Vlastne ma Katka svojim blogom, kde plánuje zmenu zamestnania, prinútila rozmýšľať.
Veľmi často sa stáva, že skončíme školu. Niečo sa naučíme. A potom máme predstavu, že ideme ďalej v jednom šíku. Že sa zdokonaľujeme, špecializujeme. Že sme odborníci. Na čokoľvek. Nemusí to byť zrovna jadrová fyzika alebo neurochirurgia. Možno celý život pracujeme v doprave a ovládame všetky predpisy odpredu, dozadu.
A potom zrazu príde nečakaná situácia a koniec. Nadarmo ovládame všetky predpisy o DPH. V novej krajine nám sú na dve veci. Ukáže sa, že možno niekto, kto síce nie je úplne dokonalý v jednej jedinej oblasti, ale ovláda toho viac, je na tom lepšie. Nie na špičkovej úrovni, ale ovláda sa zrazu dokáže lepšie postarať o seba.
Neviem, či sa dá všetko zachrániť iba vzdelávaním. Niečo je asi aj v nastavení človeka. Niekto sa vie postaviť ku každej práci. Aj keď ho nebaví. A niekto má pocit, že môže robiť len jednu jedinú vec.
Alebo aj inak - je super využiť každú možnú príležitosť sa niečo naučiť. V čomkoľvek. Jeden nikdy nevie, kedy sa mu to bude hodiť.
okrem najmladšej sú ale furt pri počítačoch. To je z mojho pohľadu v podstate jedno.
poznám ľudí, čo vyštudovali bilingválne gymnázium, potom relatívne ťažkú vysokú školu (matematika). A po tom všetkom sa vyučili za kuchára a teraz pečú pizzu. Teda vlastne ani neviem, ako teraz, po korone.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No myslis, ten protipol fyzicka praca a nejak viac praca hlavou ....
Niekedy je to aj o tom, ze dieta, aj starsie aj vie, co by chcelo, ale rodicia ho dotlacia na nieco iné ... A potom sa raz vracaju k svojim snom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no presne, toto je často problém "dobrých žiakov" Je šikovný, treba aby študoval. ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem asi ani nie je dobré sa úzko špecializovať. Hlavne nie v tejto dobe, kde veľa povolaní bude zanikať a ešte viac vznikať, takých o ktorých sa nám donedávna ani nesnívalo. Ale myslím si, že je to vysoko individuálne.
Zmena pracovného zamerania, je momentálne asi skôr doménov mladých ľudí. Tí si už viac zakladajú na tom, aby ich práca bavila, naplňala, alebo aspoň nie výrazne stresovala a boli samozrejme dobre zaplatení. Nemajú problém meniť prácu, každé dve roky, ako môj starší syn. Ale ten prekvapivo vie pracovať a stále je to programovanie..., len "neobsedí" ... Lebo, čo počúvam nie je to samozrejmosť. ...
Za seba by som si v tomto veku nevedela predstaviť, po 28.5 roku doma, ísť do klasickej práce. Ľudí mám rada, to by mi prospelo, pracovať viem, ale systém, pravidlá, tabuľky nedám ...
K tomu širokému spektru, napríklad moja 16 - ka. Je na umeleckej škole, výtvarné umenie - zameranie uživatelske rozhranie na PC, mobiloch, ale chce písať knihy a popri tom, skladá hudbu. ... A vo voľnom čase chvíľu píše, potom robí náramky, potom zas maľuje obrazy, istý čas ju bavilo fotenie, trochu pričuchla k programovaniu, rada sa zapája do montovania nábytku, strojov, lego roboty ju bavia, aj psychologia ju zaujíma ..., do ničoho asi nejde do hlbky, možno okrem toho písania. A môže robiť, čo len chce ...., minimálne sa vie oprieť o to, čo študuje.
Staršia deva začala dátovou analýzou, posunula sa k projektovému menežmentu a to ju tuším najviac baví robiť krásne farebne, umelecky prepracované reporty ...
Mladší robí herného dizajnéra, ale nemyslím si, že to je cieľová stanica ...
Dnes je to fakt iné ... aj možnosti vzdelávania sú dostupné aj v reále , aj cez internet ...