reklama

Zúfalá z práce

baby7 , 12. 04. 2015 - 18:40

reklama

Ahojte dámy. 

Chcela by som vás poprosiť o radu, resp. názory na moju situáciu. 

V skratke-takmer mesiac pracujem v novej práci v zahraničí. Ide o moje prvé pracovné miesto po škole, teda ak nerátam brigády. Myslím, že som nikdy nemala problém zapadnúť do kolektívu a taktiež rada pracujem. Teraz k podstate môjho problému-práca ma neskutočne stresuje. Síce som nikdy nemala problém s cudzími jazykmi, mám pocit, že tam nikomu nerozumiem. Každým dňom rozumiem lepšie, ale aj tak cítim pohrdave pohľady kolegov a strašne ma to ubíja. Okolie tvrdí, že začiatky sú vždy a všade ťažké, ale ja som momentálne v stave, že ráno mi je zle, lebo viem, že musím ísť do roboty a po práci mi je znovu zle, lebo viem, že má na druhý deň opäť čaká práca. Z ničoho sa netesim, neviem sa na nič sustredit, stratila som chuť do jedla. 

Na jednej strane je to výborne platena práca v mojom odbore, celé moje okolie sa teší, že sa mi podarilo dostať sa tam a hlavne rodičia sú na mňa hrdí a nechcela by som ich sklamať. Na druhej strane sa začínam pomaly obávať o vlastné psychické zdravie.

 

Čo mám robiť? Zostať alebo odísť ešte v skúšobnej lehote?

 

Ďakujem za vsetky rady a prajem peknú nedeľu.

 


reklama


reklama

Kamila, Ne, 12. 04. 2015 - 21:50

Čo ta na tvoje práci najviac zlostí, ubíja? Nebaví ťa práca? Problém s komunikáciou sa pravdepodobne zlepší? Najhoršie sú pohrdavé pohľady kolegov? Podľa teba z akého dôvodu?  Myslíš, že bude veľký problém nájsť si inú prácu? Koľko času máš do ukončenia skúšobnej doby? Myslíš, že nie je šanca aby sa situácia zlepšila?

Práca by ťa nemala ničiť psychicky, peniaze z ato nestoja? kašli na rodičov, tu si dôležitá ty, tiež nebudú mať radost keď z teba bude psychická troska. 

novanka, Ne, 12. 04. 2015 - 21:56

Zostať, vydržať, zabojovať! Necelý mesiac je krátka doba. Ak to je práca, ktorú si chcela, baví ťa, daj tomu šancu, odreaguj sa mimo nej, skús si nájsť niečo, čo ťa na nej bude ťahať dopredu. Držím palce!

Evka1223, Ne, 12. 04. 2015 - 22:40

Existujú určité homeopatiká na podporu psychickej odolnosti, ale k tomu potrebujem vedieť nejaké info od teba....ak chceš, napíš mi cez kontakt Úsmev

lua, Po, 13. 04. 2015 - 07:09

ja by som na tvojom mieste ešte vydržala. Mesiac je veľmi krátka doba. Mám kamarátky, ktoré museli alebo chceli zmeniť zamestnanie a niektoré z nich prvé týždne chodili s plačom z a do roboty. Nepríjemný kolektív, práca v pohode za vyšší plat, ale tie pohľady a reči v robote. Nakoniec sa všetko utriaslo a teraz si nevedia prácu vynachváliť.Jedna má v práci kolegyňu intrigánku a tá na ňu také veci porozprávala, že sa nečudovala, že na ňu všetci tak zazerali. Ale utriaslo sa to. Vydrž dva-tri mesiace a potom uvidíš, či sa niečo zlepšilo alebo nie.

