Pôvodne to mala byť rekcia na jeden blog, ale veď aj tak som chcela napísať tento blog už dávnejšie.
Asi každý po svojom. Nie som ten typ ženy, ktorá si objednáva pri stretnutiach alkohol. Niežeby mi nechutilo, ale jednoducho preto, lebo by som zaspala na stole 
. Fajčiť nemusím, neznášam zápach cigariet 
. Nikdy som nevyhľadávala spoločnosť pózerov, prišlo mi to, ako mrhanie svojho drahocenného času. Som taký naturálny samorast schopný prísť do kaviarne bez make-upu a vo svojich obľúbených gumákoch . Každopádne pár veľmi dobrých kamarátiek mám, obzvlášť jednu. Kecáme o všetkom a rehoceme sa na veciach, ktoré zrejme pripadajú vtipné len nám dvom . Je to súznenie duší. Možno to spôsobilo aj zdieľanie jedného kusu pyžama z internátnych čias , čo ja viem ?
Inak sme totálne protiklady. Pôvodne sme si jedna o druhej mysleli, že tá druhá je krava 
. Ona behala s kozmetickými katalógmi, s dokonale upravenou hrivou, a ja som sa neraz zabudla aj učesať a vôbec mi to nevadilo . Všetko sa zmenilo keď prišla na internát. Ona zistila, že viem čo je špirála na riasy a dokonca ju viem aj použiť, a ja som zistila, že vie čo je to manuálna práca, a má cit pre spravodlivosť . Ona blondína, ja bruneta. Keď sme boli spolu, ako by ste videli stelesnený jing a jang . Na pohľad plaché blonďavé stvorenie mi pokojne vynadalo takým spôsobom, že by to bolo treba vypípať. Nikdy som sa na ňu preto nemohla hnevať. Jednak väčšinou mala pravdu , a jednak mi to v tom kontraste prišlo smiešne. Ostatne nikdy som jej nezostala nič dlžná . Oplatila som jej to a niekedy aj nechtiac nejakou lotrovinou. Po niekoľko ročnom súžití na internáte sme sa zhodli (ja v polospánku), že teória reinkárnácie vôbec nie je teória, lebo takéto priateľstvo jednoducho musí mať korene hlbšie. Prečo som bola v polospánku ? Lebo ja, ktorá vie narábať aj s lopatou pri poháriku zaspávam. Kdežto ona, krehké žieňa s blonďavou hrivou a všadeprítomnými kozmetickými katalógmi a vegetariánskou stravou sa kamaráti hádam s každým druhom alkoholu a ten ju míňa účinkami . Ako sa hovorí, vo víne je pravda. A je to pravda , lebo pri tom poháriku som jej povedala, že som si o nej myslela, že je krava. Načo ona povedala, že nevadí, lebo si myslela to isté o mne . Normálne by sa hádam človek zháčil, ale keďže obe normálne nie sme, som presvedčená, že toto vyznanie len utužilo naše priateľstvo . Je to človek s ktorým sa nemusím vidieť rok, a a po roku pokračujeme tam, kde sme skončili. Je to jeden z mála ľudí, ktorý ma veľmi ovplyvnili a ovplyvňuje ma dodnes, a má môj obdiv. Som veľmi vďačná za to, že ju mám 
.
Kamarátky
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Nádhera.
Ďakujem
... krásne, až Ti závidím. Nie to priateľstvo, lebo to Ti prajem, ale ten čistý a jasný spôsob, akým si dala na "papier" pocity životného šťastia...
Až som v rozpakoch
, ďakujem 
moja zlatá, nemáš byť prečo, je to krásne a pozri, koľkých si potešila...
Inak v piatok mám i ja stretko s tromi priateľkami z práce z r. 1986!. Ideme oslavovať prekročenie rubikonu päťdesiatničky jednej z nás :)
To je krásne, tak veľa šťastia, a zdravia do druhej päťdesiatky
Ďakujeme :)
Veľmi pekné.
Ďakujem
Pekne si to napísala
Pri jednom stretnutí jedna kamarátka / sme tri baby stretávame sa už 24rokov/ tiež povedala , že ako je strašne rada, že nás má.
