Všade furt konflikty...

Vzdy ide o "uhol pohladu"......

ivet

Ja neviem, ale zmeň sa trošku voči iným ty , potom zistiš že to nie je o tom, aby si niekto na teba dovoľoval. Ta pani na pošte bola možno iba veľmi unavená, možno ju niečo bolelo. Ja sama mám problémy vydržať ak sedí v blízkosti v buse nejaké dieťam ktoré je urozprávané a hlučné a viem že to veľmi vadí aj vodičovi. Raz sa mi jeden požaloval, že všetko je dovolené, ale nikto si neuvedomuje, že on má veľkú zodpovednosť, je horúčava, robí celý deň a má nárok na trošku kľudu. Niekedy je človek ústretový, inokedy ukecaný a niekedy zas mrzutý, tak ako každý z nás.
Ak by si tej panej povedala, pani mate dosť miesta, určite by reagovala dobre a povedala, to je v poriadku, mám dosť. Možno na tej pošte stíšiť dieťa, že tie tety robia aj s peniazmi a potrebujú sa sústrediť. No a zaujímavé je potom aj to, že aj ten čo sedí za priehradkou už nevníma to dieťa ako hlučné, lebo tam niekde je informácia, že mama mu niečo povedala.
Nemyslela som tým komentárom nič zlé.

no ja som tehotna bolo mi v buse zle vysela som nad pani priblizne v mojom veku a dozvedela som sa ze sa nemam hrat na chuderu len aby som si sadla-a to som ani nepytala miesto na sedenie..len som si vytiahla flasku s vodou a tazsie dychala-takze to nie je o komunikacii..v banke som potavila do radu dceru a ja som si sadla na stolicku ze vstanem ked pridem na radu..a dostala som nadane ze predbieham ..aj ked za mna tu radu odtala dcera..nie nemyslim si ze je chyba len v nas..chyba je v kazdom..ludia su na seba protivny z kazdej strany a slusnost sa uz prejeda..neda sa stale slusne reagovat na hulvatstvo..ako vies ze svoje dieta neupozornila ze ma chvilu vydrzat?? a ked je miesto na kocik tak je to miesto na kocik presne ne to tam je urobene...tiez ma vytaca ze maminka s kociarikom je nutena pomalicky vliezt k dietatku lebo na mieste na to urcenom si dakto vysedava a nema ani tolko slusnosti aby sa posunul nech sa aspon moze poriadne postavit-skusila si ist v buse s kociarom a dietatom za ruku ? ja ano..v jedej ruke dieta kociar ja som vysela zavesena na druhej ruke a stala na jednej nohe a okolo mna sa vsetci tvarili ze je im jedno ze idem spadnut..

v takychto situaciach sa podakujem za nazor a neriesim... kazdy ma pravo na nazor... a nie kazdy si pamata, ake boli jeho deti. prave ti, ktori tvrdia, ze neboli hlucne, urozpravane a neviem ake, mali tie deti mozno hlucnejsie, urozpravanejsie... ale to sa stava...
proste neries!
mozno prave preto, ze sa snazis vyhybat sa konfliktom, tak ich svojim sposobom pritahujes. mozno prave preto, ze sa mas nieco naucit... a mozno prave preto, ze mas prestat riesit...

Pupavocka,
s takymito reakciami sa zrejme stretavame viaceri, zalezi len na tom, ako na ne reagujeme.
U mna je urcite dolezite momentalne rozpolozenie - ak som v nepohode, stane sa, ze reagujem prudsie, ako by som mohla, nasledne mi dojde, ze mi to nestalo za to.
Ak som ja vnutorne v pohode, casto na nieciu agresiu zareagujem usmevom, pokojom a vtedy toho cloveka "odzbrojim".
Ucim sa nebrat veci osobne, naozaj je mozne, ze niekedy schytame preto, lebo druha strana ma nejaky svoj problem - unava, bolest, hnev na niekoho - nieco...
Eva

"Ja mám podľa mňa v ksichte takú dáku chybu, že sa na mne majú ľudia potrebu vŕšiť" - púpavôčka, keď si toto budeš o sebe myslieť, tak sa ti to aj bude diať. Ja som ťa párkrát videla naživo, keď si ešte pracovala v elektro, pôsobila si veľmi jemne a bezbranne, pripomínaš mi moju dcéru, aj ona je krásna, introvertná a tichá - a toto ma niekedy veľmi vytáča, jej tichý spôsob komunikácie, ja ako matka sa vtedy veľmi ovládam, aby som jej slovne neublížila a trpezlivo vysvetľujem, že iní ľudia podvedome vycítia jej zraniteľnosť a nahučia na ňu. Samozrejme, že to nie je pravidlo, ale človek niekedy koná pudovo a bez rozmýšľania a ani sám si neuvedomuje, prečo má nutkanie ubližovať.
Asi som to dosť chaoticky popísala, ale myslím, že treba posilniť vnútornú sebaistotu

