Alenocka
Alenka, sucitim s tebou ,prave teraz som prisla domov z roboty ,sef mi pohrozil ze este raz pojdem marodovat ,tak sa mozeme rozlucit .Bola som chora ,mala som chripku ,za tie tri roky co tu pracujem som NIKDY nemarodila ,no necakala som take jednanie tiez mi je do placu ,lebo ked ma vyrazi tak som toalne nahrana ...Zijem tu v UK kde si len obycajna handra a neznamenas nic ,si cudzinka ,ktora nerozprava dobre angl.a to je moja smola .Som skoro v tvojom veku a pracu si nenajdem tak rychlo pretoze uz aj tu je o nu nudza ,boze ,preco mam taku smolu ,od zaciatku som ho mala za seriozneho cloveka ,ale teraz ako sa zmenil ,krici po nas vrieska a zopar ludi uz aj z minuty na minutu prepustil .Som TU UZ SICE 4ROKY ALE USETRENE NEMAM ANI DERAVY GROS.Donedavna som splacala uvery bankam na Sk.Myslela som ze uz bude len dobre ,a teraz toto .Alenka ,sledujem tvoj nelahky zivot od zaciatku ,zacalo sa to prave vtedy ked ja som dorazila s celou svojou rodinou sem a ty si zacala pisat o sojej smutnej existencii tu ,na nanicmame ,prosim ta nezufaj ,
chudoba cti netrati ,Tolko co ja ti k tomu mozem povedat ale ver ,ze ti co vas okradli ,raz tazko zaplacu ,mozno tak ako prave teraz ty ...
![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je hlboká noc.Moja rodinka už spí.Dokonca aj Lesanka,ktorá býva o tomto čase úplne čulá.Len ja nemôžem spať.Sedím pred domom a pozorujem blesky.Slzy mi stekajú dolu tvárou.Sedím vonku a premýšlam nad svojim životom.Pred štyrmi rokmi ked nás okradli som odmietala pomoc médií.Aj teraz ma takmer všetci odhovárali.Prečo som taká sprostá že som ja neposlúchla?Bolo mi toto všetko treba?No čo už na tom nič nezmením.Ukludnujem sa,že človek sa učí na vlastných chybách.S mojou povahou tichej bezkonfliktnej osôbky je to však ťažké.
Dnešným dnom som rezignovala.Po štyroch rokoch boja o svoj majetok som sa rozhodla že končím.Nebudem sa už dalej biť o svoje.Nech si zlodejka nechá a užíva si všetko čo nám vzala.Ak prídem do stavu že nebudem mať čo jesť,budem radšej hladná,ale žiadať o pomoc už nikdy nebudem.Nevládzem znášať to poníženie ktorému musím každým dnom čeliť.Túžim odísť niekde do hlbokého lesa kde budú okolo mna iba zvieratká a nebudú tam žiadny ludia ktorý ma budú ponižovať a urážať.
Potrebujem sa poriadne vyplakať a okrem dvora nemám kde.Nemôžem zobudiť plačom MM.Jeho moje slzy vždy boleli.Lenže ja tú neprekonatelnú bolesť a žial musím zo seba dostať.Nemôžem povedať nič ani kamaraátke.Ved všetci mi len hovoria že mi radili dobre a bolo ti to treba?Vyplavím tú bolesť slzami a musí byť lepšie.
Už ráno musím byť opäť usmievavá mama.Len moje opuchnuté oči moje dcéry a MM neoklamú.
Vždy mi pomohlo od vás objatie,tak vás aj teraz on prosím.Pre slzy už ani nevidím,tak sa ospravedlnujem za pravopis ak je tam more chýb.