Marek Vašut, Francúzske vína a Ja

Priznávam bez mučenia, nechce sa mi žehliť.

Chce sa mi sedieť, popíjať zo svalky sprite a chce sa mi tešiť na večer. Víkend ide, čo budem hovoriť.

Takže...

Dnes ráno sa na mňa strašne krásne usmial jeden starší pán. Prakticky až teraz mi došlo, že ma pravdepodobne čakal a taký bol rád, že ma vidí, že vyceril všetky zuby, fakt mal všetky, usmial sa nádherne srdečne od ucha k uchu, oči sa mu rozžiarili a pozdravil ma cez sklo, bo ja som bola v aute, ako ináč.
No, bola som ho-to-vá!
Čím som si zaslúžila taký úžasný úsmev? Nádherný, srdečný, krásny? Vytešený???
A prišiel ma pozdraviť pred predajňu, kým som kmásala vozíkom, že mi povie aspoň pár slov, ale povedal iba vetu, že mi povie pár slov a stále sa na mňa usmieval a už som sa aj ja, baby – fakt, škerila na neho ako také škeridlo.

...že škeridlo.

Inak robí strážnika pred jednou predajňou a vždy sa pozdravíme, ja mu kývnem hlavou, keď šoférujem a veru tento týždeň ma tam videl, blbosť, po dvoch týždňoch ma tam videl prvý krát, tak preto ten úsmev. Ahaaaa...

Ak ste si všimli, tak jedna marketová sieť robila kampaň na francúzske vína. Už dávnejšie tomu nasvedčovali spoty s Marekom Vašutom, v Provence v štýle knihy, alebo ak chcete filmu Dobrý ročník s Russelom Crowom. Inak kniha, rovnako ako film je nádherná. A Crowa tam úplne, že trafili.
A vtedy dávnejšie Marek Vašut stál pri vchode, maketa v životnej veľkosti a kukal na čašu vína. Viete, tak očkom.

A ja som vchádzala do predajne a prehodila som MM cez plece dozadu hlášku, že TO JE ALE SYMPATICKY CHLAP! (veď vyzerá dobre, nie?) A viac som neriešila.

Prešli sme pečivom, ideme ku salámam a prechádzame ku maslám a syrom a ako tak pozerám do regálu a meditujem nad dilemou maslo alebo maslo, počujem odzadu ako MM šomre:
„To je ale d.bil!“.
Som sa tak prikrčila. Pozerám úkosom doprava...nikto. Hmmm. Pozerám doľava...nikto. Hmmm.
Rozmýšľam, otázky v hlave, božemôj, kto???
Znovu započujem: „To jak sa tvári? Sa nevie lepšie tváriť? Však vyzerá ako... !

Ale už som mala toho dosť. Otáčam sa, kto??? Kto? Sa takto tvári?
Za mnou stála druhá maketa Mareka Vašuta a tak z diaľky sa díval na tú svoju čašu. Chudák, maketa dva si to vyžrala za maketu jedna a sympatického chlapa. Jasné, že som si zobrala celý leták vtedy a študovala po večeroch.

V týchto dňoch sa kampaň rozbehla znovu. Človek sa dozvedá rôzne druhy vín, k čomu slúžia a tak. OK, robia to aj iné siete, ale teraz chcem o tejto. No a minule som sa rozhodla, že kúpim nejaké francúzske víno a dáme si doma s MM. Jedno ma celkom cenovo očarilo, 7 decka, pekná elegantná etiketa vo francúžštine, doporučenie k čomu sa má piť, aké jedlá sú vhodné, bolo to v bedničke pri vínach, tak reku, že víno. Otočím a SodomaGomora, alebo ja som ozaj naivná, že: víno, voda, cukor, sirup.
Oči mi prevrátilo, že to už v dnešnej dobe nie je označené víno, ležiace pri vínach, vínom? Ako neskôr to bolo zrejmé, že ide o nejaký ovocný mix, len ja som nejak v rámci tej kampane nepredpokladala takýto produkt. Nevadí.
Dneska, keď som sa tak kvalitne vyškerila pred vchodom som šla znovu ku vínam. Dosť dlho som tam meditovala, pozerala tie fľaše z blízka, zďaleka, porovnávala etikety, porovnávala tie oblasti, z ktorých sú dovezené. Prvé čo ma napadlo, že by nebolo od veci zobrať si francúzske „šampanské“ a odložiť si ho na Silvestra. Však cena dobrá a furt len tých Hubertov búchame, a DeLuxe aj tak stojí okolo 5 eur.

No a jedno víno SEC a druhé BRUT!

Ako jasné, jasné....a nič. Čo teraz? Zo strednej som si pamätala iba spojenie DemiSec a to bolo tak asi všetko. Vezmem do ruky jedno, vezmem druhé, ale SEC a BRUT ma neosvietilo. Zasa nič.
Napokon predsa len niečo.
Vo vačku mobil a v mobile google. Hanba, čo?
A tak som zistila, že nechcem ani jedno. Vybrala som na dnes večer Chardonay. Potiaľto je to celkom fajn. Viete, ja som si myslela, že pri tých vínach vyzerám kvalitne sprosto. Už pred tým išli dvaja páni nezávisle od seba okolo mňa po trase svačina-pokladňa a keď tu pri mne brzda, no a ktoré víno som chytila do ruky, to študoval jeden a potom druhý. A takým očkom mi poza plece, že tá sa asi vyzná, asi vyberá niečo dobré... veru vybrali, každý jednu fľašu a stretli sme sa pri pokladni pekne za radom ako húsky. Ja vozík a moje Chardonay a oni pidi-svačina a francúzske víno v druhej ruke. Neskromne sa pyšním, že som inšpirovala.

Ako a pevne verím a dúfam a usmievam sa, že pri tom vínku prežijú príjemnú chvíľku a že im to bude stáť za to.

A idem žehliť,nechce sa mi, nechce, radšej by som sedela a písala o nesmrteľnosti chrústa, ale ak vás trochu pobavilo, budem rada.

Prajem týmto príjemný víkend.