Tu žijem, tam myslím ...

Strašne ti ďakujem za tento príspevok Mne sa toto poslednou dobou stáva často a zvažujem
A/ Navštíviť psychiatra
alebo
B/ Brať to s pokorou ako stareckú demenciu
alebo
C/ Nikomu sa s tým nepriznať a tváriť sa normálne
alebo
D/ Som preťažená a treba zresetovať hlavu
alebo alebo --ja neviem

Takže keď som si toto vyššie prečítala, prešla mnou tá známa škodoradosť, že v tom nie som sama

ja som mala dnes taky moment, ze som nevedela, ci plakat, ci sa smiat. Nachystala som si kuchynu, ze umyjem zem, lenze malinka uz bola velmi unavena, tak sme si isli lahnut. Prisiel MM a kym sme mi oddychovali, poumyval kuchynu aj chodbu. Potesil ma, len do chvile, kym isiel zasa von. Vybuchal si totiz na chodbe z topanok blato. No neviem na co myslel, ked si zem umyl a nasledne zaspinil, ale hadajte, kto to po nom upratoval ?

asi bude niečo vo vzduchu, pretože ja takto žijem už dlhšiu dobu.

- Úplne bežne sa mi stáva, že idem autom a zrazu si neviem spomenúť vlastne kam idem, zastavím na najbližšom parkovisku a kukám do kabelky čo v nej mám či mi to nepripomenie Dúfam, že sa tak raz nestratím

- Alebo tiež pri nastrojení sa na stretnutie s klientom vyjdem z domu v papučiach a všimnem si to až na križovatke, keď si pripustím , že sa mi nejak zle stláčajú pedále.

- to že dám chlieb namiesto do skrinky na chlieb do chladničky...tak nad tým sa už ani nepozastavujem

a určite je toho oveľa viac...len teraz narýchlo si nespomeniem

Tak ja som minule telefonovala so sestrou, zrazu zrýchlený tep, srdce v krku a hovorím sestre, stratila som mobil ...

prave robim cosi ine - caspozierajuce, takze neprispejem vculeky, ale aspon som sa pobavila
Katarina

Kefara trošku mimo témy dávnejšie som ti poslala mail ale odpoved z tvojej strany žiadna, neprišiel ti?

Nič vtipné ma terazky nenapadá, až ma napadne, isto napíšem

to musí byť MUŽ ten tvoj najdrahší, že sa kvôli nemu dáš do takého pucu - však to ťa mal v 4D prevedení, už aby si bola pri ňom

mna prisla zachranit mama!!! lebo este tyzden a pocucim si na psychiatrii najmenej tri mesiace..dnes sa mi zadarilo, namiesto kurnik, som zapotila kur-vnik, no co uz, stracam tu moju krasnu, lubozvucnu slovencinu.... a dnes sa mala prvy krat usmievala "so zvukom"... tak sa z toho vytesujeme s mamou ako psychiatricke pacientky, chuda moja dcera, ta si uz asi po milionty krat dava otazku: kam som to spadla?! ale inak sme vsetci zdravi a jest nam chuti
bigmama

Tak už sa mi stalo aj také,že som ráno v zhone ako som sa ponáhľala s chlapcami do školy a so sebou k lekárovi,strčila som si do kabelky synov peračník a jemu som dala do školskej tašky svoju peňaženku.V lekárni som sa potom prevelice čudovala a v ten istý deň som šla od lekára vytešená,ako dobre mi dopadlo vyšetrenie,samozrejme som to hneď musela oznámiť manželovi,vybrala som mobil,rozprávam,rozprávam,vykračujem si po ulici,vysmiata ako slniečko a len všetky autá po mne vytrubujú,chlapi v nich sa po mne usmievajú,niečo ukazujú a ja až o tri ulice ďalej som zistila,že mám na nohách modré šušťavé návleky z ordinácie

jáááj, už je pozde na to, aby som si spomenula, ale ubeupečiujem ťa, že mám aj ja na konte podobné skvosty
Chcela som len povedať, že si mi krásne rozjasnila záver dnešného dňa (alebo vlastne skôr začiatok toho zajtrajšieho - v klasickom duchu "jéééj, však už je zajtra!" )
normál ľutujem, že som tu nebola, kým bežala tá plodná diskusia

jáj moja si ma pobavila, aj vy ostatne
ja mam poslednu dobu ten priblem, že niečo chcem povedať a nenachádzam slová

Najkrajšie bolo to navoňanie. Ja by som to drahému povedala a nech si teda čuchometer otre o tú obrazovku, ja verím, že to bude cítiť .

