Žiarlivosť, Ja žena, Diskusie

ze som neni ziarliva - ALE NECH SA NEOPOVAZI STRETAVAT S INYMI BABAMI, PISAT SI A VOLAT!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Natááálka - ty jedna SRANDISTKA!!!

ja neeesrandujem, ja som to myslela vážne...

Velmi podobne, jedna vec je dovera vo vztahu, ale ked pridu impulzy, alebo nam siety zmysel hovori ze sa nieco deje, tam je ziarlivost o niecom inom.

No, dobra tema, ja ziarliva som a moj zakonity to vie. Pre mna je to zacarovany kruh. Myslim si, ze aj prilisna volnost skodi. Nie kazdy potrebuje volnost. Niekto je rad doma a je mu prijemne, ked nesedi doma sam, ale s clovekom ktoreho ma rad. Ale ked ten druhy je casto prec, ci uz v praci a pod. nerobi to dobru vodu. Ked sa partner sprava odmerane (u nas: on oponuje, ze ja sa k nemu nespravam milo a vytykam, ze je prec), tak si zacnem namyslat. Nesondujem, ci za tym je niekto, nemam ani ako. Na zaklade jeho spravania, ktore je vraj podmienene mojim, si myslim, ze mozno je niekto sympaticky v jeho praci a pod. Na moje otazky som uz velakrat dostala stale tu istu odpoved: No, a co, aj keby bol. Proste, ja mam doverovat jemu a nestarat sa o to, ci niekto po nom ide ...

Suhlasim vsak s tebou, ze moze to byt o tych pocitoch, ked si neverime alebo sami mame umysly na nejaky ulet, tak upodozrievame toho druheho. Vlastne aj chyby, ktore vytykame druhym, su chyby, ktore neznasame na sebe samych.

Na druhej strane, mne padne dobre, ked sa ten druhy o mna zaujima, kde som bola, ako som travila cas. Nepovazujem to za ziadnu ziarlivost, len o zaujem.

Mna v suvislosti s touto temou, zaujima, ci si mozeme byt tym druhym "isti". Neviem, ci je to len moj dojem, ked sa muz ozeni, prestane sa akoby snazit, prejavovat zaujem (alebo su typy, ktore sa snazia stale a take, ktore sa spoliehaju na iniciativu partnerky?!), je si isty sam sebou a svojou polovickou?

Nie, Katarína, tým druhým si nemôžeš byť nikdy istá/ý. Ten druhý je totiž dospelý a svojprávny človek, ktorý žije s tebou dovtedy, dokedy sám chce. A keď prestane chcieť, tak sa zbalí a odíde. To sú fakty. A, samozrejme, platí to aj opačne. Ani tvoj partner si nemôže byť tebou istý. A keď si náhodou je istý - tak je niekde chyba, vieš?

Georgina, nieco sa ta opytam, urcite je dobre nezatazovat sa tym, ze moj partner niekoho moze mat, alebo sa s niekym stretava, nenamyslat si a nemysliet na to, co sa raz moze stat, lebo to privolame. Kazdy ma o laske svoju predstavu, niekto chce toho druheho sputat, alebo naopak dava volnost. Moja otazka, kedy mame toho druheho naozaj radi?
Druha otazka, ked si je ten druhy isty (to podla mna znamena, ze nedavam partnerovi ziadne prilezitosti, aby si isty nebol alebo sa mylim?), preco je to vlastne chyba a na cej strane, u toho, co si je isty? To vyvracia to, co si povedala, ze isty si nemozeme byt nikdy.
Potom aj ked mi moj partner povie, ze mu mam doverovat, nemozem si byt ista? Ci chces povedat, ze je to o tom, ze tomu druhemu mame verit a nie pochybovat?

vdaka

Katarína, jeden pekný citát (bohužiaľ si nepamätám, od koho) ako odpoveď na tvoju prvú otázku: "Naozajstná láska je to, že svojmu milovanému dožičíme to, čo potrebuje, aj keď nás to bolí."

Tvoja druhá otázka. Áno, pochopila si to správne - ak partnerovi dávaš nejakým spôsobom najavo, že ON je pre teba jediný chlap na celom svete a že už NIKDY nemieniš na druhého ani pozrieť, tak potom tvoj partner zabudne, že si tebou nemôže byť istý.
A to je chyba, pretože tvoju prítomnosť nemá pociťovať ako samozrejmosť. Tvoja prítomnosť totiž samozrejmá nie je. Si pri ňom, lebo chceš. A zajtra môžeš chcieť niečo iné. Alebo niekoho iného. A tvoj partner by mal na to myslieť. Inak sa prestane snažiť, aby si chcela byť pri ňom. A začneš ho nudiť. A ... no, začiatok konca sa tomu hovorí, že? Takže ak je tvoj partner presvedčený, že ho neopustíš - chyba je na tvojej strane.

Tvoja tretia otázka. Keď ti tvoj partner povie, že mu máš dôverovať, je to od neho prehlásenie, ktoré ty môžeš, alebo nemusíš akceptovať. To je na tebe.
Ak mu dôveruješ - môžeš sa, samozrejme, sklamať. To je riziko podnikania, ale v tomto prípade dosť malé.
Ale ak mu nedôveruješ - tak sa sklameš celkom určite.
Tak si vyber .

Ja si myslim,ze kazdy clovek je svojim sposobom ziarlivy,len kazdy to dava najavo inak. ja na mojho manzela nie je ziarlim,ale stale v podvedomi cakam,ze ma raz mozno opusti alebo podvedie. nie som si nim 100% ista a mysli,ze ani on mnou. ale on mi to dava najavo kadejakymi skrytymi vycitkami a narazkami a ja mu to najavo nedam. viem,ze ma jednu byvalu,ktoru ma svojim sposobom stale rad,ale ja sa stale utesujem tym,ze si vzal mna,a ak ma bude chciet podviest tak to urobi a ja mozno ani o tom nebudem vediet.
ani neviem,ci ma zmysel to co sem pisem,to su len take moje myslienky

Reuška, ak čakáš, že ťa manžel podvedie, či opustí - tak sa aj dočkáš. Prečo si neveríš? Prečo znášaš jeho poznámky, že syn nie je jeho? Hm?

ja neviem, ja to proste nemam v povahe. mam iba 21 rokov a nikdy som nemala velke sebavedomie. s manzelom sme sa brali potom ako sme boli spolu len tri mesiace,poznali sme sa uz sice dlhsie,asi 4 roky. moj zivot predtym nebol vobec dobry a ani moje spravanie. spravala som sa ako typicka mlada nevyburena baba. striedala som partnerov a bola som dost naivna. az kym som si nezacala s nim. vtedy sa to zmenilo. on je odo mna o dost starsi a ma uz jedno dieta,dievcatko,a ona je cela po nom. proste,ja si niekedy tie jeho narazky nevsimam a niekedy trafi ten najhorsi cas a vtedy ma to dost trapi. ale to je jedno.

