Trapne otazky :-)

"kdo se moc ptá, moc se doví, děvenko..." alebo tak nejako hovorila starenka v jednej rozprávke. veď sa dá pýtať aj tak, aby sme niekoho neuviedli do rozpakov alebo tak.

Svetluška, to asi závisí od povahy človeka. Mne nejako vôbec nenapadne sa vypytovať ani na základné veci. Veľakrát sa mi už stalo, že som zistila, že mi chýba nejaká časť info, len preto, lebo som sa nespýtala, hoci som sa kľudne mohla.
Je to zrejme o vnútornej (ne)zvedavosti alebo (ne)záujme, ktorý nás (ne)poháňa sa zamýšľať a následne aj pýtať sa. Ktohovie...
Ale určite sa mi už stalo, že som netušila ako podať niektorú vec dostatočne taktne a teda som bola radšej ticho.

som v papradí

No ja by som sa asi spýtala a prečo si tie olivy nezjedla,ked ti chutili? lenže záleži to od človeka, ak by som s ňou mala dobrý vzťah tak určite ale to možno ani ona by neospevovala to čo jej nechutí. Mne sa zdá, že v tom vzťahu sa iba niečo predstiera a potom by mi to bolo jedno. To je moja odpoved.
Ale stalo sa mi veľa krát, že som sa neopýtala na niečo čo som mala a spýtala sa na to, čo som vlastne ani nechcela vedieť. Naozaj sa pýtajme, iba ak aj chceme počuť odpoved. Ja patrím k tým, menej zvedavým a mne ked niekto začne hovoriť...niečo by som ti povedala, ale neviem či ti to mam povedať - ja ju hned stopnem a poviem nemusiš, ja to nepotrebujem vedieť ak máš s tým problém a tiež nemám rada, ak odo mňa chce niekto sľub, že to nikomu nepoviem. Nedám taký sľub, myslím si že je to na človeku čo povie a čo si nechá pre seba a potom sú prekvapení čo som to za človeka, ktorý nechce počuť takú pikošku.Čím menej viem klebiet, menej môžem narobiť

Hej súhalsím s Amalkou - výchova a nejaký ten takt mi bráni sa občas spýtať, alebo hľadať informáciu od iného zdroja, ktorý by mi vedel kompetentne odpovedať na neznalosť.
Add olivy - milujem - ale čierne, zelené s paprikou, cesnakom, mandlou a neviem čím sú pre mňa brrrrrrr.

nuz, ja otazky kladiem. Ak protistrana chce, odpovie, ak nie, respektujem to. Ak ma nieco zaujima a nespytam sa na to, moze sa mi stat (a stalo sa), ze urobim mylne uzavery a pride nedorozumenie.
Snazim sa volit vhodnu, prijatelnu formu kladenia otazok, ale stalo sa mi aj to, ze som polozila otazku narovinu, druhu stranu som tym zaskocila, ale neurazila sa. Som totiz okolim vacsinou vnimana ako otvorena, komunikativna (tak mi snad nejaka "drzost" obcasna aj prejde )
Aj ja sama mam radsej, ak sa ma ludia spytaju a nedomyslaju si.
(a olivy? tie ja mooozeeem!)
Eva

No, asi je to ozaj nejako v nás - určitá hranica, a nemusí to byť iba pri kladení otázok.
Niektorá nemá problém s výstrihom po pupok, iná by stále chodila v roláku, jedna príde na návštevu a bojí sa pomaly aj dýchať a druhá si vyloží nohy na stôl po tom, čo "prelustrovala" všetky šuflíky naokolo bez sebemenšieho ostychu; jedna má problém ponúknuť sa z vecí na stole aj napriek ustavičnému vynukovaniu, iná si aj vypýta, ak hostitelia sami nič neponúknu (alebo neponúknu to, na čo má ona chuť).
Ja sa napríklad na také tie "osobné" veci nepýtam vôbec - a zvyčajne sa ich aj tak dozviem, častokrát úplne nechtiac ba priam proti mojej vôli
A nemám ani veľmi rada, ak sa ma na osobné veci vypytujú - proti tomu sa zase bránim tým, že radšej sama o nich rozprávam veľa a často - ja sama si vyberiem, čo poviem a čo nie a ak toho druhého "zaplavím" informáciami, tak sa aj zabudne pýtať, lebo má dojem, že už vie viac, než mal pôvodne v úmysle zistiť

