No veru, je to ťažké a niekedy k nevyriešenie, mne tiež pred dverami končili smeti z cukríkov a pod., ktoré tam samozrejme nikto nehodil, ked sme ešte bývali v paneláku. Naozaj to budeš musieť zrejme len predýchať, lebo riešenie je aj ako píšeš komplikované a keď nie je ochota z druhej strany, tak si ešte ty za tú zlú. Drž sa, snaď tie susedovie deti z toho dupania vyrastu a smeti do štvrtka dáko zvládnete 
.
so susedmi si asi takmer vsetci uzivame svoje, hlavne v panelakoch, nasi "mili" tiez dupocu, deti pobehuju po byte este o deviatej vecer, niekedy sa vozia aj na odrazadle. Podotykam ze maju mensie deti ako my ale spankovy rezim nefunguje, mlada pani perie zasadne v nedelu vecer o 22 h. a upratuje vecer o siedmej, kedze nemaju koberce vies si predstavit ako je dole vsetko pocut. Tiez som zazivala soky ked som malu ulozila spat a uz som len cakala kto zacne vrtat a buchat, bohuzial bezohladnost niektorych ludi nepozna medze
Nehovoriac o tom ked vedia ze mas male deti a napriek prosbam o klud sa spravaju takto bezohladne...
Drzim ti palce a zelam pevne nervy stazovat sa nemozes nikam lebo nakoniec na teba si budu prstom ukazovat
Val, to ako keby si o nás písala. To som radšej nespomínala, pranie-ona si bude prať kedy chce, mi oznámila, tiež sú bez kobercov, odrážadlo používa aj starší syn, hovorím ako u nás. A to nehovorím o tom, keď ten menší po byte tlačí svoj stolček-nervy.
S ľudskou hlúposťou sa strašne ťažko bojuje 
.
Jednoducho, to je panelák a nič s tým nespravíme, len sa presťahovať, najradšej na samotu
My keď sme bývali na prízemí v jednoizbovom byte, pod našou izbou si chlapci zabrali pivnicu a robili tam každý piatok, sobotu, nedeľu skoro do rána žúry s hudbou, dievčatami, cigaretami, alkoholom a ktovie ešte s čím... Chodili sme za nimi, smiali sa nám do tváre, že oni tam tiež bývajú a majú právo tam byť. Hoci za nimi chodili z celého sídliska kamaráti a dievčence. Manžel sa to snažil riešiť s ich rodičmi, neporiešil nič, boli radi, že ich majú z bytu. My sme v tom čase mali maličké bábätko. Nakoniec nám praskli nervy a hľadali sme byt na výmenu. Podarilo sa nám dokonca v tom istom vchode, len na piatom poschodí, 3- izbový. Susedke tie ich žúry nevadili, sama chodila po víkendových nociach von, žila len s dospelým synom. Potom chlapci podrástli, začali chodiť do práce a na žúry nebol čas. A teraz je na našom paneláku kľud. Nie je to u nás ideálne, ale čo sa týka hluku, nemôžem sa sťažovať. Len upratovať by mohol každý aspoň pred svojimi dverami. Ale to už je iná kapitola.
Deedee, tvoj problém nemám, ale trochu som nad ním uvažovala.
Najprv moja úvaha: Prečo to je tak, že slušných ľudí môže byť pokope 100, ale stačí 1 (slovom jeden) "debil" a dokáže znepríjemňovať život im všetkým? Lebo slušní ľudia nevedia byť slušne drzí. Ani ja nie. To je tá zlá správa. Dobrú správu nemám.
Teraz k praktickým veciam. Napadli ma však len všelijaké hlúposti ako - mestská polícia (to by mohli považovať za vyhlásenie vojny a byť nepríjemní a 1000x viac), spolčiť sa so susedom nad nimi a aspoň dva týždne, keď oni budú ticho (po polnoci) dupotať, posúvať stoličku a nechať ich vychutnať si to vŕzganie... Ako vravím - nič skutočne použiteľné. Ja osobne by som odmietala zatínať zuby, biť ticho a počúvať ich po nociach (to sa týka hluku, tie smeti a koľajničky - sprostosť úbohých ľudí). Jedine mi tu bliká slovo MEDIÁTOR. Ale kde sa nachádza a či musíš najprv podať trestné oznámenie aby sa s "prípadom" zaoberal, to nemám šajnu.