Reuška, prosím ťa, napísala si: "Môj život predtým nebol vôbec dobrý, ani moje správanie. Správala som sa ako typická mladá nevybúrená žaba." Nerozumiem, čo je na tom zlé. Veď kedy sa máš vybúriť, keď nie v mladosti? A čo sa zmenilo, keď si si začala s tvojim manželom? Už si sa nebúrila? Skrotil ťa? Alebo ako? Môžeš to bližšie vysvetliť?

A stále nerozumiem, prečo znášaš jeho poznámky. To, že sa jedno jeho dieťa na neho podobá predsa ešte neznamená, že sa musí aj druhé. A vôbec - logických námietok na toto jeho podpichovanie máš vo svojom blogu na túto tému dosť.
Ja sa pýtam na inšie. Prečo si jeho narážky buď nevšímaš, alebo sa nimi trápiš? Prečo to nevyriešiš jasne a pokojne? Prečo v skutočnosti toleruješ manželove ponižujúce poznámky? Prečo ich nezastavíš?

A keď ti je to jedno... Prečo o tom píšeš blog?

ano,da sa povedat,ze ma moj manzel skrotil. dost som sa zmenila. prestala som nadavat,pit a fajcit.
a preco znasam jeho poznamky?lebo som slaboch a nikdy som sa nevedela hadat a ani obhajovat. vzdy som cakala,ze sa vsetko vyriesi za mna. takze mozem ma odsudzovat,ale ja to proste neviem. ja som sa vzdy trapila sama a niesom ten typ,ze by som niekoho otravovala so svojimi problemami. som asi hlupa,ale som taka

Prečo by som ťa odsudzovala? Každý sme nejaký. A nik nie je dokonalý.

Nemyslím si ani, že si hlúpa. Si len mladá a sama píšeš, že tvoj manžel je o dosť starší. Z toho však logicky nevyplýva, že je aj múdrejší a má právo rozhodovať o tebe.

Keď budeš vždy čakať, že tvoj manžel všetko vyrieši za teba, tak sa potom nemôžeš čudovať, že si ťa nebude moc vážiť.

Ale myslím si, že to zvládneš. A začať by si mohla napríklad tým, že doriešiš ten problém s pochybnosťami o otcovstve, čo ty na to ?

"kto neziarli, nemiluje"... ja si myslim, ze je to pravda.. ale je rozdiel medzi zdravou a chorobnou ziarlivostou...
ked mi moj priatel zavola, ze ostane dlhsie v praci, zdrzi sa v meste, alebo ide pokecat s kamoskou, verim mu a neziarlim... ked sa vsak okolo neho v meste alebo na disco toci nejaka kocka, zmurka a usmieva sa nanho /okrem toho, ze si poviem, aka chudara to je/ nerobim sceny, ale zovrie mi zaludok,som nervozna a citim, ze ziarlim...a nie je to tym, zeby som si neverila, alebo by som sama flirtovala alebo dokonca podvadzala... myslim,ze zdrava ziarlivost patri do vztahu, a tiez si myslim, ze clovek potrebuje pocitit, ze tomu druhemu nie je uplne jedno co robi...

Nika, žiarlivosť je jedna vec. A pocit, že mi na druhom záleží (a opačne, že partnerovi záleží na mne), je zase druhá vec. To nie je jedno a to isté.

ale zalezi mi aj na rodine, kamaratoch, znamych... chapes a dokonca aj na nich mozem ziarlit.. mozem ziarlit, ze moja mama uprednostnuje moju sestru, alebo ze kamaratka pozvala na party vsetkych len mna nie...ziarlivost nie je slovo, ktore oznacuje iba spravanie tych chorych ludi, ktory su ako zmyslov zbaveni, ked sa ich zena vrati neskor z mesta, alebo ked ich muz telefonuje s kamaratkou... oznacujeme nim aj ine pocity... a myslim, ze v partnerskom vztahu sa to fakt rozdeluje na chorobnu a zdravu ziarlivost... tolko moj nazor

Hej, Nika, žiarliť sa dá na všelikoho - na rodičov, na súrodencov, na priateľov a všeličo - na úspech, bohatstvo, slávu...

Ale to by som teraz odsunula, chcela som sa s vami porozprávať o partnerskej žiarlivosti.

No, a aby sme sa v debate niekam dostali, ujasnime si pojmy - čo je podľa teba "zdravá žiarlivosť"?

ja som to uz opisala vyssie a ty si to definovala ako zaujem o partnera... ale ked mam ten pocit, tak si nepoviem, "pocitila som, ako mi na nom zalezi", ..ale "kruci, ja som na neho normalne ziarlila..."

moje definicie:
zdrava ziarlivost - kratkodoby pocit uzkosti, ked sa nejaka snazi ziskat priazen tvojho draheho
chorobna ziarlivost - neodvovodneny staly strach zo straty partnera.. /v niektorych pripadoch k tomu patriace bezdovodne ziarlivostne sceny a vybuchy.../

No, Nika, myslím, že už rozumiem tvojmu pojmu "zdravá žiarlivosť."

Pre účely tejto debaty to skúsme takto:
Žiarlivosť ako taká môže byť pociťovaná s rôznou intenzitou.

Takže - ak si zadáme stupnicu od 1 do 10, tak tvoja "zdravá žiarlivosť" by bola od 1 do 2,5. (Aj keď ja by som použila skôr termín "slabá žiarlivosť.")
Sem môžeme dať napr. tebou opísanú situáciu - keď sa niekde v bare (alebo inde) okolo tvojho partnera točí nejaká zaujímavá kočka, flirtuje s ním, usmieva sa a podobne. A ty síce svojmu partnerovi vcelku dôveruješ, ale zároveň sa bojíš, že ho stratíš.