Púpavôčka maličká, určite sa každý niekedy dostane do konfliktu. Na tej pošte je to naozaj zložité - na jednej strane pani, ktorej vadí, že dieťa je trocha hlučnejšie, na druhej strane, viem pochopiť, že aj dieťa keď čaká v rade a je mu dlho, tak jednoducho je mrzuté. A nie vždy má kto mamičke dieťa postrážiť, aby nemusela ísť na poštu s ním. A na vetu: "utíšte si to decko", by som ja osobne asi nereagovala. Však s kým sa rozpráva? So mnou? Kde je nejaké oslovenie, nejké slušné jednanie? A čo ja mám za decko? Keby povedala: "Pani, prosím Vás, mohli by ste si trocha utíšiť dieťa?" Na to by som slušne odpovedala, skúšala som, ale bohužiaľ je mu dlho. Nemohli by ste ma pustiť dopredu, aby sme tu nevyrušovali?
To MHD by som tiež riešila tak, že by som tej pani povedala - prepáčte, ale toto je miesto vyhradené pre mamičky s kočíkmi, takže by som Vás poprosila, keby ste si Vy presadli niekde inde. Aj Vy budete mať dosť miesta, aj mne sa bude pohodlnejšie cestovať na mieste na tom určenom.
Asi tak. A určite by ma to netrápilo niekoľko dní. Ja si takéto veci nepripášťam. Konfliktov moc nezažívam, ale ak sa pritrafí, tak sa snažím reagovať slušne, ale dôrazne. Pokiaľ som ja tá, ktorá urobila chybu, tak sa ospravedlním. A ideme ďalej. Mne sa napr. minule stalo v potravinách toto: čakala som pri pokladni s košíkom a zazvonil mi mobil. Keďže to bol pre mňa dosť súrny telefonát a nebola som ešte na rade, tak som mobil zodvihla a potichu som si vybvavovala svoju vec. Zrazu ma až trhlo, lebo pokladníčka začala na mňa kričať, aby som si išla svoje telefonáty vybavovať von. Tak ja som kľudne dotelefenovala a keď som prišla na radu, tak som sa slušne opýtala predavačky, či ten krik patril mne. Povedala, že áno. Tak som jej povedala, že nabudúce, keď bude odo mňa niečo chcieť, nech sa so mnou rozpráva slušne a nevykrikuje po mne na celý obchod, lebo sa o prístupe k zákazníkom pôjdem porozprávať s jej nadriadenou. Ospravedlnila sa mi, síce "cez zuby", ale ja to jednoducho neriešim.

Ja učím moju maminu: dýchaj, až potom hovor. Býva s babkou a oni dve sa furt "handrkujú". Viem že mama s ňou žije nonstop, ja len 5 dní do mesiaca, ale hovorím si jedným uchom dnu, druhým von... nebudem komentovať. Napr. "ja by som ho už ubila" (nášho Sama), alebo "keby mu dala po zadku, tak by sa naučil poslúchať". Keď nevydržím a spýtam sa, čo zlé robí, no predsa behá, skáče, neobsedí
No proste babka...
A ostatní ľudia.... niekedy ma dokážu vytočiť... ale tiež sa snažím najprv dýchať. Potom reagovať.
V dnešnej dobe ľuďom všetko vadí, vidia len sami seba. Niekomu pomôcť... To asi nie je moderné. S kočíkom autobusom radšej ani nechodím. To sú schopný sa ešte otočiť, aby sa nemuseli pozerať a pomôcť.
A tej babke by som asi s úsmevom povedala: "tu jem miesto pre kočíky..."

Autobusových zážitkov mám na celú knihu...
Keď som mala chuť, riešila som, keď som chuť nemala a bol ku mne niekto hrubý, jednoducho som poslala do ... som proste taká.A bolo mi v skutku jedno koľko má dotyčný/á rokov.Keď si vie púšťať hubu na špacír, nech nesie aj následky.

A s tým že aj teta za okienkom abo ktokoľvek iný môže byť aj unavený, ubolený....
Nie.
Toto neberiem.Keď niekto pracuje s ľuďmi, má vedieť ako sa chovať.Keď je niekomu zle - je tu dovolenka, PNka.
Keď niekto nie je schopný pracovať a komunikovať s ľuďmi, nech ide do ktoréhokoľvek závodu na pásovú výrobu.Tam nebude chcieť nik od neho ani slovko.

Presne tak, ide o uhol pohľadu :) ja takéto veci tiež počúvam "bežne", ale vytočiť ma dokážu iba fakt blbé pripomienky :) že deti vystrájajú? :) ved hlavne že sú zdravé.. a že zase školáci stoja namieste pre kočíky a ja sa nemámkam postaviť? pošlem ich preč.. slušne, ale odídu... obvykle :))

a ked niekedy nemám náladu, alebo ma to anozaj nahnevá, riadim sa" oko za oko, zub za zub" a som protivná aj ja