A je to vzájomné . Je fajn mať spriaznenú dušičku s ktorou môžeš prebrať čokoľvek a povedať svoj názor, ktorý aj keď je niekedy iný, bez rizika, že sa druhý urazí, rešpektovať sa a inšpirovať navzájom. A keď je zle aj sa prípadne vyplakať a zanadávať , je super mať niekoho naozaj blízkeho
Ďakujem
úplne si to vystihla, dokonca to považujem za životne dôležité (aspoň v mojom prípade)
"Je fajn mať spriaznenú dušičku s ktorou môžeš prebrať čokoľvek a povedať svoj názor, ktorý aj keď je niekedy iný, bez rizika, že sa druhý urazí, rešpektovať sa a inšpirovať navzájom. A keď je zle aj sa prípadne vyplakať a zanadávať , je super mať niekoho naozaj blízkeho"
Tak toto si krásne napísala a opísala šťastie vo vzťahu
Zaujímavé je, že nech sa stalo čokoľvek nikdy sme sa na seba nehnevali a nehneváme dlho. Mali sme a máme pochopenie jedna pre druhú aj v tých najabsurdnejších situáciách kde by iní snáď už dávno zutekali. Je to spontánne a obojstranné
Toto som aj chcela dopísať, že toto je priateľstvo lde sa môže stať čokoľvek aj veľká hádka a predsa sa ide dalej. V každom vzťahu ak je aj rovnocenný vzniknú nejaké nedorozumenia, no v tom správnom vzťahu vieme že ked sa to vypovie môže sa ísť dalej bez nejakého aihodlhého vysvetľovania či odprosovania.
Podľa mňa je to kamaratstvo ktorému na ospravedlnenie stačí prepač a väčšinou je to aj vypovedané spolu
... tak to je prirovnanie za milión :))))))))))))
Polárka, ja keď čítam Tvoj nick Polárka, ja cítim tú Polárku na jazyku.
Vždy, vždy si spomeniem na tú Polárku v tégliku.
To len tak...
Polárkový sneh milujem tiež
ale aj zmrzlina je dobrá 
I keď nick je odvodený od hviezdičky
Prepáč, ja si okamžite sneh.
No keď je to na jedenie.
Som ja ale nemožná........
Ale prečo by si bola nemožná ??? V podstate kopec naničmám má túto asociáciu. A keďže úplne nová tu nie som, tak som sa zmierila aj s polárkovým snehom
. To vieš, ako vodnár proste občas ulietavam do výšin 
.
To bolo v rámci vtipu.
A ja som vodnárisko.
Polárka, úžasné. pri tomto článku som aj ja prišla na to, že takú kamarátku mám, je tiež úplne iná ako ja, ale je skvelá, hocičo si môžeme povedať jedna druhej a ani jedna sa neoduje, ako to je u väčšiny žien v mojom okolí. Táto žena je pre mňa stelesnením najväčšieho vzoru matky, manželky, priateľky a neviem čohokoľvek všetkého... Má päť detí /rodila iba tri krát, lebo má dvakrát dvojčatá/ a vždy má dobrú náladu a úsmev na tvári a pramení z nej veľmi dobrá energia. Ja som si dobre zapamätala, keď mi povedala, že lekár je po druhých dvojičkách povedal, že chyba je v nej a ona na to so smiechom: Nuž, keď mám iba takúto chybu, tak je potom všetko v poriadku.
Všetko berie s humorom a dvojčatá (chlapcov) má postihnuté, ale neprekáža jej to v žití svojho života naplno a s nadhľadom. A ešte stíha pozitívnu energiu rozdávať dookola iným maminám, ktoré bedákajú, aký majú ťažký osud. super. vďaka Polárka, uvedomila som si to až teraz, po prečítaní Tvojho článku. 