Ďalej na stupnici od 2,5 do 5 dajme už "žiarlivosť".
Tu by som zahrnula stavy, keď žena (alebo muž - to je jedno, ale pre zjednodušenie budem ďalej písať len o prípade ženskej žiarlivosti) bez nejakého konkrétneho dôvodu "preventívne" kontroluje partnerove vrecká, výpisy mobilných hovorov, prezerá mu poštu atď. Partnera okrem toho "nenápadnými" otázkami preveruje, kde bol, s kým tam bol, čo tam robil a podobne. A partnerove tvrdenia si overuje. Vnútorne žena pociťuje silný nepokoj a nedôveru voči partnerovi.

Na stupnici od 5 do 7,5 by bola "silná žiarlivosť."
Sem by patrili už vyššie spomenuté kontroly + ženine výčitky, že partner netrávi voľný čas výlučne s ňou, že sa minule usmial na tú novú susedku a dokonca jej pridržal dvere do výťahu, opakovane vyslovené podozrenia, že "určite niekoho má", citové vydieranie, aby napr. nešiel na futbalový tréning, na ryby a pod. Vnútorne je žena presvedčená, že jej partner len čaká na príležitosť, aby ju podviedol.

Na stupnici od 7,5 do 10 je už "chorobná žiarlivosť."
Tu by boli všetky vyššie spomenuté akcie + výčitky, avšak dovedené do v podstate totálnej kontroly partnera. Žena si je istá, že partner ju podvádza a len zhodou okloností sa jej ešte nepodarilo ho odhaliť a pristihnúť.

No a pre úplnosť by som ešte definovala "záujem o partnera."
To je podľa mňa, keď sa síce zaujímam, kde partner bol a čo tam robil, ale nie pre kontrolu jeho činnosti. Zaujímam sa o to, pretože mi na partnerovi záleží, rada s ním hovorím, rada si vypočujem jeho myšlienky a názory, jeho postoje k rôznym situáciam. A akceptujem pri tom, že môj partner sa zaujíma aj o iných ľudí.

Ako príklad si vezmime tú tvoju modelovú situáciu so zaujímavou kočkou v bare.
Ty síce nevyrobíš scénu, ale pociťuješ pri tom nepokoj.
Ja v takom prípade tiež pozorujem, čo sa deje, ale s úsmevom a pokojom v duši. Vidím, že sa môj partner dobre baví a teším sa z toho. Prečo by som mu to nedožičila? Veď o nič nejde. A ďalej to neriešim.

uz ta chapem, Georgina... ale neviem ci som potom iba ja taka, ale ja slabu ziarlivost /ako si ju ty nazvala/ vo vztahu potrebujem... zoberiem to z druhej strany... ked sa v bare okolo mna toci nejaky fesak, moj priatel sa postavi ku mne blizsie, chyti ma za ruku, alebo ma objime okolo pliec.. a tym dava jasne najavo, chlapce, tato baba je zadana... keby tak nespravil, bolo by mi to luto a mala by som pocit, ze mu na mne nezalezi, ze mozem spravit cokolvek a jemu to bude jedno, priam bude stastny, ze sa bavim... a takisto to pocituje on...

No, Nika, nie si iba ty taká, neboj sa !

Rozumiem tomu, že potrebuješ aj viditeľné prejavy toho, že si pre partnera dôležitá. To nie je nič zvláštne, ani čudné.

Ty a tvoj priateľ ste spolu ešte krátko. My sme s mojim mužom pár dní pred oslavou 20-teho výročia svadby. Za ten čas mi môj manžel x-krát rôznymi spôsobmi pri iných príležitostiach ukázal, že som pre neho dôležitá a že mu na mne záleží (a opačne, samozrejme.)

A preto by som ho v tom bare nechala pokojne sa baviť s kým len on chce. Úplne by mi stačilo, keby sem-tam hodil po mne očkom, či som v poriadku, či sa nenudím, či ma náhodou neobťažuje nejaký ožran atď. (Čo je, mimochodom, tiež spôsob, ako mi ukazuje, že mu na mne záleží .)

Myslím si, že k takejto pokojnej vzájomnej dôvere časom dôjdu všetky dlhoročné spokojné páry.

Veď to možno pocítiš aj sama... Po nejakých 20 rokoch .
(Ale som presvedčená, že sa dá k tomu dopracovať aj skôr .)

20rokov? Blahozelam! v tomto svete je naozaj zriedkavostou najst stastny manzelsky par, ktory je spolu uz dlhsie..

a tomto mas pravdu... rokmi sa vztah meni a utuzuje, a verim, ze za par rockov budem mat aj ja s mojim drahym taky vztah...

tak som ti to napisala 2x aby si nahodou neprehliadla

Neprehliadla som, neboj . A ďakujem za gratuláciu .

A tiež si myslím, že sa časom dopracujete s tvojim priateľom k pokojnej dôvere vo vzťahu. Len treba rátať s tým, že to nie je len tak - z neba padnuté .

Dobrý dlhoročný vzťah je dobrá dlhoročná spolupráca, vzájomná tolerancia a pochopenie.

A ešte - keď sa pritrafia problémy (a nejaké sa pritrafia vždy), tak netreba hneď hádzať flintu do žita.

viem... vztah treba pestovat, a nie vzdy je to najlahsie... mimochodom, moji rodicia tiez nedavno oslavili 21.vyrocie svadby a su tiez neskutocne stastnym parom

moji 47

47? no pekne... ja mam taky pocit, ze v tejto stresovej dobe sa ani toho veku nedozijem, nie ze vyrocia svadby...

ozaj pekny vek...

teoreticky mas uplnu pravdu
ale ked ono pudy su niekedy pudy, a nie kazdy ich dokaze ovladat

Áno, Polárka - pudy sú pudy .
Ale človek sa dokáže všeličo naučiť. Dokonca aj ovládať svoje pudy .

ovladat aj svoje prdy? ...... ahaaa pudy...som zle precitala...no jasne - pudy - no problem

da, samozrejme sa to da ja plne suhlasim, lenze niekedy sa ludia nedokazu ovladat ... ach...
hiii, ale trosku to tu zacina zavanat tantrou - hmm stala by za vyskusanie, zial ja nemam s kym skusat zatial

Natálka, Kamilka - k tomu písaniu si a stretávaniu a volaniu s kamarátkami.

