Ja viem, ze volba je to hrozna, ale preco nedas manzela do hospicu? Ked teda vravis, ze ti ho davaju domov umriet. Nie je to odlozenie milovaneho cloveka "niekam", ale je to zabezpecenie dostojneho odchodu jeho duse.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ženičky zlaté idem sa vám vysťažovať lebo sa nemám komu.Už som písala že manžel mal nehodu a je to s ním veľmi zlé.Mám k vôli tomu kopec problémov aj s úradmi samozrejme peniazmi ale tento prśtup ma fakt položil. Tak v utorok som bola s maličkým na ortopédii a potom som mala dohodnuté stretnutie s primárkou s oddelenia kde leží manžel a tá ma teda riadne zaskočila vraj ešte12 dní môže u nich ostať lebo iba 3 týždne poisťovňa zaplatí a potom si ho mám prísť zobrať na dožitie domov vraj sa už nedá nič robiť... som sa ani na slovo v prvej chvíli nezmohla.Veď je v
bdelej kóme má tracheostómiu infekciu pľúc a preležaninu cez polchrbta kompletne ochrnutý tak som riešila že čo teraz.Ponúkli mi že tam môže ostať
za 50e na deň. Tak to fakt nechápem za čo...veď plienky , krémy,spreje na ošetrovnie, stravu do sondy mu nosím ak ho neumyjem a neoholím ja
tak sa vykašlú plachtu mu nevymenili ani keď som prosila a vraj 50e. Vraj ho môžem dať do ústavu 3000e
sponzorské a ostatok zaplatí poisťovňa...o tom som ani neuvažovala veď je to môj muž otec mojich detí nemôžem ho len tak niekde odložiť. Takže ho chcem vziať domov aj keď neviem ako to zvládnem.
žiadala som teda nech mu odstránia tracheostómiu veď miecha mu odpuchla tak by mohol dýchať aj bez nej takto sa mu len infekcie množia a neviem si predstaviť ako by som živému človeku strkala
hadice do pľúc...tak vraj na moju zodpovednosť lebo ak dostane zase zápal pľúc možno nebude vedieť vykašlievať že to má pre istotu a má to mať stále a možno pre to umrie... posielajú s tým že
aj tak umrie domov a nakoniec povedia že mu ja chcem zle..to je fakt sila keď som nad tým tak uvažovala rozhodla som sa že to risknemveď takto aj tak nič zo života nemá nemôže jesť piť hovoriť a
nakoniec nevedia posúdiť ani rozsah poškodenia mozgu a nie sú si istý ani či je v tej kóme/vraj niečo museli napísaŤ/ lebo nemôže nijako reagovať.tak buď to bude lepšie alebo bude mať aspoň pokoj určite viem že by nechcel aby v takomto stave dakto nasilu udržoval pri živote aj keď to možno vyznie krutoale ja už to radšej nechám na
vôľu Božiu lebo toto je len predlžovanie utrpenia. Tak sa modlím aby to bolo dobré aby ak sa aj nebude môcť hýbať mohol aspoň cítiť chuť jedla hovoriť a videl svoje deti rásť... no a vo viere že to dopadne dobre som sa Znovu obrátila na UPSVAR že ako môžempožiadať o schválenie asistencie lebo sama to fizycky nezvládnem veď už teraz mám dosť 4 deti , maličký mal teraz 5mesiacov, musím robiť veci o ktorích niekedy ani šajnu nemám minule som napr.4 hodiny maturovala keď bolo treba čistiť pece a komín ,rúbať drevo tiež nie je sranda pri mojich
45kg ma sekera skoro preváži...tak ma zas potešili že na asitenciu nemá narok lebo tá slúži na zaradenie do spoločnosti a on už sa do
spoločnosti zaradiť nemôže o opatrovníctvo môže požiadať len ten kto má s nim spoločný trv. pobyt čiže ja.
tak sa budeme trápiť ako budeme
vedieť, fakt si neviem predstaviť ako to bude keď nebudem môcť muža nechať ani chvíľu samého, veď to sa ani s malým k doktorovi nedostanem.Ozaj teraz neviem aká budúcnosť nás čaká.Tak si ohrýzam nechty a špekulujem kde si v tomto našom vonkoncom nie bezbariérovom domčeku toho môjho manželíka uložím lebo do podkrovia ho nevytrepem a na spodku máme nefunkčnú kúpelňu
a snažím sa pred deťmi tváriť že všetko je v pohode a nikdy nebolo lepšie...