Nedaj sa zatlačiť do kúta len preto, lebo chceš niečo čo má byť normálne a samozrejmé (pre normálnych ľudí).
Viem, nepomohla som. Ale drzosť ma vie rozčúliť, lebo drzému somárovi sa len málokto vie postaviť na odpor.
Téma, alebo problém odveký a na dlhé písanie, čítanie, uvažovanie, lakte........s výsledkom nulovým, alebo na infarkt (žiaľ váš). Takto som skoro dopracovala aj ja včera. (POTREBUJEM SA TROŠKU POSŤAŽOVAŤ A UPOKOJIŤ HLADINU ADRENALÍNU :-} ).
. Zaujímavé 9 mesačný syn, ktorý nevedel chodiť, ale dupal ako stádo koní. Ale budiš, odchádzala som odtiaľ, ako vinník 
. Cítila som sa ponížená a vinná. Keď už sú obaja starší, tak máme nepríčetné dupanie na dennodennom poriadku. Von s tým menším idú raz za mesiac (chúďa), tak si vybíja energiu doma v byte, behaním, trieskaním..... Nevravím, že naša Barborka nedupe, netrieska, nebehá, ale ju vždy upozorníme. Oni, nič, radšej skríknu "čo robíš?", "kde si?"... Starostlivosť obrovská.
Náš problém so susedmi začal, tak pred rokom, keď som sa bola sťažovať, že jej starší syn 8r. dupe (nepríčetne) po 22:00 hod., či sa nemôžu ukľudniť. A to som jej nespomenula, že prečo sa hrávajú doma futbal. Začala po mne hulákať, že ona sa nebola sťažovať, keď Barborka dupala, kľudne mohla, a že to dupal jej 9 mesačný syn, ktorému lezú zuby a ona už nevie čo s ním
Keďže mali malé dieťa a nemali si kam ukladať kočík, tak jej muž urobil koľajnice do pivnice, ktoré ukrutne zavadzali, boli nebezpečné pre menšie deti a boli nevyužité (1,5 roka zavadzali). Teraz, keď zistili, že budeme mať aj my dieťatko, tak "drahý" sused rýchlo odmontoval jednu koľajnicu (druhú nechal na bicykle-bez využitia). Neviem, prečo ich nedal dole obidve, teraz zavadzia len jedna, ak by som chcela si dať spraviť niečo podobné (pre lepší zostup s kočíkom), nemám šancu. Koľajnica nemá vôbec využitie, pretože je hneď vedľa zábradlia, bicykel tam nenatrepete, lebo zavadzia to zábradlie (korman bicykla) a dole keď už zídete, tak sa s tým bicyklom nevytočíte. Tak či tak, musíte niesť bicykel "pod pazuchou", pre lepšie znesenie a manipuláciu. Ako budem schádzať s kočíkom dole to vôbec neviem, ak by tam tá koľajnica nebola, zídem bez problémov, ale takto mi bude zavadziať.
:-/ .
Ale to nebolo všetko, susedia si potrebovali urobiť poriadok v pivnici, tak povyhadzovali stavebný materiál (nepotrebný-kvádre, drevo, farba, sklenené demižóny...) do smetiakov, kam patrí komunálny odpad. Podotýkam je tu 32 rodín, máme k dispozícii 4 kontajnery na smeti, vyvážajú sa až vo štvrtok, zapratal 1 celý kontajner, 1 už bol, zostali dva do štvrtka. A to nehovorím o neporiadku, ktorý nechal vedľa kontajnerov. Chcela by som vedieť, kam dal batériu z auta! Nuž, ale ich (našich "skvelých" susedov), takéto veci netrápia, lebo oni môžu všetko a my nikto nič-ešte vám aj vynadajú. Sťažovať sa na úrade??? Ešte si pohoršíte, budú odpornejší a zákernejší. Úrad to vyrieši odpoveďou: musíte si to vyriešiť medzi sebou. Ale ako???
Ako som už písala problém odveký, s ktorým nenarobíte nič, iba prídete o zdravý rozum. Ja už prichádzam, som len nervózna, nemáme kľud, ktorý by sa zišiel aspoň na oddych.
Adrenalín mi síce neklesol (dupanie sa ozýva stále), ale aspoň som trošku pookriala na duši-snáď sa to niekedy zlepší