Prosím vás, prečo by niečo také nemohol partner robiť? Pokiaľ sa jedná naozaj o kamarátku, pokiaľ si naozaj len píšu, volajú a stretávajú sa na pokec trebárs na káve - v čom je problém?
Keď sa vám takéto partnerove jednanie nepáči - tak je to žiarlivosť.

Ak je to však "kamarátka" (teda len iný názov pre milenku), tak to už naozaj nie je veľmi o žiarlivosti, ale o nevere. A to je do iného blogu.

Veľmi nesúhlasim, ako rozlíšiš kamarátku a "kamarátku", hranica je veľmi vratká, a čo je vlastne nevera. Ja skôr rozlišujem chorobnú žiarlivosť, ako je úplne bezdôvodné podozrievanie, obviňovanie a sebazožieranie sa a takú normálnu, keď by mi malo vadiť, že môj partner flirtuje v mojej spoločnosti s inou, dvozmyselne reči , alebo sms ... Bavíme sa čiste hypoteticky.
O sebe si myslím, že som žiarlivá, ale zatiaľ som nemala najmenší dôvod sa tak prejaviť, aspoň o nijakom neviem. Je to vec názoru, môj je takýto.

Prepáč tuto debatu som ozaj len preletela, nestíham. Hovoríš, že žiarlivosť je o sebadôvere, súhlasím, ale kde dopekla ju máme hľadať, my viac či menej uštvané žienky, lietajúce, okolo detí, domácností, manžela, poniektoré aj práce ..., keď nemáme čas občas sa ani kuknúť na seba do zrkadla, nieto ešte nadýchnúť a rozmýšľať pozitívne a sebavedomo. Možno je to už trochu od témy, aj ja som sa už kus pohla lepším smerom, ale je to sakramenstky ťažké, pre dievčatá v oveľa horších životných situáciach.

súhlasím s Kamkou...s rozlíšením kamarátky a "kamarátky"...myslím si , že väčšinou milenky boli najskôr práve tieto kamarátky, pri ktorých si muž liečil svoje boliestky z manželstva, či z práce ...ja tvrdím v tomto prípade, že "príležitosť robí zlodeja" alebo presnejšie môže urobiť zlodeja (aby som nezovšeobecňovala)...a mňa konkrétne by teda dobre bolelo a hnevalo súčasne, keby môj manžel riešil svoje problémy s cudziou ženskou a nie so mnou ...ja sa snažím a chcem mu byť nielen dobrou manželkou, či milenkou, ale aj najlepšou kamarátkou

Suhlasims s tebou, kde ju mame hladat? Kto nas chvali za to, co robime kazdy den dookola. Na akom piedestali stoji v spolocnosti dnes matka? Je to zasluzna praca a najtazsia aku poznam a najhorsie zaplatena, ale to som nechcela. Ja len, ze dnesna spolocnost nevyzdvihuje vyznam zeny ako matky. V kurze su tie, ktore idu po praci, su inteligentne, alebo sa tak aspon tvaria, nosia najnovsie modne hity (A naozaj, co taka mamicka na materskej, jednak na to nemam cas alebo peniaze) , skratka su "in", atraktivne. K tomu mam pocit, ze nas okolie nepriamo nuti nastupovat skor do prace. Lebo to je "in". Ked nenastupim, mam prispevok od statu (almuzna, ale vdaka Bohu aj za to), a to je malo, to nas nuti byt zavisle od manzela. Ako sak mame asi citit? Alebo aj ked ma, skratka usudi, ze jej to netreba. A kedy ma udrziavat svoj inteligencny kvocient? Staci, ze vie, ktore plienky su dobre, od ktoreho mliecka jej babo negrcka, ktory kremik pouzit, musi sledovat pocasie, kedy ist vonku, niekedy aj akcie (aby usetrila) a vo volnom case sleduje, co robi jej muz (ak ju to vobec napadne). A zosuladit domace prace a venovat sa detom. Uz som zasla aj ja od veci. No dobre. A nemame co ine robit ako dumat nad ziarlivostou?
Verme si, sme najlepsie, o tom niet pochyb!
pekny den vsetkym

to hrozne nestihanie ..... nebude to morbidne, zopar dni pred smrtou sa zamyslat nad tym, ze by som ten zivot asi aj inak prezila MAT CAS ?
mozno to nie je jednoduche, je to ako kazdy iny problem, co ludia maju, ale da sa naucit to zvladat !!! Velmi dobre viem o com hovorim, casto som mavala pocit, "ze nemam cas" ... teraz si mylsim, ze sa cosi vo mne zmenilo - co presne a kam to povedie, neviem .... ale pracujem na tom

neber to doslova, ani osobne, ale zamyslanie sa nad takouto temou a dookola nad nou polemizovat je strata casu - podla mna
mat cas sa da, ked odlozime to menej podstatne a zameriame sa len na to dolezite - zial, treba si vybrat

Katarina, ja sa sem chodim BAVIT po zvazeni toho, kolko mam casu a kolko ho tu chcem stravit a na akych prispevkoch ho stravim, ok ?

prestavam sa miesat, lebo sa zjavne nerozumiem(e)

Georgi, tak ako pise Kamilka. Co je kamaratka? A vie ako sa rymuje - kamarat - taky rad... plati to aj naopak.
Samozrejme je rozdiel ak ide manzel na kavicku s kamoskou, ktoru dlho nevidel, posedia dve hodky a pride na veceru domov. A je rozdiel ked sa ide "vyblaznit" do klubu s kamaratkou, nedviha ti telefon a vrati sa rano domov.
Ide o situaciu, vies? Ja som sa tiez hnevala na maca ked mi nespomenul kamaratku, ta mu napisala ked sme boli na dovolenke a spravila som cirkus. On mojich kamaratov pozna, zoznamila som ich, ked s nimi volam, tak pred nim. Jemu pise nejaka baba, ja o tom neviem..pride sprava a bum, uz som mimo dianie a jeduje ma to...vies, takto som to myslela ja...ze potom ziarlim..

