Zdravím všetky naničmamy,
už som konečne aj ja naničmama, príchodom nášho pokladu. Len mne ešte stále nedochádza, že som mama, že mám bábatko. Cítim sa ako pod práškami, akoby som to ani nebola ja, a stále mám na tvári taký divný výraz a úsmev, to bude asi to šťastie. Stopy po pôrode sa ešte úplne nestratili, zato 12 tehotenských kíl niekam zmizlo. Keď som prvýkrát zbadala malého, tak som sa rozplakala, že som nevládala ani hovoriť, len manžela som nechala zavolať, nech si malého pozrie a nafotí. Tá hrča v hrdle je ešte stále a vždy keď kuknem na malého, cítim ju a chce sa mi plakať od šťastia, že ho máme. A musíme sa aj pochváliť, už tretiu noc prespal celú, akože od 22.00 do 6.00, som z neho v šoku.
Niekedy mám pocit, že to ani nie som ja, že je to niekto iný, na koho sa pozerám a z duaľky sledujem jeho život, potom Filipko zaplače a ja viem, že ten život je môj, môj, môjho manžela a Filipkov. Spojil sa nám a ideme jedným smerom.
Mám také popreletané a rozhádzané myšlienky, že ich neviem dať dohromady. Ale asi je to normálne. Fakt sa cítim ako strelená, ale šťastná mamina šťastného Filipka.
Prajem pekný den
PS: Ten príval emócií a pocitov sa pýtal von, len dúfam, že aspoň trochu zrozumiteľne.
krásne si to napísala, petronela a koľká láska z tých písmenok !..., váž si dievča týchto vzácnych okamihov, dobre vtlač do srdiečka , pomôžu ti veľakrát v živote... Ja si dodnes pamätám, ako môj manžel po mojom príchode domov z nemocnici klesol na kolená pri pohovke, kde som položila našu druhorodenú (jeho vytúženú) dcérku, pomodlil sa , v slziach sme sa privítali.Náš prvorodený je syn -dedič mena a vidíš...bodaj by každé dieťa bolo pre rodičov radosťou.
Petruška, všetko dobré vo vašom živote.
Chobotnička, spolu sme písali
Maja
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
petronela,
pri tvojich riadkoch som sa v mysli preniesla do doby spred skoro 12 rokov, ked sa narodila moja dcera. Prezivala som to velmi, velmi podobne, zila som nejaky cas v euforii, neverila som, ze toto stastie, ktore prezivam, je skutoxcne.
Potom som sa pomalicky, pomalicky, postupne vratila nohami na zem
a na ten pocit - byt mamou som si krasne zvykla. Uzivaj si to, je to nadherne obdobie a trva kratko. Deticky rastu, prinasaju stale nieco nove, krasne (ale aj strach, obavy...). A toto krasne sa zopakuje, aj ked sa ti raz narodi druhe dietatko.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, keď si spomeniem na pár okamihov z nemocnice, mám zimomriavky ... mali sme aj krušné a ťažké chvile. Manželova radosť a dojatie sa nedá ani opísať, keď ma prevážali z operačky, ešte bol na chodbe a na jeho výraz a farbu tváre nezabudnem. Aj sestrička mi povedala, že bol taký dojatý a roztrasený...
. A už zase by som slzila šťastím.
Pekný deň
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak si pokojne poslz
ja som slzila aj pri Popoluske (vzdyt to jsou svatebniii...be, be, be...)
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jááááj pri tom ručím jako tur
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Peti, ja sa teším kedy sa stretneme a tááák vás budem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja som prežívala podobné pocity pred 11 rokomi. Na moju materskú dovolenku mám len krásne spomienky. Užívala som si to naplno , pyšne som sa prechádzala s kočiarikom, potom keď podrastol tak som pyšne syna držala za tie malé jemné ručičky a pocit ktorý vomne rástol a dodnes pretrváva sa nedá ničím prekonať. Dnes je môj syn pomaly už väčší ako ja a stále som pyšná a hrdá mama a ľúbim ho najviac na svete a v mojich očiach je stále tým malým chlapčekom,ktorý potrebuje cítit lásku svojich rodičov. Všetkým mamkám prajem aby nikdy neprestali cítit lásku .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Všetkým želám vela .Nič nie je krajšie ako bábo,také drobné,ružovučké,voňavé a celé moje.Veľa zdravíčka želám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Petronela, uži si to, sú to nádherné chvíle
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Petronela,nech vám to takto vydrží véééľmi dlho,lebo na toto budeš spomínať celý život
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
petronelka, blahozelam k Filipkovi, uzivaj si ho, lebo vazne rastu ako z vody tesim sa s Tebou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...
krasne si to napisala,tak to citi kazda mamina,ako pise meryrous,uzivaj s nim,lebo cas strasne rychlo uteka a ani sa nenazda a bude veky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kiežby, to takto cítili aj ostatné mamičky. Krásne napísané.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Petronelka, prekrásne si to opísala.
Ten nádherný pocit a hrču v hrdle som mala aj ja po narodení môjho prvého a aj druhého bábätka. Nemohla som sa na nich vynadívať a ten príval šťastia sa naozaj nedá slovami ani opísať. Tvoj synček je pre tebe obrovským darom ale aj ty pre neho, lebo z tvojich slov je cítiť nesmiernu lásku k tomu maličkému batôžku, ktorý máš pri sebe. Už mamička, vitaj teda medzi nami Naničmamkami.
