Ivanka, skús si pozrieť túto stránku http://www.anjeliky.sk/anjeliky.htm
Su tam ženy, ktoré to prežili, podporia Ťa takisto, nájdeš tam ich príbehy... Držím Ti pršteky.
ahojte všetci.chcem sa podeliť o smútok v mojom srdiečku.asi pred mesiacom som potratila síce to máme s manželom za sebou,ale aj tak to strašne bolí.dneska som sa dozvedela,že moja kamarátka je tehotná a je mi strašne smutno až do plaču,že prečo sa to stalo práve nám,ked túžime po dieťatku dlhé roky a stále je táto prozba nevypočutá a nesplnená.asi to už po psychickej stránke nezvládnem prečo práve my dvaja?ved naša láska je taká veľká