Moja, ako sa povie, keď sa do mailu, kde objednávam šnúrku napíše, že chcem gumu? Budem čakať na spiatočnú vtipnú konverzáciu .

A firemné auto som zabudla aj ja - akurát že doma a šla na bus ráno. Ale pred zástavkou, keď som lovila kartu na MHD som našmátrala kľúče, tak som sa vrátila čoby Jimi Nenápadko a hľadala, kde som zaparkovala.

Inak, mne sa stáva občas tá scéna mamy z filmu Sám doma.
"Zabudli sme Martina...???"
To sú tie svetlé chvíle, keď stojím na križovatke na červenej a v aute zavládne chvíľa ticha ( fakt výnimočná chvíľa). Tak vtedy tep riadne skáče.

no a ja som v piatok poobede pozbierala deti..natlačila nákup do kufra a sadla som si na miesto spolujazdca a čakala a deti my hovoria "mamka a ako budeš šoférovať?"

Katus

ja som odviezla dceru do skoly aby som prisla nato,ze jej skolska taska ostala pred domom.
a minule som 7rocnu obuvala,jak inak narychlo rano do skoly,dala som jej biele tenisky a az vecer u svokry ked sa zobula som prisla nato,ze cely den nosila MOJE tenisky tiez biele ale o 5 cisel vacsie

Kefara, samé skvosty.
U nás veľmi podobne a dokonca som sa zhodla aj s mojou čerstvou dospeláčkou. Ona robila cesto na medovníky a namiesto 200 g Hery dala dve celé Hery a ja včera pri pečeni Schwarcvaldskej(neviem ako sa to píše) torty som namiesto 100 g Hery dala celu. Kým dcérne medovníky sa po doplnení múky dali zjesť, korpus bol na milú Jarmilu. Ale experimentátor sa nezaprie, spravila som z neho kokosové guličky a tosrta z čierneho lesa boal s píškótovým korpusom, apsoň že šuhajdy sa podarili
O tom ako spodobujem pri písaní, aj tam kde by to nikoho nenapadlo, pišem také hrubky až zostáva rozum stáť, prehaduzjem štyri písmenká ... , ani nehovorím.

Tak to ja hľadám v noci dieťa.... podotýkam svoje. Keď každú hodinu cecá a medzitým ešte neviem čo, tak sa niekedy zobudím, musím zažať a hľadám.....
Keď sme mali len Samka (asi tak ročného), tak som hľadávala druhé dieťa , MM som v noci vysvetlovala, že to menšie....
A to že Samka volám Maťko, Maťka Samko. Staršiemu začnem hovoriť ťuťuťu, ten pozerá na mňa a hovorieva "to prečo mi tak rozprávaš?".
Vojdem do špajze a neviem, čo som chcela. Do obchodu chodím zásadne s lístočkom, aj to som schopná nenakúpiť všetko, čo potrebujem.
A to že mi napr. mama povie, že zajtra idem tam a tam, nehľadaj ma, samozrejme do druhého dňa zabudnem. Vyvolávam jej, že kde je...

V škôlke pri poobedňajšom odchode, keď sa nás v malej miestosti tlačí pár rodičov a rozbesnených detí, tak minule sa mi podarilo takmer 6-ročnéhu synovi nasilu pchať cumlík takmer 1-ročného, pri mojich nohách neúnavne revajúceho, do jeho úst a ešte s takým nasrdením:"Ale šak ná, čo reveš a nevezmeš ho do úst?" Marko sa odťahoval, pery zovreté, rukami ma odtláčal a ja furt nechápem že čo sa vzpiera... A Mišo jačí za cumľom jak besný...

