Teraz som volala s kamoškou, ktorá bola na pohrebe babky a vzala aj svojho 7 ročného syna a hovorila, že bola prekvapená, ako sa Matúš v kostole s ostatnými nádherne modlil. Bola som síce aj ja prekvapená, ale keď povedala, že ho dala na náboženstvo, hoci oni nikdy do kostola nechodili, tak mi to divné nebolo. Zato ma rozosmialo, na čo si ako na príhodu z kostola spomenula ona. Boli raz niekde na dedine na omši s nábožne založenou rodinou a keď prišla chvíľa podania rúk, ona sa vraj ohromne potešila a všetkým naokolo, koľkým stihla, podávala ruky a vravela "Ahoj, ja som Martina." Až neskôr sa dozvedela, prečo sa na ňu tak čudne usmievali...
U nás v kostole raz bol tiež chlapček, ktorý zrejme prišiel len s nejakou svojou babkou. A keď sa vravelo "oroduj za nás", vykrikoval "porobím aj za vás."
A do tretice - ako banda pubertiakov sme sa bez rodičov vybrali spoločne celá partia na polnočnú, veriaci aj neveriaci. Sestrin frajer namiesto každého amen vravel ahoj. Ale atmosféra bola aj tak nádherná, len sme museli tlmiť výbuchy smiechu. A to ešte pred nami kľačiacej pani dával dole nálepky zrejme z nových "ježiškovských" čižiem. No pohrúžte sa pri takom šibalovi do nábožnej atmosféry božieho narodenia...
Ked sme sa jedny Vianoce modlili pod stromcekom, moj brat, ktory mohol mat asi 7 rokov, trosku pozmenil dobre znamu modlidbu "...a neuved nas do rozkose". Tak sme sa smiali, ze sme neboli schopni dokoncit zacate. Krasne Vianoce
Moja a kto to vtedy& stihol pocas omse oberat salonky z kostolneho stromceka a nakrmit nimi partiu udrziavanu v domnení, ze mas so sebou vo vacku vlastné?
Pri otvorení kostola potom zrazu slavnostne viali na stromceku strieborne papieriky...
teeedaaaaa a potom, ze za co chodi odplata v podobe tuku v krvi
betana ja som vysrstila mojej starkej ako trojrocna trapas ako brno mama jej vravela nech ma do kostola neberie lebo tomu nerozumiem kedze nasi su ateisti ona si nedala povedat a ked sme sedeli v predu v kostole medzi modliacimi sa ludmi som jej na plne kolo zahlasila "starka podme prec tu nic nepredavaju" starka vraj odtial vyletela ako namydleny blesk a bola cervena ako fakla :) odvtedy ma uz do kostola nebrala ale neskor ked som bola vacsia som sla na vianoce do kostola s kamaratkou a jej babkou ktora je silne veriaca na konci omse dala kamaratke peniaze ktore mala dat do zvonceka ona to vsak nevedela a tak ich supla do capice prvemu bezdomovcovi pred kostolom :)
.."ahoj, ja som martina" ..
No, majú to máš pravdu - tiež sa musím podchvíľou usmievať, keď si spomeniem, ako sme krstili vnučku - dcéra mi hovorí, len prosím nechoď do prvej rady, keď nebudem mať nikoho pred sebou, nebudem vedieť, kedy mám vstávať.
Zaťova rodina sú dosť ortodoxní veriaci a keď tretí manžel mužovej ex zahlásil, keď sa malá dala do plaču - ..."ty by si asi chcela byť radšej mohamedánkou"... tak to bolo pomaly na tretiu svetovú, ako ich to "namíchlo"
Dcéra tiež zahlásila miesto-je to dôstojné a slávne,na -je to odporné a správne
Nebohá starká spomínala, že teta Ľuba spievala ako dieťa v kostole namiesto Aleluja - Ale ľudia! a miesto Hviezda morská - Hviezda horská. Mne sa zadarilo vyspevovať miesto Ranami srdca svojho - Bránami srdca svojho... Bratranec Petrík zas pri čítaní prosieb kde ľud odpovedá - prosíme ťa vyslyš nás a toto sa opakuje, po treťom raze nevydržal a zavolal nahlas - prosíme ťa UŽ nás vyslyš! Naše krstniatko keď prišlo do kostola a zbadalo sochy svätcov na podstavcoch zas začudovane vykríklo - A tí ľudia sa tam ako vyšplhali???
Tak vidíte, že aj v kostole môže byť veselo
som
v papradí
Ha - a potom, že odkiaľ sa tu vzal ten vtip, čo sa kedysi rozprával:
Prídu z miestnej organizácie KSČ za pánom farárom, že veď teda oni ho akceptujú v dedine a tak, a že by bolo fajn, keby aj on mal v tom svojom kostole trocha tej agitácie, nejaké heslá keby tam mohol rozvešať a tak ...
Pán farár prisľúbil zjednať nápravu a keď súdruhovia prišli na kontrolu, nad vchodom do kostola ich vítal transparent:
"Proletári všetkých krajín sveta, už sa pre Boha spojte!"
adus, nedá mi to , pridám tento:
Babka na dedine ponáhľa ráno do kostola na omšu. Stretne ju suseda :"kamže ideš Marka s tým údeným bôčikom pod pazuchou ?, ona na to "dofrasa, zas som drbla modlitebnú do kapusty..."
