Snívam, teda som

ja som od malicka milovala zvierata, a ja napriek tomu, ze sme byvali na dedine vo velkom rodinnom dome, ziadne zvieratko sme nemali . Tak som ako prvacka, druhacka obcas priniesla na snurke nejakeho tulaveho hafa, ktory mi spapal desiatu a ja som ho uz tahala domov .Rodicia ma vsak vzdy pekne poslali s hafanom...... Potom som objavila na druzstve kone a odvtedy som tam bola kazdy den . Cize od siedmich rokov pre mna uz nic ine neexistovalo- knizky, telka, babiky, kruzky- nic, len KONE. Travila som tam cas dennodenne. Milovala som tie velke tvory a snivala som, ze sa mi raz podari ist aj na parkurove zavody. Podarilo sa mi to len dva krat, ked som mala 22 rokov. Od malicka som sa im venovala, ale nikdy som nemala tu moznost, az vtedy. Ale laska ku konikom mi ostala a aj nadej, ze ak raz budem velka, konika mat urcite budem.
Uz som velka a pribudol mi dalsi sen. Kedze koniky stale milujem a mam rada aj deticky, studovala som fyzioterapiu, chcela by som mat, maly ranc s konikmi pre postihnute deticky, k tomu maly penzion, bazen, miestnost na cvicenie a masaze. Aby deti, ktore potrebuju starostlivost, mali vsetko "pod jednou strechou".
Skoda, ze mamicky, ktore by taketo nieco potrebovali pre svoje deticky, musia platit za to nehorazne peniaze a tych moznosti ani nie je vela. A je to skoda, lebo ta terapia je naozaj super a pomaha.
Takze verejne slubujem, ze ak raz ziskam nejakym sposobom kapital, "narodi"!!! sa jeden super ranc, na ktorom sa nebude zarabat, ale bude pomahat. Tym, ktori to potrebuju. Toto je moj sen a ja sa budem snazit si ho splnit, a budem verit
A este sa mi splnil jeden sen, ked som mala 16 r. dostala som nadherneho dlhosrsteho vlciaka. Bol to ten naj kamarat, a jediny hafan, ktoreho som nemusela tahat na snurke . Bol to moj naj naj najkrajsi darcek v zivote a tiez jeden zo splnenych snov.
dakujem kami, za tuto temu

Kamka, odkedy som da vydala /16 r./ stratilala som svoje sny a túžby, prestalo existovať "JA" a odvtedy ho nie a nie nájsť.....

Sny a ja... no neviem. Vela ludi ma povazuje za zasnivanu, ale ked sa na seba a svoje myslenie pozriem triezvo, tak myslim, ze mozem smelo napisat, ze som nikdy nesnivala. O buducnosti urcite nie. Mala som nejake predstavy o ktorych som si myslela, ze budu fungovat a bude to samozrejme. Cas a skusenosti mi ukazali, ze to takymto sposobom vobec nefunguje. Nuz sa snazim vychadzat v ustrety tomu, co prichadza a prijimat to tak, aby to nebolelo a aby vsetko bolo ok. Obcas sa ponorim mimo realitu (vid moje papradie) ale to su len take chvilkove ulety. Sny o dovolenke alebo spokojnej rodine mi z duse akosi nepusta.

som v papradí

ja tiež snívam, ale nie veľmi unesene. Potom sa aj snažím dávať si skromné ciele, ktoré ak dosiahnem, tam som šťastný a spokojný. Preto nezažívam veľké sklamania. Na druhej strane sen je preto krásny, že sa nesplní v skutočnosti. Preto snívajme. Ja snívam napr. pred zimou o prechádzke zasneženou krajinou bez posýpačov - to si môžem neskôr dopriať. Potom snívam o rôzych formách dobra - ako by nám všetkým bolo krásne. Ale vždy sa nájde nejaký blbec, ktorý mi to celé pokazí. Snívam rád a nechám sa unášať fantáziou...

Ahojte .Ja som kedysi snívala o super škole ktora by ma bavila lenže prvý krát sa môj sen rozplynul keď ma na školu neprijali a druhý krat keď som v 17 porodila svoje prvé dieťatko .A odvtedy snívam vlastne len o tom aby všetkých šesť mojich bolo zdravých a štastných .