Súhlasím, že kamarátka a sa veľmi ľahko môže stať "kamarátkou". A súhlasím aj s tým, že "príležitosť robí zlodeja."

Ale!

Myslím si, že pokiaľ je partner vo vzťahu spokojný, nepotrebuje sa "realizovať" inde. A jeho pocitu spokojnosti rozhodne nepomôže, ak vie, že mu partnerka nedôveruje.

Vezmime si modelovú situáciu:
Muž A cestou z práce náhodou stretne v meste bývalú spolužiačku. Chvíľu sa rozprávajú na ulici, ale pretože je veterno a sychravo, muž ju pozve do blízkej kaviarne. Vypijú spolu kávu, pospomínajú na iných spolužiakov a profesorov, povedia si o svojich rodinách a po príjemne strávenej hodinke sa rozlúčia a idú každý svojou cestou.
Toto isté sa stane v ten deň na druhom konci mesta mužovi B.

Muž A, ktorý vie, že jeho partnerka nebude robiť scény (dokonca ani zazerať, či urazene mlčať), ak po neskoršom príchode domov povie, kde a s kým bol, to aj pokojne povie. A aj porozpráva sám od seba, čo bolo a ako bolo. Partnerka si ho vypočuje, prehodí nejakú neutrálnu poznámku (Tak ona už má tri deti? Predstav si, to stihla za päť rokov? To musí mať doma vcelku frmol), a tým to aj hasne.

Muž B, ktorý vie, že jeho partnerka nebude jeho historkou dvakrát nadšená, radšej doma "vymení" bývalú spolužiačku za bývalého spolužiaka.

A teraz -
Na druhý deň stretne Partnerka A v meste kamarátku a tá jej hneď hlási: "Počuj, včera som videla v kaviarni "U raka" toho tvojho s nejakou peknou brunetkou." A Partnerka A pokojne povie: "Hej, muž mi vravel, že stretol bývalú spolužiačku. Predstav si, ona má už tri deti!" A je po paráde.

Na druhý deň na druhom konci mesta však stretne aj Partnerka B svoju kamarátku a tiež si vypočuje hlásenie. Ale - čo to? Tak on nebol so spolužiakom? S peknou brunetkou sedel? No, počkaj! To si vypiješ!
A doma vyrobí Mužovi B celkom slušnú žiarlivostnú scénu.
Muž B sa chvíľu snaží vysvetľovať, potom sa naštve, treskne dverami a odchádza preč. Najedovaný sa prechádza po blízkom parku a dumá, aká je Bývala spolužiačka príjemná a veselá dievčina a akú on má doma fúriu. A rozhodne sa, že Bývalú spolužiačku vyhľadá a pozve ju znova na kávičku. Veď s ňou sa dá hovoriť o všetkom!

A kamarátka sa takto pomaly, ale iste stáva najprv "tajnou kamarátkou" a potom už milenkou...
A tak ďalej a tak ďalej...

toto sa ti teda podarilo

viem, ze stary blog, ale....
a co situacia C...
muz ide po ulici, stretne spoluziacku, chcel by pokecat, ale radsej ani vobec nejde, lebo zena mu za mensie veci robila neuveritelny cirkus???????

Andrea, odpoveď máš hneď tuto nižšie - v komentároch pre Natinku.

No, Natálka, a teraz kontrolná otázka: Prečo ti Maco zatajil tú SMS od kamarátky? Čoho sa bál? Hm?

nooo ze budem ziarlit nie?

Hej, správne! Bál sa, že budeš žiarliť a vyrábať scény. Čo si mu ty aj splnila .

A myslíš, že sa mu tá žiarlivostná scéna páčila? Myslíš, že nabudúce ti o nejakej inej SMS povie? Alebo bude zase radšej ticho a bude sa spoliehať, že to nezistíš?

Alebo ste si to všetko vysvetlili a nabudúce pri nejakej inej SMS (alebo posedení pri kávičke, alebo...) si maco povie: "No, tentoraz o tej SMS (o kávičke...) normálne poviem a Natálka to vezme úplne normálne?"

ale ja by som to zobrala uplne normalne, to bola jeho vizia, ze budem robit cirkus. ja som to nebrala normalne az potom ked mi to nepovedal.. chapeees

Chápem, chápem .

Takže ste si to do budúcna vysvetlili? Je mu jasné, že nemusí robiť tajnosti? Že kamarátky (tie bez úvodzoviek, samozrejme) sú normálne?

vysvetlili a dufam aj pochopili...vies ze my sme z venuse a oni z marsu

Tak fajn!

Život každého človeka prechádza rôznymi etapami,aj ja môžem povedať,že čo bolo pre mňa v minulosti možno neprijateľné,dnes už beriem ako normálne.Nevadí mi,keď si muž píše, volá si,stretáva sa s kamarátkami a naopak jemu nevadí,keď si píšem, volám,či stretávam sa s kamarátmi.Doprajeme si dostatok voľnosti, len si treba rozdeliť čas na kamarátov aj na rodinu.Ak sa budeme kamarátom venovať viac,nebude to v manželstve fungovať a nemusí ísť o klasickú žiarlivosť.Treba sa snažiť využiť spoločné voľné chvíle na rozhovory,spoločné záľuby.Bez nich žiadne manželstvo nenapreduje, manželia sa postupne odcudzia.
Ak sa s týmto stotožníte,vtedy nie je pomyslenia na žiarlivosť.Sobášny list ale nie je zárukou,že vás niekto bude ľúbiť doživotne.Manželstvo je plné kompromisov a prispôsobení, ale len potiaľ,pokiaľ to vyhovuje obom.

Áno, Žofia, vekom sa meníme. A menia sa aj vzťahy.

Myslím si, že čím dlhšie sú dvaja spolu, čím viac rôznych situácii prešli - a tým lepšie sa tí dvaja poznajú. Samozrejme, za predpokladu, že na svojom vzťahu pracujú. To, čo vyhovuje obom dnes, nemusí byť už zajtra pravdou.