Maja
jeeeeeeeeeeej, to s tym podavanim ruk som vyviedla aj ja mojmu manzelovi - v tej dobe este priatelovi... len miesto predstavenia sa, som vsetkym odusu priala dobry den...
, ale ja som draheho upozornila, ze my sme do kostola nechodili... a este ma napadlo, ked mi umrela babka po bio ocovi, pohreb mala v kostole, lebo ta dedinka, kde ju pochovavali, nema dom smutku, na pohreb som sla aj s vtedy skoro 5 rocnou dcerou a na rozlucke v kostole sa jej najviac pacil "ten ujo v hrozienkovych satickach", ktoremu cely cas roztomilo kyvala - hm a na kare to dieta predavalo kolace vlastnej rodine...
nuž ja pochádzam z jednej dedinky a vždy keď tam ideme tak ideme aj do kostola, oni tam majú taký zvyk, že po sv. omši sa modlievajú ešte rôzne modlitby a okrem iného aj k rodičom Panny Márie, oni sa volajú JOACHYM a ANNA, jedna pani to tam roky hovorí, že JOCHAYM a ANNA a ak je so mnou syn, tak akosi už na to čakáme, kedže sedávame vedľa nej a ona má taký dosť krikľavy hlas a vždy sa so synom na seba pozrieme a po jej "Jochaym a Anna" skoro vybuchneme, no skrátka sa vždy na tom pobavíme ak si dobre pamätám aspoň 15 rokov
Mňa pri "občasných veriacich" napadne Mr. Bean, ako spieval len "Alelúúújááá, alelúúújááá"
, pamätáte?
Toľko srandy v kostole
. Asi to risknem a zas si tam zájdem 
. Len škoda, že mňa tam vždy strašne rozbolí hlava (to bude asi z tej pretvárky a negatívnej energie) 
preto tam ani ja zo zásady nechodím.
boha som zavrhla v trinástich, keď mi vzal moju najdrahšiu tetu, ktorá sa trápila s rakovinou tri roky...
ale kvôli malému to asi tiež risknem a vezmem prázdny pytlík...
Ja by som este dodala, ze nielen ateisti to maju v kostole tazke. Ja som napriklad chodila do kostola od malicka, stary otec je ev. farar a stara mama hravala kazdu nedelu na organe, tak ked som bola u nich, odsedela som si to vzdy pri starkej za organom. (Ach, to boli casy...
Aj pochodzky so zvoncekom su prinajmensom zvlastne. A to potriasanie ruk, ale pripada mi to ako osviezenie, prebudenie a na tvarach sa konecne sem tam objavi usmev
Ja keď som ako dieťa odriekala OTČE NÁŠ, tak zo spojenia "buď vôľa tvoja"
som spravila "budvola" a dllllho si myslela, že je to nejaká duchovná postava
kocky, teraz som sa z chuti
a ešte mi napadlo...
Moja neter mala podobný "problém" s Verím v Boha, kde sa o.i. modlí
"za vlády poncia Piláta"
Jej z toho vyšlo "za vlády Japonca Piláta"
uz som to tu raz pisala ale neda mi... moj ocino bol z 11 deti a ked chodievali v nedelu do kostola, tak babka ich vzdy pri vchode ratala...jak rata tak rata, detisiek furt iba 10...naco si maly Edko spomenul a zdrel na celu hubu - !Na mamo aj Vito prinde do kostera, ren sa isiel do paseky vysrat!!!! " a nerehoc sa v chrame bozom...
(namiesto l hovorieval dlho r, lebo bol pysny ze sa ho naucil...)
a ked boli na cintorine zapalovat sviecky Edko zas zadrel, ked zbadal Jezisa na krizi - "na ebenci ja som nevedzeu ze tunaka visi ten pan Cinter"
Krasne
Moja malá, asi tak 1,5 r. stále vravela nie pán farár, ale "pan balan". A dosť nahlas ho stále oslovovala-práve počas najväčšiaho ticha-komunikácie chtivá. Ja som sa hanbila, že ho za barana má, tak tíško "zlatko, to nie je pan balan, to je pán farár." A ona nato s údivom na celý kostol: "maminka, pan balan je pan falan?" Okolica sa ticho pučila s nami...
žienky, ja s tatíkom sme obaja ateisti, skôr veríme na iné, ale nášho syna som čuduj sa svetu dala na cirkevnú škôlku...
teraz ale ku príbehu...
doma tma, pol šiestej večer, iba v detskej sa svieti, my sa hráme, keď tu malý šuhaj pozrie nepríčetne do chodby a povie: aha, ujo, vyzerá ako duch.
ja samozrejme vysratá od strachu, mám totiž bujnú fantáziu a zhmotní sa mi ešte aj bubák...
malý sa ďalej hral, ja som na to akosi zabudla, šla som zohriať veľkému šuhajovi večeru, keď tu pribehne a hovorí mi: počuj, čo to má malý za halušku, vykrikuje sám pre seba v obývačke, že duch, duch...
to som už mala nakakané riadne, v hlave scénar, že moje dieťa je senzitívne po mne, že sa budeme musieť sťahovať... no s mojím potom na čele sa dovalil malý, ruky späté k nebesiam a šepká si pri večeri: ďakujem za večeru duch svätý...
na to mi s mužom húronsky smiech, konečne nám došlo, že ahaa, náš malý predsa chodí na cirkevnú a pred jedlom sa modlí....