Pupavocka, to ani nemusi byt v ksichte, to sa bezne stava. Aj tym ktori si myslia ze len usmevom sa vsetko da vyriesit. Ako kedy. Ja mam tiez pocit akoby si ludia do mna niekedy viac a niekedy menej dovolovali a nie vzdy to ma suvislost s mojim usmevom...a potom ma to stve kvoli tomu ze keby som "im to bola vratila" mam pokoj na dusi a oni co si zasluzili A nie ze sa potom trapim ze som si nechala nas... na hlavu a este som aj bola mila.

neporiadna ariesa ma vycitky, ze neskoro poslala balik ... a este aj toto? ach jaj

normalka ... aj v jaskyni sme vadili, asi trebalo deti nechat doma, nech sa ucia z televizora . ale to, ze dotycna obchytavala a poklopkavala vsetky kvaple v dosahu, napriek prisnemu zakazu (co si ani nase jasidla nedovolili) ... to bolo ok ONA moze. vtedy sa to aj mna dost dotklo, teraz mi to pride celkom vtipne. ak niekto pouzije dvojity meter, v pohode pustim z hlavy (pokial riesi cezo mna, alebo cez tretiu osobu a nejde rovno za dietkom rozpravat mudrosti a pliest hlavu).

Ja ako kedy, keď mám náladu riešim a keď nemám, neriešim. A v poslednom čase sa učím čoraz viac byť asertívna. A veru, robí mi to dobre. V minulosti som tiež bola ticho a nereagovala, teraz slušne poviem, že čo si myslím a dovi a dopo, ako sa hovorí.

Nie je riešenie vadiť sa s niekym, ale povedať svoj názor slušne a ísť preč.Tiež nemám rada navážanie sa do mojej osoby.Tak isto aj starší ludia, aj mladší majú svoje chyby.Starší ludia sú nervózni a mladí/puberťáci/ drzí-niektorí...človek si nevyberie

nech len kecajú, naši 4-5 roční krpci... vytvára sa im tým "vnútorná reč", teta logopedička to príííísne zdôrazovala- veľa, veľa, veľa! Budeme mať múdre deti
Od "múdrych hláv" sa snažím odosobniť, síce je pravda, že som sa tuším ešte nestetla s niekým takým "drzým", kto by hodnotil alebo inak komentoval moje dieťa. Našťastie- to či moje alebo jeho by znamenalo od môjho aktuálneho rozpoloženia, ako písala Evka.
Inak výborne to napísala Dulka.
Mňa osobne najviaaaaac vždy mrzí práve to, že častokrát si to pre moju "trému" zlízne malá

Ja vzdy reagujem s pokojom. Taketo veci ma malokedy vytocia. Ak cestujem v autobuse s kocikom a miesto je plne ludi, tak hned pri nastupovani kricim: Dovolite prosim, idem s kocikom !!! Este sa mi nestalo, ze by sa ludia nepohli.
Co sa tyka detskeho hluku: Nas syn, ked mal asi 1,5 roka prechadzal obdobim vzdoru. Na vsetko reagoval vreskom, placom, hadzanim o zem... ved to poznate. Nasej susede to velmi vadilo a tak mi chodila vyklopkavat, nech si laskavo dieta ukludnim. Tak som jej slusne povedala, ze to je dieta a ze deti obcas placu a ja s tym nic neurobim. Dalej som sa jej spytala, ci jej deti vedeli hned od narodenia rozpravat, ked neplakali. Od vtedy mam pokoj.
Nikdy ale na nikoho nezvysujem hlas. Mne sa osvedcil skor ten usmev, ten odzbroji aj zamracene tvare.

pupavocka, to chce trening. hlavne si uvedom, ze si pre svoje dieta predobraz, predloha buduceho riesenia situacii. predovsetkym tych konfliktnych. moji rodicia v takychto situaciach tiez radsej priesvitneli. a dalo mi dost prace prestat to robit. nechcem, aby moje dieta v kazdej situacii iba sklopilo usi a mlcky si vsetko nechalo. dnes asi uz vyzeram velmi odhodlane, lebo ked mne dieta robilo na poste bordel, a to doslova - mala revala ako najata, a ked hovorim, ze revala, tak teda revala. vie sa neskutocne vytocit a hlas ma ako amplion. a nedala sa nicim utisit.
tak mne vtedy nepovedal nikto nic. dokonca za mnou prisla veduca, aby som sla za nou, otvorili kvoli nam uz zavretu prepazku, vybavili nas a mohli sme bezat. jasne, ze nas chceli mat cim prv z krku. vsak sa to nedalo vydrzat, ako revala. ale nikto mi nic nevycital. a ak mal nieco proti, tak si to nechal pre seba, resp. mozno poza moj chrbat.

a druhy raz, ked sme prisli, tak na nas uz vsetci s usmevom pozerali - jeeej, a vy dnes neplacate?

snaz sa reagovat na take situacie. co najslusnejsie, ale pevne. trebars len vrat pevny pohlad, ekd nemas k nejakej malichernej vycitke na svoju adresu co povedat. aj to druhu stranu umlci. alebo sa usmej (hoci to niektori nepochopia a povazuju za aroganciu).
aj ked je to proti tvojej plachej povahe, skusaj to. deti vychovavame kazdym gestom.