Ja som z tych, kto nevie akosi zaradit niekam svoje sny.. ze by som ziadne nemala? Neviem.. casto kukam na toho mojho ako dokaze hodiny a hodiny basnit o kazdom novom kusku elektroniky, novom mobile, novom navigatore, ci novom aute ci tej jeho vysnivanej motorke.. sledovat kazdu novu zmenu, kazdy novy softver a kazdu tu prkotinku, ktora mu dokaze oci rozziarit ako malemu dietatu.. citam vase riadky o tom, ktora co ma, o com sniva a som stale viac smutnejsia bud si neviem najst priority, alebo moje "sny" su na urovni veci, ktore su viac menej predpokladane ako normalne.. nikdy som nevedela, aku skolu si vybrat, ake zamestnanie, ci aky by mal byt ten "romanticky princ" a vlastne to neviem doteraz, lebo tieto sny sa vyvojom prisposobovali realite, skolu som skoncila, pracu mam a romanticky princ sice nie je ani romanticky ani princ ale je moj.. chcela som mat svoj byt a casom rodinu, pocit ze ma tesi navrat domov, lebo tam niekoho najdem.. ale je to vobec sen? Ci je to nieco, s cim viac menej vsetci ratame, ze by to tak malo byt? Som asi "ina" a mozno ochudobnena o vela, lebo ja "snivam" len sny farebne v noci v hladine alfa

Sme to tu ale zabili tym zvysnym romantickym dusiam Chichocem sa

ee, kto snívať vie, tomu to nikto a nič nepokazí, lebo on snívať prosto MUSÍ... tak ako dýchať. Som jeden z tých takto postihnutých... a to, o čom píšete (Svetlana a eifelovka) poznám tiež, ale tomu hovorím plány, sny sú iná kategória.
Hovoriť o nich viem málokedy, aj to len za mimoriadne priaznivej konštelácie hviezd... ale ak sa mi niektorý z nich splní, určite sa vám pochválim.

tak o krásach jazdy na motorke s tebou rada niekedy hodím reč, manžel si tiež vysníval čosi na ten spôsob, len trošku skromnejšie - páči sa mu "stromček". A bol ochotný sa kvôli tomu začať učiť cudzí jazyk a ísť pracovať von... vraj preto, aby ma mohol na nej povoziť po Európe - tak som zvedavá

Ja najradsej snivam ze mam Arabelin prsten Jeeeezis ,to bol vzdy moj sen ,od maleho dievcatka .Len fnuk ze sa mi to nikdy nesplniiiii....

Keď som bola malá celé dni som čítala Annu (zo zeleného domu) a snívala , že som ako ona aj teraz si stále na ňu nájdem čas a nielen na ňu čítam stále a snívam a na chvíľu zabúdam na realitu ........... ale teraz keď som veľká snívam o malom domčeku , o bacuľatom zdravom bábetku a aby sme neboli chorý a aby naša Miška nezistila aký je svet "zlý" k takým ako ona.

Katus

Keď som bola malá snívala som o tom aký budem športovec, kus väčšia som nakopla svoj sen a verila som, postupne som pochopila, že reprezentantka zrovna nebudem, ale bavilo ma všetko a mohla som to skúsiť a chcela som aktívne žiť. Až raz mi nepozorná vodička nedala prednosť a ja som preletela s bicyklom cez kapotu. vtej chvíli som netušila, ako mi tento moment zmení život. Najprv sa to neprejavilo, ale potom moje koleno vypovedalo službu. Veľakrát odvtedy som bojovala o svoj sen, aj do úzadia som ho dala, aj s dávkou rizika sem tam pokúšam, ale to je pre mňa len kvapka v mori. To je tak keď, duša chce čo telo nedokáže-nemôže.
Viem, že je to smiešne, veď mnoho ľudí má omnoho väčšie, závažnejšie sny, ale toto je ten môj nenaplnený.
No na druhej strane mám to, o čom som sa snívať ani neodvážila.

Snívala som od mala, že ma bude niekto ľúbiť takú, aká som... a sen sa mi splnil a pokračuje láskou k nášmu synovi...
... čo sa materiálnych statkov týka, sa moje sny približujú k snu Dufinky o ohromnom kuse prírody, ktorú by som ochraňovala spolu so snom Lydušky aj všetkým "nešťastným tvorom " by tam bolo dobre...
... snívajte babenky - sny a spomienky nám nikto nevezme a sú bránou k inému rozmeru našej duše