Napríklad - kým nie sú v partnerstve deti, je situácia úplne iná, ako keď žena zostane doma s bábätkom. A dohody ohľadom trávenia voľného času (čas, miesto, spôsob, spoločnosť) treba prediskutovať a upraviť tak, aby opäť boli obaja spokojní.

Naozaj nie je dobre, keď partneri všetok svoj voľný čas trávia všade inde, len nie spolu. Naozaj sa potom odcudzujú. Jedného dňa môžu potom zistiť, že už nežijú spolu, ale vedľa seba.

Naozaj všetko s mierou. A kedže každý má tú svoju mieru niekde inde - treba sa rozumne dohodnúť. Úplne súhlasím - "Manželstvo je plné kompromisov a prispôsobení, ale len potiaľ, pokiaľ to vyhovuje obom."

Myslím,že každý v sebe má kúsok takej tej zdravej žiarlivosti,ide o to,či máme prečo žiarliť.Môj manžel mi zatiaľ nedáva dôvod na žiarlenie,tak ani nežiarlim,ale z vlastnej skúsenosti viem,že v prechádzajúcom vzťahu som žiarlila,ale to som vedela,že mám prečo/či na čo,to je diskutabilné. /.

Vyvyka, hej, rozumiem a vcelku súhlasím.
Len ja by som to napísala tak, že by som mierne upravila pojmy. Asi takto:

Myslím, že každý vie, že partner môže raz od nás odísť.
Ide o to, či máme prečo cítiť, že to má aj v úmysle. Môj manžel mi zatiaľ nedáva dôvod na podozrenie, že sa "niečo deje", tak verím tomu, že je vo vzťahu spokojný a nechystá sa odísť.
Ak by som som však mala pocit, že manželovi vo vzťahu niečo chýba a je nešťastný, snažila by som sa zistiť, v čom je problém a niečo s tým spraviť. Pretože keď nie je spokojný môj partner, nemôžem byť spokojná ani ja.

Vyzerá to ako hra so slovíčkami. Je to však o tom, že slová dosť ťažko vystihujú pocity.
V tvojom komentári píšeš o žiarlivosti a len ty vieš posúdiť, či si ju aj naozaj cítila.

Myslím si však, že keď sa človek oslobodí od pocitu žiarlivosti, dýcha sa mu lepšie a slobodnejšie. A jeho partnerovi, mimochodom, tiež.

Súhlasím Georga,myslím,že keď si je človek,povedzme to istý partnerovou láskou a má v neho aj dôveru,tak sa mu ľahšie dýcha a žije.Ide ale aj to,s kým žijeme.Lebo môj manžel mi zatiaľ nikdy nedal príležitosť žiarliť,ale stať sa môže,neviem,tiež dúfam,že keď bude nespokojný,alebo nešťastný,tak to zistím aj ja.Ale sú jednoducho typy,ktoré majú potrebu či už podvádzať,alebo flirtovať, a tam si myslím,je žiarlivosť na mieste.Veď veľa báb tu píše,ako boli podvádzané,nie?

Vyvyka - iste, sú také typy, čo majú potrebu sústavne flirtovať, podvádzať a tak.

(Znova pre zjednodušenie budem písať iba v jednom rode, ale platí to, samozrejme, aj opačne.)

Takže modelová situácia:
Muž má chronickú potrebu utvrdzovať sa vo svojej mužskosti a sústavne behá za inými ženami. Nerobí to preto, že by mu vo vzťahu niečo chýbalo. Proste to je "nesprávny" partner (tak, ako je "nesprávny" partner gambler, násilník, alkoholik atď.)
A jeho partnerka vie, že jej partner behá za inými ženami a vie, že nemieni na tom nič meniť.

Ak jej to nevadí a nežiarli - nie je čo riešiť.

Ak jej to vadí a žiarli - prečo s takým mužom žije? Prečo svojmu mužovi dovolí, aby ju tak ponižoval? Prečo sa týra v takom vzťahu? Odpovedí môže byť viac (kvôli deťom, kvôli peniazom, kvôli bytovej otázke atď.) Ale to sú len také rečičky pre verejnosť. Ak by tá žena pozrela poriadne do svojho vnútra, tak by zistila, že zostáva v tom vzťahu len a len preto, že sama chce. Aby sa potrestala, aby si dokázala, že je nehodná, aby... No, to musí zistiť ona sama.

Znova - chyba je v tom, kto žiarli.

(A aby neprišlo k omylu - stane sa, že sa šmykne nôžka. Stane sa, že "príležitosť urobí zlodeja." Všeličo sa ľuďom stáva. A znova to je na partnerovi, aby si rozmyslel, či chce zostať pri takom "previnilcovi" a prečo chce zostať - alebo sa zbalí a odíde.)

Ja nežiarlim, len nech ten môj zbytočne nekecá z cudzími babami, nech má za šéfa radšej chlapa, na ulici nech sa otočí len za jedinou ženou - za svojou a nech sedí doma pri mne. Potom bude všetko OK.

Betty, myslela si to žartom, ale budem ti trochu oponovať.

Aj keď ti náhodou tvoj muž v tomto vyhovie a nebude kecať s cudzími babami, aj keď prejde na oddelenie, kde bude mať šéfa chlapa, aj keď na inú ženu ani nepozrie a bude sedieť len doma pri tvojej sukni - nebude všetko OK.

Keď totiž muž dovolí, aby ho žena takto obmedzovala, veľmi často sa stáva, že žena sa tým dlho neuspokojí. A bude zvyšovať požiadavky.
Nezdrav hornú susedu (má veľké prsia a pevný zadok)! Nechoď nakupovať do toho obchodu (sú tam predavačky v minisukniach s peknými nohami)! Nerob toto a hento, lebo sú tam všade ženy, ženy, ženy (a všetky sú mladšie a krajšie ako ja)!

Ale chudák muž nežije vo vzduchoprázdne. A ženy sú všade. Otvorí si časopis (rozhovor s peknou, mladou športovkyňou), zapne televízor (krásna herečka sa zvodne usmieva do kamery), pustí si rádio (známa speváčka spieva túžobne o láske). A jeho žene to už neskôr všetko vadí.

Jasne, že som teraz trochu nadsadila. Ale takto sa to pomaly, rokmi vyvíja, až k chorobnej žiarlivosti... A milý chlap sa jedného pekného dňa zoberie, treskne dverami a už sa nevráti...