No, tak Svetlana, o tomto sme sa s mužom minule bavili aj my. Ja trochu z inej strany...Ja sa pýtam, ale nie kvôli klebetám, proste mám rada, keď viem ako sa veci majú, aby som si z toho následne vzala niečo aj pre seba, poučenie, skúsenosť...ako sa má rodina, že sú zdraví, či netreba pomôcť a tak... a napr.keď sa spýtam žienky XY-lebo brat bol veľmi chorý, či je už v poriadku, ako sa má (podľa mňa normálna otázka-veď s blízkymi ľuďmi sa nebudem baviť len počasí...), tak povie napr: "ani neviem, ešte sme o tom ani nestihli, nejak sme sa k tomu nedostali-on nevravel a ja som sa nepýtala". Tak tomuto ja nerozumiem, ale niekto sa proste nepýta ani čo sa týka základných vecí (a už vôbec nie prečo nezjedla olivy)-mne sa to javí ako nezáujem, že vidí len seba, ale nemusí to tak byť... A detto-máme známych, ktorí keď sa stretneme, celý čas rozprávajú len o sebe, práci, deťoch, žiadna otázka-ako ty, ako v robote, žiaden záujem o teba, len on...
Otvorené otázky podľa mňa podnecujú diskusiu, sú prejavom záujmu o človeka, tie "prečo si toto ne/urobila" môžu pôsobiť netaktne a zvádzať automaticky k potrebe obranného/útočného postoja (alebo keď sa "neplodného páru" budem 10 rokov pýtať, prečo nemajú bábo a kedy...)

"nebudem radsej uvadzat danu osobu do pomykova - alebo zeby seba ? fakt neviem ... Zvycajne to skor prejdem mlcanim - a fakt teraz premyslam - mala by som skusit tetsovat pytanie sa aj v situaciach, kt. sa mne zdaju "trapne" "
Ja v tejto situácii by som sa tiež nepýtala prečo nedojedla, keď chválila... (môj muž by sa opýtal )- pripadalo by mi to ako k malému decku, ktoré chcem nachytať na hruškách - netaktné. Je to podľa mňa otázka, ktorá núti dotyčného k hľadaniu výhovorky a k vysvetľovaniu svojho konania-pričom častokrát si ani neuvedomujeme, prečo konkrétne niektoré veci robíme, tak prečo si máme vymýšľať a vysvetľovať dôvody? Možno ti u nej vadí rozpor slov a činov a chcela by si, aby sa nad tým pozastavila aj ona (požiadavky na dcéru...)

no, pre mna nie velmi prijemna tema. niekedy si myslim, ze som nekomunikativna, blizky by si mohli mysliet, ze mam na haku vsetkych. nekladiem otazky, alebo nie osobne. to len kamaratom, alebo ked vidim, ze to niekto vyslovene potrebuje - vykecat sa. inak sa pytam len take tie slusne spolocenske formulky, konverzacia o nicom. napriek tomu, ze sa nepytam, sa vacsinou dozviem, ako napisala adus, aj co nechcem.

snazim sa dat na javo zaujem, nemyslim, ze by mi to nejak slo. ucim sa od bio-svokruse. ona to v sebe ma. pamata sa, ze brat mal pre dvomi tyzdnami skusku, ako dopadol? a mamina bola prechorena, uz je jej lepsie? a podobne. rozhovor neviazne, prejavuje zaujem o ludi. nerozpravame sa o technike, politike, malokedy o prirode. ale s nou sa o ludoch velmi prijemne rozprava. S LASKOU. ja si ani nepamatam, nepytam, nevenujem energiu tomu, ze nejak bolo a ako sa to vyvrbilo, pokial to nie je dolezite pre ostatnych a mali by sme o tom nutne vediet.

ale su temy, ktore prezivam naplno, uputaju ma, otazky a odpovede su podnetne ... veda, technika, priroda, hocico. takto vacsinou vyzeraju moje rozhovory s kamaratmi.

