Ja a návšteva železiarstva?

Diskusií o Vianočných prípravách: pečení, nakupovaní darčekov, balení darčekov, upratovaní, dotiahnutí stromčeka do bytu/domu, jeho ozdobovanie a príprava samotnej štedrovečernej večere je na internete aj na tomto fóre požehnane a niet sa čo čudovať, keď ženy v tomto predvianočnom kolotoči ťahajú za kratší koniec...
U nás to za 18 rokov manželstva prebralo mnoho podôb a ustálilo sa to následovne:
pečiem zásadne ja - 1., je to môj relax a balzam na kreatívnu dušičku a 2., manželove koláče som síce jakživ nejedla, pretože zatiaľ žiadne nenapiekol, ale asi aj to má za následok, že žiadny plech, forma, formička ani ľudská obeť nepadla "za vlasť" pri jeho pečení...
darčeky nakupujem prevažne /vlastne zas/ len ja - deti napíšu listy Ježiškovi /aj keď chalani už vedia ako to s Ježiškom vlastne je, uľahčia mi aspoň nervy pri vymýšľaní/. Svojho času mi manžel sám od seba kúpil darček /prvý a jediný/, boli to dámske hodinky a boli to naše druhé spoločné Vianoce a to sklamanie som nijako nevedela zakryť /kúpil mi darček, ktorý by potešil viac jeho, keby tie hodinky boli pánske /, odvtedy si vlastne kupujem darčeky podľa svojho gusta a on mi ich len odsúhlasí a deťom vyberáme a občas aj nakupujeme spoločne - no čo už... logistiku zvládam evidentne lepšie a kasu držím ja
balenie darčekov je kapitola sama o sebe - raz mi balil darček...celú pol hodinu sa z kuchyne ozývali zvuky akoby bojoval s obrovským papierovým drakom a nakoniec som dostala darček pod stromček kompletne olepený priesvitnou páskou - ďalšiu polhodinu som sa trápila rozbaľovaním
upratovanie si delíme na polovicu - kto čo stihne a najlepšie je, keď deň pred Vianocami začne drhnúť kuchyňu spôsobom "každá škáročka bude čistá". Môj obľúbený prístup je - sedím za stolom s kávičkou alebo čajíkom a prizerám sa ako svižne vrtí bokmi keď drhne kachličky nad linkou - no a o jeden skorší darček mám navyše
dovlečenie umelého stromčeka z pivnice, všetkých ozdôb a osvetlenia je už len manželova parketa, sám alebo aj s deťmi ho ozdobí, všetko rozvešia, rozsvieti a ja len uznanlivo pochválim /a aj tú drobnosť obdivujem, ako každoročne vie naskladať žiarovky na stromček do krabice, aby sa neschomolili / a na oplátku ja zas chystám vianočnú večeru...
Nóóó a vrátim sa k názvu tohto článku a aj k jeho úvodu, kde píšem o neschopnosti manžela čokoľvek upiecť a hlavne ako sa do toho nenúti ...
Presne takýto postoj ja mám pri návšteve železiarstva a kúpe "špecifických" pomôcok na majstrovanie. Ale keďže sme si kúpili nový kávovar /to sa len tak mimochodom pochválim/ a potrebujem preň miesto, poverila som manžela zostrojením poličky. Dosiaľ žiadny problém, kým ma nepoveril ísť na nákup pre mňa "do zeme zakázanej" do železiarstva. Hovorí: "Povedz, že potrebuješ nástavec na malý orech na golu alebo redukciu na veľkú..." nepochopila som - nevadí. Vravím mužovi: "Keď prídem do nášho železiarstva /pre lepší obraz - žena tam vkročí raz za pol roka a aj to v sprievode muža a je považovaná za raritu / a začnem im toto hovoriť spýtajú sa ma, čo som od rána pila alebo v lepšom prípade ich odpoveď bude v takomto duchu: "Keď chcete orechy na pečenie, hľadajte na trhu alebo v potravinách a ak chcete redukciu, tak už toľko nevypekajte !" A potom som dodala: "Vieš, keď sme tam boli naposledy a Ty si potreboval špeciálnu úchytku na poličku a vysvetľoval si predavačovi čo vlastne potrebuješ /muž mužovi, obaja z planéty Mars, mali by si rozumieť /, on sa naklonil a snažil sa rozpoznať, či hovoríš po slovensky alebo sa má prepnúť na "english" alebo "deutsch"..." a najstarší syn to zaklincoval "alebo hungary
Takže pravidlo pohodových Vianoc a aj ostatných všedných dní v roku znie: Každý vie to svoje a toho sa aj drží...chvalabohu.
A tak aj vám všetkým naničmamky prajem krásne, pohodové Vianoce plné smiechu... ale aj zdravia, šťastia, lásky, objatí, porozumenia...bez hádok, odúvania sa, riešenia malicherností... aby ste mali pokoj v duši a boli obklopení ľuďmi, ktorí vás majú úprimne a zo srdca radi.