A aj z roboty som na stanicu raz v lete - cesta mi trvala dobrý kilometer - odkráčala v prezúvkach...ale sa mi dobre išlo!

Ale Katarínino sedenie na mieste spolujazdca je super!

Jezis som sa nasmiala

Ja sa tiež priznám...
V piatok v drogerke pri pokladni som miesto zloženej taštičky, ktoru mam v kabelke vžby, vytiahla 2 ks alwaysok a mávala som tam s nimi až dovtedy, kým som ich nechcela rozbaliť....

milo sa tu bavim na vasich lapsusoch a vravim si, aka som ja skvela, ako sa mne dari, nic nekazim, ziadne prusvihy
az tu...
nase dievcata v polepsovni nacvicili senzacne divadlo O troch prasiatkach. I som dnes mala za ulohu zvecnit ho do kamery. Tociiim ja, tociiim, ruka ma boli, ako sa snazim!! Po skonceni som zistila, ze som nenatocila ANI Ň!!! Milu kameru som zapla a vypla naopak, cize tocila som, ked sa este nehralo a ked sa hralo, som ju vypla!!!
Esteze to dievcata velmi bavilo a zahrali este raz
Eva

Práve som si z pevnej linky v mojej kancelárii volala (sama sebe) na mobil

Väčšinou má takéto prehmaty môj manžel, alebo môj otec:
Minule sme dlhšiu dobu hľadali diaľkové od telky, už nás to po dvoch dňoch prestalo baviť, keď tu zrazu, bola som nútená ísť do technickej miestnosti, kde sa vlastne žiadna technika zatiaľ, nenachádza. A čo tam na poličke medzi kompótami vidím? No predsa ovládač.
Alebo: Nedávno môj manžel priniesol novučičkú wifi tlačiareň, velice špéci, lebo si aj návod prečítal, čo ako väčšina chlapov nerobí, bol taký zaneprázdnený svojím objavovaním jej funkcií, že sa zobliekol v kuchyni, ja som to nepostrehla, lebo som už nášho synátora nabádala do kúpeľne. Ráno behá po celom dome, hľadá, vykrikuje, frfle si popod nos, nakoniec aj na mňa, že kde som mu dala nohavice, a ja zo žartu, nenosím ich, spadli by zo mňa. To som robiť nemala, začal na mňa jačať, že mu všetko beriem a zbytočne periem, aj keď to je iba týždeň! nosené. Neznáša vôňu čerstvo vypranej bielizne. :o) A ja mu hovorím, že som včera vôbec neprala a nech si rozmyslí, kde sa včera vyzliekal. A že či si myslím, že je taký hlúpy, že by ho to prvé nenapadlo. A zrazu: Nohavice, potvory, pokojne si ležia pekne manželom poskladané v rohu kuchynskej lavice. So škodoradostným úsmevom a výčitkou v očiach som mu ich podala.
Alebo môj otec:
Má vo zvyku si na WC brať knihu na čítanie. Blbý zvyk. No ale k veci, zrazu oco prišiel z toho vecka a čo postavil na stôl? No predsa WC papier. Pýtam sa ho, na čo mu to je. On, že aha, tak kniha zostala na WC.
Potom: Oco príde do obývačky, roztvorí dvojkrídlovú skriňu a čumí do nej. Zasa mi nedalo a pýtam sa: Oci, čo tam hľadáš? A on, že chcel som si zapnúť telku. No netrafil, telka je o dva metre ďalej, ale na tej istej stene ako skriňa.
Ďalej:
Oco príde s baterkou do kuchyne a svieti si na plynový horák, po chvíli mi to už fakt nedalo a pýtam sa, že čo to? A on, že aha treba si zobrať zápalku.
A na záver ešte ja. Nakoľko denne jazdím autom, mám tie kľúče od neho stále v rukách, blbý zvyk, ja viem. V sobotu, je jedno ktorú, som mala ísť do školy hneď ráno a hľadám kľúče od auta. Neskôr hľadáme už celá rodina, nič, ja že už teda pôjdem autom, alebo ma zavezie manžel, dcéra chcela aspoň jesť, tak otvorila chladničku a hádajte, no jasné, s ranným nákupom som odložila do chladničky aj svoje kľúče a vôbec som si to nepamätala, to bol určite nejaký škriatok, čo nám schováva vždy jeden pár ponožky.