Moja kamoska hovori: leniva huba, hotove nestastie...... A jej drzka teda ide....opyta sa vsetko, co ju napadne, nech je to cokolvek.
Podla mna -nestoji odpoved na otazku - CO sa opytas- ale - AKO sa opytas.....A ak sa zvoli spravna forma, opytat sa da cloveka na cokolvek.
ivet

Ja s tým problém nemám-mám takú hubu už od narodenia kto chce odpovie, kto nie, tak neriešim a náš syn bude asi taký istý-aspoň sa nestratí, si myslím

Ešte k taktu ... kdesi som kedysi čítala, že miera taktu je vrodená, taktnosti sa nedá naučiť v priebehu života...
A verím tomu a badám to aj okolo seba... Niekto prirodzene odhadne, pokiaľ stačí, že už dosť, už som na území toho druhého, kým iný v pohode "prestrelí tak, že to všetkým okolo krúti uši" a ani mu to nedôjde-nevidí, neodhadne, že dotyčnému, voči komu je to mierené(ale aj všetkým okolo), je to už nepríjemné...

No ja sa ešte vrátim k tým olivam. Niečo podobné sa stalo aj mne a nie s olivami. Ked som sa spýtala, prečo chváluš to jedlo ked mi chceš niečo iné povedať? Ostala veľmi zarazená a odrazu začala plakať ahovoriť a všetko jedno cez druhé a ja som ju v tej chvíli tak chápala. Stáva sa to vtedy ked jedno hovorime a druhé robime. Určite malá nejaký problém. Ked sme v úzkych, hovorime veľa a aj somariny. Aspoň ja to tak vnímam. Preto si myslím, že spýtať sa v tej chvíli na to, prečo hovorí iné ako sa deje, nie je netaktné ale ústretové. Nemusite so mnou súhlasiť, ale tak to cítim.
Apropo - ja olivy nemusím Aj ked mijedna v záhrade rastie, sestra ma presvedčila, že nídherne vonia. No čo by som neurobila kvôli vôni?

Svetlana :)
Možno si sa mala spýtať a bola by si prekvapená úplne obyčajnou odpoveďou. Zdá sa, že hlavne my ženy, príliš pemýšľame nad rečmi a činmi iných a skúmame, čo všetko mohol dotyčný svojou reakciou myslieť a prisudzujeme mu úplne vykonštruované pohnútky (veď čo iné je aj tu príčinou rôznych hádok?). Ale chápem, niekedy aj ja mám pocit, že by som sa v niečom nemala vŕtať a bojím sa, či sa svojimi otázkami niekoho nedotknem.
No myslím, že netreba sa hanbiť spýtať, lebo ak sa spýtaš, nikoho tým neobmedzuješ, pretože opýtaný má stále právo vybrať si, či ti vôbec odpovie a ako ti odpovie.
A možno skutočný dôvod prečo tie olivy nedojedla bol, že jej stačilo to, čo zjedla.

Svetlanka, ja si svoje otázky tiež vždy radšej dobre rozmyslím, ak nie som plne presvedčená, že nevyznejú trápne. Často potom banujem, že som sa predsa len radšej nespýtala. To som celá ja.

Ja fungujem sposobom, ze pre kazdeho cloveka, ktory ma aku-taku rolu v mojom zivote, mam vykrystalizovany sposob jednania. Dobrej kamoske by som nevahala polozit otazku, pripadne aj s nejakym zartovnym komentarom, synatora dorazne upozornim, ze nieco nesedi medzi tym, co hovori a tym, co robi a urcite su ludia, u ktorych by som to nechala tak. Teda niekedy som "huba nevymachana" a niekedy som "stelesnena diskretnost" - casto vsak veci nekomentujem z toho dovodu, ze mne samej by bolo neprijemne, keby niekto do mna podobne rypal (a ze sa do mna narypali....az az), pripadne preto, lebo to nepovazujem za dolezite.
A su este situacie, ked sa nieco opytam skor, ako zacnem premyslat nad tym, ci nahodou nepoznam odpoved, a to sa potom prejavim ako blb....
Co sa este tyka diskretnosti: davam si bacha na ludi, od ktorych sa dozvedam prilis vela, vtedy prisne filtrujem to, co vypustim do eteru..vacsinou len nejake vseobecne vyhlasenia . Samozrejme, z toho ciha dalsie nebezpecenstvo: cim menej ludia vedia, tym viac si domyslia.