Kto vie prečo, že ?

ja sa v tejto ankete pridavam an stranu Georginy

ziarlivost povazujem za snahu toho druheho vlastnit (co je nemozne, nech sme viazany akymkolvek slubom) a sucasne tam moze ist o obavy a strach (mozno aj podvedomy), ze nie som dost dobra, bla-bla-bla a moze sa mi stat, ze partnera stratim.
Osobne, ak ma napadnu take myslienky (dovolim si tvrdit, ze sa to stava uz velmi zriedka), tak sa snazim zistit ich povod (nikde je problem na mojej strane) a nasledne korigovat postoj/myslenie ... v tejto veci.

Áno, Svetlanka, presne! Ide o to, kde je pôvod takých myšlienok - prečo sa niekto bojí, že stratí partnera. A čo potom s tým, keď sa také pocity dostavia.

Napríklad vyššie popísaná modelová situácia - mladá, pekná kočka sa vrtí okolo môjho muža v bare a koketuje s ním.

Pokiaľ vidím, že iniciatíva vychádza od nej a môj muž sa len dobre baví - prečo by som mu to nedožičila, že? Veď každému lichotí, keď o neho prejaví niekto záujem. Prečo by mal byť práve môj muž výnimka? Nech si to užije! Domov pôjde so mňou, a bude veselý a plný chuti do života. Prečo by mi toto malo vadiť?

Ale keby to bolo tak (čisto hypoteticky), že ako prvý vyvinul iniciatívu môj muž a okato s dievčinkou flirtoval a snažil sa ju ohúriť, pričom by úplne ignoroval moju prítomnosť... No, keby sa niečo také stalo, asi by som žiarlila. Asi by som sa bála, že už pre neho nie som zaujímavá. A asi v tomto prípade právom. No, ale kde by v skutočnosti bola chyba? Asi niekde vo mne, že?

V takom prípade by skutočne nemalo zmysel vyrábať žiarlivostné scény a vyčítať manželovi jeho chovanie. Lepšie by bolo zamyslieť sa, prečo sa môj partner snaží získať inú ženu. A dokonca na drzovku priamo pred mojimi očami. Čo by to v takom prípade hovorilo o vývoji v našom vzťahu? Že si ma prestal vážiť? Že mu je ľahostajné, ako sa asi práve cítim?
A čo by som mala urobiť ja, aby sa to zmenilo?

Ono - udržať dlhodobo vo vzťahu rovnováhu a rovnoprávnosť partnerov je veľmi ťažké. A myslím si, že pocity žiarlivosti u jedného z partnerov v skutočnosti vypovedajú o tom, že rovnováha a rovnoprávnosť boli porušené. A chyba býva u toho, kto pociťuje žiarlivosť...

ziarlivost? a co to je?

ale teraz vazne: ziarlila som, kedysi (este aj asi pred 10 rokmi), ziarlila som tak moc, ako sa len dalo (nerobila som sceny, len som sa trapila morbidnymi predstavami) az do chvile, kym mi doslo, ze nech urobim, co urobim, nemam ziadnu realnu moznost prinutit manzela, aby so mnou ostal naveky... ze sa skratka musim zmierit s tym, ze ak bude chciet, moze ma kedykolvek ci uz opustit, alebo podviest. Ked mi to docvaklo celkom a uplne, moj zivot sa dost zmenil - a partnerstvo tiez, takito "volnejsi" mame akosi viac priestoru pre radost. A to na zaciatku vztahu bol manzel mozno este ziarlivejsi nez ja...

... je to celkom ine, ked napr. sa akosi nevracia z dalekej cesty, ci len bezneho nakupu v nedalekom meste v predpokladanom case, nemam potrebu nieco okamzite riesit - ak nie je tu, ma na to dovod, ked pride, dozviem sa, kde bol... prosto, som v pohode...

... a viem, ze ak stretnem v meste niekoho, s kym sa chcem rozpravat, mozem, ak nemame zrovna s manzelom nieco dohodnute na ten cas, je jedno, ci je to muz ci zena... alebo ist do kina ci na koncert, ci ine podujatie, na ktore manzel nema chut...

Elin, plný súhlas odvrchu až po spodok tvojho komentára .

Skutočne - pokiaľ človek nepociťuje žiarlivosť, je mu na svete aj vo vzťahu omnoho ľahšie, veselšie a príjemnejšie .

A k tej sebadôvere a Kamilkinej otázke - kde ju brať?

Dievčatá, žiadna z nás nemladne. Žiadna z nás (aj keď bude robiť skutočne čokoľvek!) nebude vyzerať ako 20-ročná kočena do oslavy svojich 50-tych narodenín.

Ale myslím si, že tí naši chlapi nezostávajú pri nás len kvôli tomu, ako vyzeráme zvonka.

A za predpokladu, že sa bavíme o mužovi, ktorý je dobrý partner, si dokonca myslím, že čím je muž starší, tým viac je pre neho dôležité, ako jeho partnerka vyzerá hlavne zvnútra (a mám na mysli dušu, myseľ a srdce - nie vnútorné orgány ).

Takže berme sebadôveru v tom, že vieme, že sme dobré partnerky, dobré matky a že je našim mužom pri nás dobre. Pretože vieme presne, kedy potrebujú pomasírovať chrbát, kedy ego a kedy máme len tak pokojne, s úsmevom mlčať...

dievcata,
otazka pre vsetky alternativne sa stravujuce:

je to naozaj len zhoda nahod, ze u mna (resp. u nas) a rovnako aj u dalsich styroch parov, s ktorymi sa dost dobre a dlhodobo pozname, sa vyrazna zmena vo vztahu (napr. rozplynutie ziarlivosti) casovo prelina so zmenou stravovania (vegeterianstvo, veganstvo, makrobiotika)?

mate s tym niektora skusenost?

Juj, otázka asi nie je pre mňa.
Ale s mužom obaja mäso jeme a nežiarli ani on (alebo len mierne) a ja absolutne nie (nežiarlim).

Elin, neviem, my sme tiež mäsožravci .

Ale keď to pozoruješ aj u iných párov - niečo na tom asi bude .