ach jaj ... od hladania klucov v iducom aute, ked ma ludia musia upozornovat telefonatom, ze necitam maily, blby den v tyzdni sa vydame na kruzok, ked dieta caka pred autom a sused fajci na vchode a sleduje ako sa 3x vraciam domov po nieco ...

ach fotobunka, samozrejme pozname. a sporak mame plynovy, no ovladanie na iskru tam je ... a minule som v slabej chvilke u starej mamy bezradne cumela na plynovy sporak a rozmyslala, ci sa ja vobec najem ked nema gombik na iskru. a potom som zbadala zapalky ...

vobec nezvladam lapsusy, trapasy, omyly ... zakokcem sa, cervenam sa, konecna. z tohto dovodu nepozeram ani reality show ako farmar, talent a mama ozen ma, hanbim a cervenam sa aj za nich . ale mam ohromnu kolegynu, ta roznych scenok a situacnej komiky vyrobi neskutocne mnozstvo (pravidelne vypadavanie tamponov z kabelky v restikach, pred novinovym stankom ... telefonaty pred zakaznikom zakaznikovi a tak) a zvlada ich (alebo spolocne ich zvladame, kedze sa vtedy neda tvarit, ze tam nie som ) skvelo. to sa snad raz naucim

No u nás sa tiež všeličo záhadne stráca a ešte na záhadnejších miestach nachádza. V chladničke už bolo odložené ozaj hocičo - okuliare, mobil...Bežne dcéru zvozím ráno pred odchodom do školy, že kde má okuliare a nech si ich okamžite padá pohľadať, lebo už odchádzame a ona so zhovievavým úsmevom odpovedá - však ich mám na očiach. Ale čo sa podarilo mojej mame. Natierali fasádu na dome, majiteľ firmy, čo im to robila bol taký sympatický zhovorčivý róm a tak raz len tak kecali a mama mu hovorí: som rada, že sa to už konečne urobí (tá fasáda), lebo už sme to tu mali ako u cigáňov... No a z toho sa skúste vykecať. Našťastie to zobral s humorom.

Nič ma narýchlo nenapadá, ale aspoň som sa na vašich perfektných hláškach pobavila.

Jáj, takých mám. Žehliť som išla s diaľkovým ovládaním od televízora, miesto na záchod som išla v práci do kúpelne a čumela som ako blbá, kde je záchod.....Maslo som si dala do kabelky a peňaženku do chladničky, do práčky som naliala tekuté mydlo a sebe na ruky aviváž..............Som proste podarovnica ako má byť.