Ja som tiež istý čas mala dosť veľké problémy s jednou kolegyňou a našťastie sa to po pár týždňoch tiež vyriešilo. Prácu mám rada a nechcela som kvôli vzťahom z nej odchádzať. Držím palce

lienka, Po, 13. 04. 2015 - 08:08

tiež by som radila vydržať

mesiac je kratka doba

hneď v práci si naplánuj niečo, na čo by si sa vedela tešiť :-)

a športuj, plávaj, cvič behaj

bude lepšie

drž sa Objímam

nerobíš to pre rodičov, robíš to pre seba

si predsa už veľké dievča

si múrda, pekná, dôležitá !!!

Dzeny, Po, 13. 04. 2015 - 10:43

Baby radia vydržať, ja radím zvážiť čo ti vadí a potom sa rozhodnúť. Neistota je prirodzená, ak je to len o tom, tak mesiac - dva vydrž. Porozmýšľaj, či si tie pohľady kolegýň trochu prehnane neinterpretuješ, lebo si neistá a očakávaš od seba priveľa. Ak zistíš, že problém je buď práca alebo kolektív, odíď hneď. Práca bude čoraz horšia a kolegyne čoraz odpornejšie. Nič nestojí za ten stres, ktorý popisuješ, ver mi. Ja som s podobnými problémami vydržala v práci 2 roky. Pred tromi rokmi som odišla a doteraz mávam nočné mory, lebo som ten stres jednoducho nedokázala spracovať ani po takej dlhej dobe. Nič ubíjajúcejšie ako zlá aj keď dobre platená práca, neexistuje.

 

Lenka R, Po, 13. 04. 2015 - 12:06

Chvíľku trvá , kým si zvykneš na novú prácu aj kolegov. Vieš je škoda prísť o dobrú prácu, ale na druhej strane, nemôže ťa to ničiť, ešte chvíľku vydrž a  ešte kým ti skončí skúšobná doba sa rozhodneš či áno aleob nie. Pokiaľ budeš aj naďalej chodiť do práce v strese, tak to nemá cenu, potom to radšej ukonči a skús nájsť niečo iné. Tvoje zdravie a aj psychická pohoda je dôležitejšie ako to , aby si nesklamala rodičov. Rodičia ti určite chcú to najlepšie a nechceli by aby si bola utrápená a nešťastná Objímam

dasa_, Po, 13. 04. 2015 - 14:23

Mesiac je krátka doba na aklimatizáciu. Daj tomu ešte čas. Nikdy nevieš, či tá nasledujúca práca nebude ešte náročnejšia Pohoda

baby7, Ut, 23. 08. 2016 - 21:55
Ahojte dievcata! Hlasim sa po viac ako roku a chcem podakovat za kazdu jednu reakciu na moj blog, ktory som sem napisala. Vtedy som na ziadmu z vasich odpovedi nereagovala, lebo som nevladala..ale skutocne si kazde jedno pismenko vazim a ked mi bolo najhorsie, citala som si to stale dokola. Chcem sa len pochvalit ako to cele pokracovalo a tym mozno aj dodat odvahu...prve 3 mesiace boli strasne. Nove prostredie, novi ludia, ktori ma mozno aj brali a mali radi, ale ja, paralyzovana pocitom vlastnej neschopnosti, som to nevnimala a nevedela prijat. Po 6 mesiacoch som sa presunula na ine oddelenie a v ten den pre mna znovu vyslo slnko. Zrazu som bola denne chvalena pre svoj pristup a snahu, oblubena u kolegov a ja po roku a 2 mesiacoch mozem vyhlasit, ze MILUJEM svoju pracu a kazde rano sa tam tesim. (Mozno to okrajovo suvisi aj s istym kolegom, s ktorym si rozumiem viac ako dobre;) V kazdom pripade, chcem sa este raz podakovat za povzbudive slova, vasa vnimavost a cezpismenkova neha mi dala skutocne vela!
Kamila, St, 24. 08. 2016 - 08:33

To je skvela sprava. TlieskamNech sa ti takto dari aj nadalej, nielen v praci.

Lenka R, Ut, 23. 08. 2016 - 22:05

Super, to je dobra sprava Slnko

Mooooc drzim palce, nech sa ti dari aj v praci aj v sukromi Úsmev

 

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama