Jaaaaj Georginka moja zlata presne viem o com pises a uplne som rovnakeho zmyslania.
Sama som si presla svojim. Plne suhlasim.
Nechce sa mi tu rozpisovat o svojom sukromi, ale zaciatky boli katastrofalne. Trvalo dlho kym sa to cele nejako obrusilo. Kto poznal mna a manzela sa ma vzdy medzi styrmi ocami pytal, ze nechape ako to môzem vydrzat.
Nikdy to nie je idealne. Ale ak su obaja partneri mentalne dozreti a na rovnakej uovni podari sa dosiahnut postupne harmoniu a sulad. Nam to trvalo 10 rokov.
Mam manzela cholerika, ktory zije pre rodinu. Obcas sa vyskytnu zvady co nepovazujem za tragediu. Viem , ze vzdy bude stat pri nas a za to si ho velmi vazim.
unavena z manzelstva
reklama
reklama
Presne, je to hlavne o tom, čo považujeme za podstatu 
chodiaci k...t 
OMG...
Človek väčšinou túži po tom, čo práve nemôže mať. Aj manželský/partnerský vzťah prechádza rôznymi fázami. Je zbytočné snívať o tom, že "nie je to také ako bolo na začiatku". Nikdy to nebude také. Zamilovanosť netrvá celý život, tak isto vzťah narušia neskôr deti, bežné problémy ktoré sa riešia, nedostatok času kvôli práci, stresy atď. Môj muž je tiež občas motáčik, dakedy ma fakt rozčúlia deti, niekedy mám chuť si kúpiť jednoizbový byt a odsťahovať sa od všetkých tých povinností, ktoré mám a ktoré mi niekedy lezú na nervy. Ale zase na druhej strane viem, že tento stav nepotrvá navždy. Deti podrastú, zase to prinesie do nášho života niečo iné. Mám muža čo nepije, nefajčí, nechodí za kamarátmi, venuje sa rodine. Vedela som že ak sa vydám a porodím deti, stratím tú svoju "slobodu" ktorú som mala, že môžem kedykoľvek kamkoľvek ísť, keď som unavená že si zdriemnem a pod. Niekedy si pripadám ako otrok čo len celé dni upratuje neporiadok po manželovi a deťoch. Ale viem, že keby som o to celé prišla, žiadne kaviarne ani kamaráti ani sloboda by mi nenahradila rodinný život ktorý mám.
Nech sa rozhodneš akokoľvek, rozhodni sa tak, aby si bola spokojná predovšetkým ty.
veľmi pekne napísané
Annie krasne si to napisala
jasné ved aj on nepije , sice fajci, nechodí s kamosmi, aj ked by som bola aj rada keby sem tam niekde zasiel..fakt neviem..ako sa mam rozhodnuť...pre rodinu je dobrý...ale...to je ťažké ..asi už nedokážem nodmietnuť priatela ne pekné chvíle.. :(((( škodaaaa, že som není až taká silnááá..velmi mi to chýba ten pocit ako kedysi..celu noc sme sa bozkávali..2 dni sme nevyliezli z postele, iba na potrebu nunu ..:)))) ako je to možné??? čo sa to stalo...prečo sa mi nedá nastartovať vo mne to co bolo???? prečo sa neposnaží aj on...ja som mu to povedala že nech si zájdeme spontanne na rande ..jednoducho mám pocit akoby sa kontroloval a bol napnutý..a najhorsie že niekedy si myslím že to len hrá, že je taký dobrý...že je dobrý otec, a chodí do práce..bože to akoby bol moj kamarát ci brat..bohvie čo je za tým!!! či som sa už načisto zbláznila??
najlepsie moja mama na to..že sa mám zamerať na deti...ona akoby ani clovek nebola ci co?? s nou o tom už nehovorím bo sa vždy len pohadame...nechape mna že mi je smutno, už skoro kaž den plačem..on je pre nu dobrý a hotovo..a ja som k...a...otrass tak mi to raz povedala skoda rečí
Tvrdíš že on sa zmenil. A čo ty? Myslíš že si rovnaká ako na začiatku vzťahu? Je to len tvoj subjektívny pocit, vnútri si to môžeš myslieť, ale nie je tomu tak. Všetci sa meníme či chceme alebo nie. Človek starne, je to prirodzený proces a starnutím sa mení nielen fyzicky ale aj duševne. Môj muž by so mnou tiež nešiel na rande, však načo, žijeme v spoločnej domácnosti, nepotrebujeme "randiť" sme manželia a tak sa aj správame. Ak máme chuť na sex, nepotrebujeme ležať 2 dni v posteli ako keď sme mali sladkých 18 rokov, poriešime to za polhodinku a je to 
Vidim, ze sa tato tema rozsirila aj o muzsky pohlad. Aj ked len sprostredkovane. Zaujimave, tazko zovseobecnovat. Mam v okoli aj take aj onake priklady. Starostlivych manzelov a otcov, ktorych manzelky musia vyhanat z domu, pretoze im na nich chybaju tie vyslovene muzske vlastnosti a presadzovanie sa aj v tom muzskom svete. Machov, ktori si ziju veselo svoju muzsku realitu aj po vstupe do manzelstva a narodeni deti. A ich manzelky zas niesu spokojne a chceli aby sa aspon rekreacne chovali ako ti starostlivi manzelia. Workoholikov, ktori si zaumienili, ze ich prvou a poslednou povinnostou je zabezpecit rodinu a manzelke nech drzi hubu a krok a poskytuje servis, ved on nosi domov peniaze. A manzelka zas len frfle,ze je na vsetko sama, ale na druhej strane zvykla si na ten komfort a zabezpecenie a tak teda drzi. A potom poznam manzelske pary, pre ktore vstup do manzelstva znamena, ze sa maju stat jednou dusou, jednym telom, maju spolocny ucet, spolocnu mailovu schranku, spolocne FCB konto, bez toho druheho neurobia ani tuk az sa jeden v druhom stracaju, ale neviem ako sa citia naozaj, bojim sa ich opytat, lebo svoji odpoved by asi najskor konzultovali so svojou drahou polovickou a ja nechcem rusit tie ich kruhy 
Pevne verim, ze existuju aj ine kateogorie manzelstiev, ale momentalne u mna pretrvava skepsa poznacena tym v akom stave sa moje vlastne manzelstvo nachadza.