Dobrá terapia smiechom

no žienky to je super,
dobre sa mi to číta ako sa nám dari fungovať. I keď v danom okamihu sa cítime kde ako, len nie úsmevne .
V piatok som musela isť natankovať, veľmi veľmi nerada tuto činnosť robím a snažím sa jej vyhnúť ako čert svätenej vode .
V úplnom návale hnevu som sa v trepala do benziky.
Zastanem , ručnú pritiahnem a ľavou rukou, páčku na otvorenie nádrže, nahmatám a šťuknem.Vytrhnem klúče zo zapaľovania, vystúpim čumím a čumím, hlava behá z prava do ľava.Zas a znova. No nie aby som pochopila že nádrž je na druhej strane!Nie, hľadím ako keby som auto prvý krát v živote videla .Pri vedľajšom stojane taxikár,tiež s čudným pohľadom,ale na mňa kuká , no až to nezvládol a vyriekol
" no asi je otvor na druhej starne , nie?"
A to vám poviem on to povedal bez štipky irónie, dokonca dnes by som uverila aj so snahou pomôcť.
Jeho hlas ma však nevytrhol zo situácie, nepriviedol do reality.Ja som bola úplne mimo, ale tak že keď prehovoril som sa otočila na neho s úplnou beznádejou v hlase rozhodila ruky a zúfalo som na neho " a čo teraz?"
Verim že už bol aj vytočený ale hlavne pobavený " blbou ženskou"
"že by sme auto na strechu otočili ?- nie ja som sa ani po tomto nechytila, nezobudila,
pekne jasne a rýchlo som položila otázku " Ako ?"
...a v tom sa to stalo , počula som svoj hlas? V mojej hlave sa rozsvietilo ,koliečka urobili šťuk a začali sa konečne krútiť !
A celu situáciu som pochopila!!!
Normálne som sklonila hlavu do dlani ,strhla sa a tvár zahorel hanbou
Bože ako som sa v tom okamžiku zahanbila!
Ked som zacúvala a blkla k inému stojanu na správnu stranu.
Pobavený taxikár kľudne počkal do času keď som do tankovala a s úsmevom ma sledoval.Zamkla auto a išla platiť, ešte sa ma opýtal" a ste si istá že máte vodičák !!!

Kefara, úprimne- prečítala som si názov a...začala závidieť.
Ako je možné, že niekto ešte dokáže myslieť? Lebo ja občas nemyslím ani tu, ani tam...ani nikde... Ty máš aspoň externý zdroj.
No samozrejme, po prečítaní autora som sa uškrnula v očakávaní lahôdky a...Nemýlila som sa. Etš teraz sa uškŕňam. Bez rozmýšľania- iba tak obyčajne , naradostene.

No baby, uznajte zatiaľ vdie danielaa71! Dokážem písať až po 2 minútach zadúšajúceho smiechu!

Mne sa dnes zadarilo tiež na chudáčika Miška zvaliť ďalšie moje "FÓ - PÁ": strašne zle som počula kamošku pri telefonovaní a tvrdila som jej, že to mi malý Miško niečo musel na mobile postláčať a alebo ho druzgol o zem a niečo sa stalo so slúchadlom, preto som ju presvedčila, aby na mňa do mobilu revala jak besná. Po dobrých 5-tich minútach som zistila, že mám mobil otočený naopak....

Kefarína, drahá, ten tvoj návrh sumarizácie beriem. Veď keď tu tak čítam, máme toho aj na mesačné, nielen kvartálne súhrny...

Ešte ma napadlo, aj šéfa mám takého milého motáčika:
Minule pýta odo mňa faktúru na (dajme tomu že:) Frňaus s.r.o., rýchlo som si napísala na papier Frňaus s.r.o. a hľadala na PC faktúru, našla, poslala šéfovi cez intranet, hovorí, veď som Vám hovoril, že potrebujem faktúru na Frňaus s.r.o., ja bežím k nemu s lístkom, šak toť som si to napísala a poslala som vám ju do PC, a on, že Aha, ja som chcel faktúru na Frflaus s.r.o. .
ďalší prípad: šéf hľadá úpenlivo firemnú pečiatku, že ju nájde je pre mňa viac ako neuveriteľné, preto mu idem pomáhať. Šéf sa ma pýta: Nemali ste ju včera so sebou na pošte? Nie, ja som ten balík nebrala. Nebral ho Váš brat? A šéf, že nie. Tak kto ho vlastne zobral z pošty? Šéfovi rozsvietilo: Aháááá ja ju mám v aktovke, na balík som zabudol.
Ďalšia smiešna situácia: Šéf si odo mňa pýta podklady pre jeden projekt pre pána Projektového. Hovorím mu, že už včera som mu ho poslala cez intranet, má ho v PC. Vraj nemá. No fakt ho tam nemal, potom pozerám už v koši (v PC jasné) a tam milý projektík, že vraj ho nemá .
Alebo, toto spackal jeho brat a stalo sa to minulý týždeň: Robila (prerábala) som jeden projekt. Šéf aj s bratom a chalanmi do toho domu domontovávali nejaké čerpadlá a merače, tak som ich tam dokreslovala. Jasné, že bolo treba kvôli tomu prečíslovať celý projekt, všetky výkresy. Brat si ich vytlačil a nedomyslene pomiešal so starými výkresmi, ale ja mám jednu fintu, na výkres dám svoju šifru, je to písmeno za lomítkom pri čísle diela. Ako tak pozerám na tú paseku, nedošlo mi, že príde jeho brat a začne ma za tie prehádzané (hlavne rovnako očíslované) výkresy tentočko, no nadávať mi. A ja samozrejme som v tom nevinne, hovorím, pozrite sa: Tuto je E, aj tuto a aj tuto. Nechápal, že to sú už moje prerobené výkresy, ktoré pomiešal so starými z roku 2005. Potom ma ešte napadlo, staré výkresy boli zošité zošívačkou, spása pre mňa, hovorím, pozrite sa na všetky výkresy do svetla. No staré sú prederavené a nové sú čisté. Konečne HEUREKA, pochopil, že ich sám pomiešal. A to vždy hovorím, aby sa mojej roboty nikdy sami nedotýkali, lebo šéfov brat je okrem toho počítačový analfabet a potom zmieša jedno cez druhé. Už keď prichádzam do práce a vidím ho sedieť pri mojom PC, tak mi tie moje dlhokánske vlasy stoja dupkom, čo zasa, kde nájdem, alebo vôbec nenájdem.