Môžem porovnať dva vzťahy. Ja vegetarián v oboch (v prvom nie striktný). Prvý bol od istého času katastrofa. Druhý funguje dva a pol roka. A funguje superne (ten s nemäsožravcom).
Ale skôr ako stravovanie by som v tom videla, že som troštičku menej v puberte ako v prvom. Ale ktovie.

A nežiarlim (asi preto, že mi nedáva dôvod)Ale trochu som sa zľakla, keď som si uvedomila, že nebudem mať vždy dvadsať a drahý raz bude okukovať v obchode mladé predavačky v minisukniach. Asi budem chodiť nakupovať len ja A jeho zamestnám len doma a vyhradím mu čas na vychádzky. Samozrejme so mnou a len do lesa - bez rizika, že stretneme dáku kočku.

Dúfam, že to myslíš ako žart . Ten žmurkací smajlík na konci tvojho komentára mi v tom presvedčení napomáha...

Ale ak to myslíš vážne - no, dievča, to nie je veľmi zábavná cestička, po ktorej si sa rozhodla kráčať...

Jasne, ze to bol ftip.

No, ešteže tak!

Nijak inak sa to ani chápať nedá.

Ale dá sa to aj inak chápať, keď sa zamyslíš nad vetou: "Ale trochu som sa zľakla, keď som si uvedomila, že nebudem mať vždy dvadsať a drahý raz bude okukovať v obchode mladé predavačky v minisukniach."

Pokiaľ by si si to zľaknutie pestovala - tak ideš po tej neveľmi zábavnej cestičke.

No, ale pokiaľ ťa to zľaknutie prešlo a uvedomila si si, že je to všetko trochu inak a o inom - tak si môžeš na tú tému veselo robiť žarty .

Ahojte, reagujem na vasu debatu o ziarlivosti, pretoze bohuzial aj mna tato "choroba" trapi. A asi dvojnasobne. Momentalne je moj manzel na trojdnovom skoleni, takze moja nalada tak aj vyzera. Tak si tu citam rozne clanky a prispevky. S manzelom sa nehadam, ani pred odchodom som mu nic nevycitala. Absolvovali sme uz niekolko hadok na tuto temu a ani raz to k nicomu neviedlo. Mna len strasne mrzi, ze to neviem zvladnut, resp. ovladnut vo svojom vnutri. Ze sa tym tolko zaoberam a myslim na to. Pytam sa kolegyn ako taketo veci prezivaju ony, ale tieto veci ani neriesia, proste im to pride ako uplne normalna zalezitost. Tak som sa tu chcela tak trochu poradit . Mozno to tak trochu vyplyva aj z druhej stranky problemu, ze moj manzel je takisto ziarlivy. Lenze zatial co mne je nanic z toho ked ide niekam s kolegynami alebo na sluzobku, jemu vadi ked si idem kupit nieco pre seba, ku kadernicke alebo sa zdrzim v praci. Je to nejake zamotane. Presne vcera nastala ta situaciu, ked on je mimo a ja som si sla po obchodoch a uz bol napaprceny... Je to na dlhsie rozpravanie, ale ja sa vlastne chcem opytat niekoho kto mal takyto problem ako to dokazal zvladnut a prekonat. A kde mam vlastne zacat? Dakujem

Mna len napada otazka, ake su motivy/priciny ziarlivosti ?

Polárka, môj názor je napísaný hneď hore v blogu .

Tie som citala , zaujima ma nazor aj ostatnych mam, preto sa vlastne pytam. Nechce sa mi sem davat novy blog. Naco ? Sem sa to hodi celkom dobre

Iste .

Je to nedovera.
Neverim sebe, partnerovi, svojmu vyberu.
A zavislost.
Som zavisla na partnerovi, na jeho pozornosti, na majetku, peniazoch....
A....Strach.
Strach zo samoty, strach byt sam sebou, zit vlastny zivot.

zle vypestovany pud vlastnictva, vysoke sebahodnotenie (dokaze ta niekto napr. urazit? stale sa privysoko hodnotis, aj ked vsetkym lutostivo a kajucne rozpravas, ake mas nizke sebavedomie a je ti to naskodu), potreba korenov (niekam/niekomu patrit) a snehulienkinho zrkadla.

to su podla mna tiez motory ziarlivosti.

S tym vlastnictvom suhlasim. Tento jav vidat v spolocnosti velmi casto /podla mna je to jedna z najcastejsich pricin ziarlivosti/. Ak uz ma niekto partnera, automaticky od neho ockava vernost.
Zaujimave...
Pre mna je to vsak akysi druh utopie - mysliet si, ze mi niekto MUSI byt automaticky verny za kazdych okolnosti. Uz len preto, ze ja si sama nie som ista tym, ze budem niekomu/komukolvek vzdy a za kazdych okolnosti verna...

za zle vypestovany pud vlastnictva casto mozu rodicia, resp. spolocenske konvencie.
rozdel sa. nebud lakomec. bud dobry chlapec. (po)slusne dievcatka sa delia...
ked ti nie je dovolene naucit sa vec vlastnit tak ako dlho chces a sam rozhodnut, ci ju chces dat, z vlastnej vole, ostava v tebe tuzba nieco mat, len svoje. partner je na to idealny, lebo spociatku ti patri velmi ochotne a rad a este ho to aj tesi, berie to ako vysadu. na partnerovi si casto podvedome kompenzujeme tu hracku, co mozem aj nechat v kute a nikto mi ju nebude brat.

este som tak premyslala... v manzelstve uz moze byt spustacom ziarlivosti aj strach z ohrozenia existencie - financne a byvacie problemy. mnohi si uvedomuju ziarlivost len z tej citovej stranky. ale aj toto k nej pridava. hoci to casto formuluju, ze to ta oná im rozbije rodinu (= pripravi o strechu nad hlavou), oberie deti o otca (= stabilne financne zabezpecenie na urovni, na aku sme boli zvyknuti)...
a je zaujimave, ze ked sa berie ziarlivost z pozicie citovej, vnima sa to ako nieco ciste, skoro "cnostne". kym tym, zeby pripustili materialnu stranku, stava sa z toho vypocitavost a straca to poziciu "byt v prave".

Magic
perfektne si to zhrnula.

Žiarlivosť

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty