Polárka, píšeš že : "Ak uz ma niekto partnera, automaticky od neho ocakava vernost."
A čo povieš na dohodu ? Normálnu ústnu, alebo aj písomnú dohodu, že podvádzanie a nevera sa vo vzťahu netoleruje ? Vyjasnenie si pojmov z jednej aj z druhej strany aj s následkami, čo ak sa dohoda poruší (a potom treba dodržať aj tie následky....)
My sme si to takto vyjasnili, a v tomto sme si názorovo úplne sadli. Takisto aj s dodatkom, že ak dôjde k zaujatiu inou osobou, že to dotyčný partner oznámi a ďalej sa bude spoločne riešiť čo s tým, a hladať, či nenastala chyba v našom vzťahu, či ako pokračovať ďalej....
Zatiaľ je to len idealizácia, ale je to naša dohoda, a tak teda od partnera očakávam , že ju dodrží. Takisto keď sa s ním dohodnem že sa stretneme o piatej pri Tescu tak očakávam, že sa tam stretneme.... (a keď nie, tak očakávam že mi to dopredu oznámi, nenechá ma tam stáť a čakať...)Prečo by som nemala očakávať aj dodržanie vernosti ?
A osobne si myslím, že manželstvom sa tento zatiaľ ústny dohovor potvrdzuje aj písomne, čiže uzavretím manželstva. Či sa mýlim ?
...
Dievčatá, vraví sa, že kto nežiarli, ten nemiluje. Myslíte si to aj vy? Ja veru nie.
Myslím si, že ten, kto žiarli:
buď -
Pochybuje o sebe, o svojej hodnote. Svojou žiarlivosťou dáva najavo, že sa necíti dostatočne príťažlivý, príjemný a zaujímavý. Takto dáva najavo aj svoj strach, že jeho partner si nájde niekoho "lepšieho."
alebo -
Riadi sa podľa hesla: "Podľa seba súdim teba." Žiarlivec má sám "maslo na hlave" a tak si myslí, že aj jeho partner sa takto chová.
a ešte je tu možnosť -
Dotyčný žiarlivec pochybuje o svojej hodnote a preto žiarli a aby si potvrdil svoju hodnotu, sám začne aj "zahýbať". A dosiahne tým akurát to, že k jednému dôvodu žiarlivosti (nie som dosť dobrý) pribudne ešte jeden dôvod (sám to robím, tak to určite robí aj ten druhý).
Myslím si, že vo vzťahu, kde sú partneri rovnocenní, vážia si jeden druhého, doprajú si navzájom dostatok voľnosti a dôverujú si - nemá žiarlivosť miesto.
Myslím si, že obaja partneri sú dospelí a svojprávni a ani jeden z nich nemá právo toho druhého kontrolovať, obmedzovať, prikazovať mu a zakazovať.
Myslím si, že v každom vzťahu sa pri obojstrannej snahe dá nájsť spôsob, ako dosiahnuť, aby obaja partneri boli spokojní s tým, ako trávia voľný čas, a s kým a ako sa stýkajú.
Faktom je, že nikto z nás nemá na svojho partnera doživotnú záruku. Faktom je aj to, že nikto z nás svojho partnera nevlastní.
A čo si o žiarlivosti myslíte vy?