Danielaa71, si mi pripomenula jednu kolegyňu, tá má tiež dobrý zážitok s autom. Prvýkrát ju zastavili policajti, bola celá vystresovaná, koktala jadna radosť. Pobavený policajt sa s ňou rozlúčil slovami - tak už môžete ísť domov. A ona mu na to - ale ja som chcela ísť ešte k mame, môžem?

Dievčence, ešte ma napadlo, dobré príhody mám aj z ambulancie gynekológa, tam je človek vždy trochu v strese a to je voda na mlyn pre trapasy. Mne sa napríklad zadarilo pri prvej návšteve (aj keď je to už dávno). Doktor sa pýtal - nejaké problémy, prípadne úraz? A ja pohotovo - áno, mala som podvrtnuté koleno. ) A kamarátka, tak tá rozosmiala aj samotného doktora. Bola na koze a on jej hovorí - podvihnite trochu zadok. A ona sa nezaprela nohami a nedvihla zadok, ale si dala kolená za hlavu.

Joooooooooj, ťakýťo blog som presne potrebovala, ja plačeeeeeeeeeeeeeeeeeeeem od smiechu :) :)
Mne sa takýchto vecičiek tiež postávalo koooopec, len pre pokročilú hodinu si na veľa nespomínam :)
Bežne sa vraciam spred bráničky domov po mobil, hlavne, ked s niekým telefonujem a hovorím mu: "kuuuuuurnik, zabudla som si mobil". Tak isto bežne hladám okuliare, ktoré mám na očiach, alebo pero, hreben, ktoré mám v rukách. Nemôžem za to,ž e ruky mám tak daleko od tela, že si to nevšimnem Deti hladám poctivo, dosť často, v noci, ked spíme.. párkrát dostal MM v noci vynadané:"čo robííííš, šak ty ležíš na samkovi"""
Golom bolo, ked som si zmýlila samka s jeho rukou, tak som ruku držala a ťahala k sebe, a manžela kopala, aby uhol :) chudák, nevedel, čo skôr od stresu samozrejme, náš milovaný synček vždy spinkal v postielke :) občas si nevšimnem veci, ktoré hladám, hlavne, ked stoja preeeeeeeesne predomnou :) pred troma dnami som zavčas rána, okolo siedmej, bola vyniesť kôš v tričku a v nohavičkách, vstala som, umyla som sa, reku, idem vyniesť smeti, ani ma nenapadlo obliecť sa.... no čo už :) ja som taký "zmatok"

baby to ste zabiliiiiiii musela som utekat na wcko lebo by som si bola cvrkla.. ja mávam tiez podobné trapasy ale teraz ma ziadny nenapadááá...