Takýto ľudia sú na nezaplatenie
Veľmi pekné, píše sa, že priatelia sú ako hviezdy na nebi, hoci ich nevidíme často, vieme o nich, že sú. Aj ja mám jednu takú priateľku, už sa s ňou chystám stretnúť na budúci týždeň, hoci sa vidíme málo, stále nadviažeme na tému hoc aj spred roka. A po hodinách rozprávania sa zabudnem opýtať na nejakú dôležitú vec, ako tie dve kamarátky z vtipu, čo boli roky v base a keď vyšli ešte stále sa pred bránou nemohli rozlúčiť a rozprávali ....
nejdem popisovať čo a ako mám ja, ale poznám, zažila som a zažívam a poznáme sa už od detstva...kopec rokov a čím som staršia, tým viac si to vážim
Kamarátky z detstva nemám, mala som iné záujmy, ako väčšina detí z najbližšieho okolia, takže trošku závidím
my sme boli decká z dediny
a nikto nebol divný, všetko bolo dovolené...napr. ja, som videla v zamrznutých konároch vŕby nejaké bytosti a tvrdila som, že žijú 
a ona len skonštatovala, že som asi iná a že dejepis by sme snáď skôr mali prebrať a že tie moje obrazy sú na prd 
lebo v škole nám za to jednotku nedajú...a dodnes ma tak berie...sa na tom nasmejeme donekonečna 
pekneee, peknee, pekneee
aj ja mam taku kamosku z gymnazialnych cias, dnes sice zijeme kazda v inom meste, ale stretavame sa aj s nasimi muzmi a detmi a raz rocne spolu stravime vikend v Nizkych Tatrach
Inac, s tou tvojou kamoskou by som si asi rozumela
Eva
A vieš, že už bola aj na stretnutí naničmám
?
tak nabuduce poprosim zoznamit nas
a dame si spolu to vinko a pokukame nejake outfity v casopisoch 
, popritom, verim, hodime rec 
Eva
Nie je problém, ak bude mať čas iste rada príde
ďakujem
Spoločenské a nezodpovedné nemehlo 
tak tam sa pokojne môžem pridať aj ja 
spoločenské a nezodpovedné nemehlo - krásne slovné spojenie.
Už som aj zabudla. Nie na priateľku, ale na náš začiatok priateľstva. Tiež sme si jedna o druhej mysleli "že krava"....
Prvý ročník na VŠ sme boli ako PES a MAČKA, DEŇ a NOC...VOJNA a MIER.
Bola presvedčená, že na tú školu nepatrím. Nič o mne nevedela, poznala ma sotva dva dni po zápise a už "vedela", že nepatrím na výšku. Čakal ma totiž vonku frajer...to bolo pre ňu STOP. Logika: Otehotnieš, prerušíš školu, nedokončíš...a zbytočne si niekomu zabrala miesto. Oči mi vyšli na temeno od úžasu nad takou logikou a "úprimnosťou". Stačila jedna malá lekcia a všetko sa zmenilo...najlepšie kamošky na život a na smrť...doslova. Už ju nemám...vzala mi ju smrť...dávno. (brokenheart) Ale to, čo sme si užili po zbytok celej vysokej a ešte kúštik navyše mám hlboko vryté. Zaľúbila sa hneď na prvej jesennej brigáde a končila školu s dvomi detičkami. Ja som si na svoje dve ešte nejaký čas počkala.
Aké krásne a dojemné bolo na promóciách, keď dva malé anjeliky cupitali s
- Prepáč...bola som krava, - povedala s úsmevom.
Bol to najčarovnejší úsmev, čo si pamätám.
Aj keď Milka na fyzickej úrovni nie je...."počujem" ju často...zvlášť keď váham a nemám grády niečo uskutočniť...ozve sa: - nebuď krava!
krásne, sú súznenia spriaznených duší
pekne a vzacne take suznenie dusi... ja som mala kamaratku zo zakladnej skoly, rozumeli sme si aj bez slov...minule leto sme sa stretli po 12tich!!! rokoch, akoby sme sa videli len predvcerom, vzdy sme si mali co povedat, a presne sme vedeli ako sa citime...minuly rok, tyzden pred mojimi narodeninami zomrela, velmi chyba to suznenie dusi...myslim, ze uz taku kamaratku mat nebudem, som vdacna za to, ze som mohla take priatelstvo spoznat...bezhranicne a nadcasove
velmi mi chyba a hoci sme sa nevidavali casto, zostalo prazdno v dusi ... 
PS: tiez sme sa vzdy smiali, ze bud sme boli v minulom zivote milenci, alebo nas to caka v buducom zivote