Kava, mozno to znie smiesne, ale co keby si trochu prebrala iniciativu vo vasom manzelstve? To, co si prezivala s tvojim muzom, ked ste este spolu chodili, sa ti uz nevrati, teraz mas ine priority, tato bezstarostnost nepride naspät, mas deti a urcite "postavenie" v rodine ako matka a manzelka. Tie ruzove okuliare teraz uz nie su ruzove, je to realita, ktora sa vola zivot, ale to neznamena, ze pritom musis zabudat na seba a svoje potreby. Z manzelstva sa len tak nezutekava, v kazdom su chvile pekne, ale aj tie menej radostne a prave to upevnuje vztah, ze ten druhy vie, o mojho partnera sa mozem opriet (samozrejme, ze mozes, ale tym nic nevyriesis). Charaktery ludi su rozne, niekto chce viest a niekto chce byt vedeny, prijat pomocnu ruku. Tvoj manzel by sa zrejme rad nechal viest, tak to prijmi a skus to z tejto strany. Preco ho neprekvapis ty? Pises, ze by si rada prezila pekny romanticky den/vecer, ved ho zorganizuj ty! On sa citi byt pracovne vycerpany, co tak prekvapit ho vikendom, ktory by ho priviedol na ine myslienky, odreagoval sa niecim prijemnym, kde by ste mali obidvaja cas iba na seba. Ked budes na tvojho muza stale utocit a stazovat sa, aky je "slaboch", tym ho nezmenis, iba podkopes jeho sebavedomie a on sa este viac schova do svojej ulity. Ked mas pocit, ze sa ti vyhyba, rovno sa ho spytaj, pohovor si s nim, co trapi teba a pocuvaj co trapi jeho...
To, ze tvoj muz nie je tak silny ako by si si priala (niektore zeny potrebuju mat pri sebe chlapa, o ktoreho sa mozu opriet a nie este spolu s nou plakat) asi nezmenis, na to si mala mysliet skor, nez si si ho vzala, ale o svojich problemoch sa mozes predsa vyrozpravat aj so svojou najlepsou kamaratkou, na to ich predsa mame, su ako butlave vrby, niekedy to nie je na skodu. A mozno by ti pomohlo, keby si si nasla viac casu pre seba, nejake zaujmy, robit nieco, co ti je prijemne a privedie ta na ine myslienky. Ked sa neustale budes zaoberat tym, preco je toto takto a nie tak, robi to rany na tvojej dusi.Rozmyslala si uz nad nejakou poradnou? Ked manzel nechce ist, chod sama, urcite dostanes zopar rad ako sa na celu vec pozerat z ineho uhla. Drzim ti palce, to je jedno ako sa rozhodnes.
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
Najnovšie recepty
reklama
Preluskavala som sa niekolko tyzdnov vasimi diskusiami a niektore z nich ma velmi zaujali, rozsirili mi obzory a dali odpoved na niektore otazky. Na zaklade podnetov, ktore som tu nasla som zacala aj citat literaturu, ktora sa tyka vztahov a hladania stastia. Mimoriadne ma zaujali najma diskusie o manzelstve, vztahoch, bezpodmienecnej laske, sebalaske a pod.
Niekedy mi je luto, ze som sa podobnymi vecami nezaoberala skor.
S cim som sa vsak nikde nestretla je uvaha, ci zena moze stastie najst len po boku nejakeho muza. Ci mozeme byt stastne len vo vztahu. Co v pripade, ak sme tu svoju zensku obetavu tvar v sebe neobjavili ? Co ak existuju zeny s prevahou muzskeho principu ? Tuziace po slobode a nezavislosti. Aby sme si rozumeli, som zena, na jednej strane velmi zenska avsak so zivotnym stylom muza resp. s tuzbou po zivotnom style muza. Vzdy bol vo mne velky rozpor, chcela som byt muzovi poriadnou zenou, chcela som mat peknu rodinu, vela deti, ale zaroven som tuzila aj po veciach, ktore sa s touto predstavou bili. Mam rada spolocnost, kaviarensku atmosferu, nocny zivot. Robim presne tie veci, ktore vacsine zien vadia na muzoch. Moje manzelstvo je asi najma kvoli tomu v troskach. Pokusala som sa zmenit, zachranit to, zvratit to aj ked niekedy to boli ako to tu niekto nazval instatne riesenia (jedno sedenie u jedneho terapeuta, druhe u dalsieho, nic systematicke a dlhodobe). Vzdy vsak na pol ceste som si uvedomila, ze mi to vobec nejde, ze mi to nejde od srdca a v skutocnosti by som bola stastnejsia, keby to uz cele skoncilo. Som unavena z manzelstva.