Ako som sa "podrobila operácii mozgu"

*
Prosím Vás, hneď v úvode píšem, berte to s rezervou. Som si vedomá, že na NM sa aj vážne veci preberajú.
*
Ako áno, ako nie, predchádzalo tomu Tetovacie štúdio. Jedna mamina, akože ja, sedela na Naničmame, pila kávu, behala z blogu do blogu. To môžu aj traktory padať. Nerušiť, mama nevníma.

V duchu toho si dve tatérky zmysleli potetovať maminku. Keďže jedna ruka dvom nestačila, tak si podelili každá jednu ruku zvlášť. Chvíľu sa, samozrejme, okolo toho rebelovalo. Tá ruka s myšou, patrila staršej, Sabínke. Teri sa tam nezmestila, tak prešla na druhú stranu, k druhej ruke. Ja som bola mysľou úplne inde. Pracovné náradie tatérok boli perá, čo kde našli.

Jedna nakreslila dievčatko. Druhá nakreslila strapaté slniečko. Jedna vlnku, druhá čiarku. Jedna taký vzor, druha onaký. Chvíľu sa tak preťahovali, ktorá lepšie. Ale staršia vytiahla najsilnejší tromf.
Ona sa podpísala: SABI.
Ako v tej reklame: Na kozmonauta nemá nikto! Gerojka a Najväčšia.

Konkurentku Teri to naštvalo, tak jej z začmárala dievčatko. Sabínka sa nenechala zahanbiť, tak Terezke začmárala slniečko. A tak, to, čo krásne nakreslili, si konkurenčne začmárali.

No, úchvatne vyzerám. Ozaj, fakt.

I vybrala som sa podvečer do L.dla na nákup v tričku s krátkym rukávom. I hneď pri vchode som stretla kamaráta najkamarátkovatejšieho. Tak som dala bande zoznam, že nech to obehnú, JA idem kecať. Tak mi deti behali po obchode s vozíkom, podľa hlasu som počula, kto je kde s čím nespokojný, hlavne, že Kecáreň išla. Kamarát, samozrejme, zošokovaný, to čo máš s tými rukami???? Nooo, deti sa realizovali. (vyzerám, ako by nám ani voda nešla, samý čmáranec)
I prebrali sme všetko a došla banda, že už majú naložené. A ja v plnej družnej debate. Trochu sme si aj poslzili, lebo dcéra mu ide na medicínu, jasné, že fandím z celého srdca. Súdržne sme sa pohrdili nad tým, aké je to úžasné, mať také skvelé múdre a úspešné deco. Poslzili kvalitne, však ako ináč. A decká furt len tak krúžili okolo, potom mi strčili zoznam do ruky, že prekontroluj si maminka a kamoš, že teda ide het a tak sme šli všetci domov.

Doma si po povinnostiach tak sedím pri bare, pochlipkávam čaj, čítam ikealive, pohoda neskutočná....

….keď....
….tu.....
…..zrazu....

objaví sa pri mne doktorka Sabínka.
„Maminka, môžem ťa liečiť?“
Prikyvujem, môžeš. V duchu si myslím, hlavne nerušiť. Tak sedím na tej barovej stoličke a čítam a pochlipkávam.
Lekárka Sabi mi ošetrila ľavú ruku, previazala šatkou, zmerala teplotu. Opatrila akýmsi špagátom. A vraví:
„Prídem o chvíľu a pozriem sa na tvoju hlavu.“
Pozerám: ???????
„BUDEM TI OPEROVAŤ MOZOG.“
Čumím.
„Vieš, ty si taká neklidná, tak aby si bola klidnejšia.“
Sedím, čakám, bože, daj aspoň chvíľku na čítanie. No, nebolo mi dopriate.

Prišiel operatér s anesteziológom. Operatér Terezka /3roky/ a anesteziológ Sabínka /5rokov/. Stáli predo mnou. Operatér, holý v gackoch s ponožkami a rukavicami na rukách. Anesteziológ úplne holý, len s ponožkami a rukavicami na rukách. Úplne vážne predo mnou rozvinuli roludeky, ako keď mäsiar vyvalí svoje náradie a ukázali mi svoje náčinie. Náčinie bolo všeho druhu, čo hračky dali.

A ja tak mlčím a kukám na nich a rozmýšľam, že ten časopis už nedočítam. A tak by som rada.
Anesteziológ Sabi vážne vybrala z rolydeky nejaké drevo, že mi pichne narkózu, aj pichla. Tak som zavrela oči, ale ešte som stihla zazrieť Operatéra Teri, ako stojí pri mne, niečo plus-mínus do jedného metra, v gaťkach, ponožkách a rukaviciach a v rukách drží …...........
…....vidličku a nôž......... z playdoh.

Operácia mohla začať. Zatváram oči.

Ako „zaspávam“, počujem ako Anesteziológ hovorí prizerajúcemu sa bratovi.
„Teraz uspím maminku! Napočítaj do desať a dones tú motorofku!“ /motorovú pílu/

Brat sa išiel ušúľať od smiechu. Jasné, že nikam nešiel. Tak som teda čakala na priebeh operácie. Jednak je barová stolička vyššie než krpec, alias Operatér, jednak som čakala, čo ďalej.
Operatér mi zoperoval mozog.
Vidličku a nôž mi zamotal do vrkoča.

Operácia sa podarila. Maminka sa nestačí čudovať. Hodinu vydržala aj mlčať.