Prerába sa u nás. Maľujú sa chodby, lepí sa nová guma na schodiská. Chlapci robia celkom precízne, tak to trvá už týždeň a ešte jeden zrejme potrvá. Vytešujeme, že to bude chvíľu dobre vyzerať. Len teda, občas to prináša aj trochu problémy.
Dnes som si na 10 hodinu dohodla schôdzku. Bolo to celkom dôležité. A keď som otvorila dvere, tak som zistila, že žiaľ, zrovna tie schody, ktoré nutne potrebujem, sú čerstvo natreté lepidlom.
Chviľu som na to zízala a dumala, čo s tým. A tu mi mladý muž hovorí - "Pani, keď chcete prejsť, tak jedine po zábradlí." Neveriacky som na neho hľadela. Myslel to vážne. A fakt iná cesta nebola. A ešte milo dodal: "Nebojte sa, vy taká laňka, vy to dáte 
"
Nuž čo vám poviem, mal pravdu, dala som to. A naviac, celý deň sa na tom bavím, že zrovna mňa niekto považoval za laňku 
. Zjavne mladý muž vie, ako na ženy....
oj a to si ako išla, teraz si to predstavujem, že asi skôr po tých medzerách dole na zábradlí, či si sa zviezla po vrchu?
Nad tým dumam aj ja
sranda, že všetkým rovno napadlo, že som sa šmýkala po zábradlí
Nie,, nie, prekladala som nohy medzi tyčkami 
No ale uznaj že ti hned bolo lepšie a zabudla si aj na lepidlo a na neschodnosť schodov.
Ja mám tiež perličku z kúpeľov. Bolo tam menej mladých ľudí a takí dvaja chlapci sa zrejme rozpravali o tom že tu nie je ani len žiadna baba ktorá by za to stala a ten druhý mu hovorí - no pozri, figura by bola len ten vek nesedí. Nevedela som či sa mam uraziť alebo sa rehotať, no hlavne sme mali na obede pri stole veľmi veselo ked som im to povedala.
a čo už ste zabudli ako to "beží"?
zo zadu lýceum a spredu múzeum..