Osud alebo šťastie???

Začalo to 8.11. (pondelok) keď som zmokol prvýkrát. Zmokol som aj v utorok a v stredu. No fajne. Prechladol som tak, ako to býva zvykom... V piatok som ledva stál na nohách, nádchu som nevedel ničím zastaviť... Proste klasika. Začínajúca chrípka. Tak som si v piatok povedal: Dnes nevstávam, musím to vyležať. Aj sa tak stalo a v sobotu som už vládal aspoň stáť na vlastných. V nedelu (14.11.) večer som išiel s kamoškou vyvenčiť jej psa. Rozoberali sme UFO, Kruhy v obilí, Čiernu dieru vo vesmíre a podobné témy. V tom sme zbadali že padá hviezda. Ale nepadala tak rýchlo ako som to už párkrát videl... Táto padala pomalšie a dlhšie. Dokonca som za ňou videl ešte aj stopu dráhy kadiaľ letela. Obaja sme boji v nemom úžase že takto sme ešte nevideli padať hviezdu. Nakoniec sme zvažovali či to bola vôbec hviezda. Pri tejto téme nás napadlo ísť pozorovať hviezdy na pole, ktoré je za naším sídliskom. Ako sme tak kráčali, zrazu pred nami znovu padala hviezda. Veľmi sme sa potešili, že aké máme šťastie vidieť padať 2 hviezdy v priebehu asi 20 minút. Kamoška sa ma spýtala či som si stihol niečo želať, že ona si stihla. Ja som povedal že nie, lebo že pokiaľ som sa spamätal že vidím padať hviezdu, tak už zhasla. A len tak zo srandy som treskol, že aj tak neviem čo by som si mal želať a že by bolo super ak by mi prešla nádcha a nemal by som blato na topánkach. Ako sme tak išli naspäť znovu asi po 10 minútach sme zbadali že znovu padá hviezda a tentokrát rovno nad nami. Kamoška mi povedala že si znovu niečo želala a ja som znovu len zo srandy treskol že by som si už mohol nájsť prácu. Až do tejto chvíle som neveril na to, že ak padá hviezda a človek si niečo bude želať, že sa mu to aj splní. Ale stalo sa to, o čom sa mi ani nesnívalo. Ráno keď som sa zobudil, nemal som skoro žiadnu nádchu. Nos som mal volný, proste pohoda. A botasky som mal v podstate v lepšom stave v akom som očakával. Len minimum blata na podrážke. Vtedy mi to zaplo. Splnilo sa mi prvé želanie, ktoré som možno ani nemyslel vážne. Vo štvrtok som išiel na pohovor do Bratislavy, ale s toho nič nebolo. No cestou s Bratislavy mi volali, že mám prísť v piatok (19.11.) na pohovor do Lidla. Hovorím fajn, konečne sa rozhýbali. Tak že som tam v piatok bol, ale predo mnou bolo ešte asi ďalších 23 ľudí. Na rad som došiel až posledný. Tam mi povedali že ak mi v priebehu večera ešte zavolajú tak som prijatý na plný úväzok. Keď som prišiel domov čakal som asi 30 minút a zazvonil mi telefón. Som prijatý. Super! A to som si uvedomil že sa mi splnilo aj druhé želanie. Tak že zhrnutie. Videl som padať 3 hviezdy v priebehu asi pol hodinky. Prvú som premárnil, pri druhej som si želal aby ma prešla nádcha a aby som nemal na topánkach blato. To sa mi splnilo hneď na druhý deň. A pri tretej padajúcej hviezde som si želal aby som mal konečne prácu a do 5 dní som ju dostal. Tak že sa pýtam, či je to môj osud, alebo naozaj šťastie že sa mi splnilo to, čo som si želal pri padajúcich hviezdach... Len tak mimochodom. Asi 3 mesiace som si každý deň odosielal žiadosti o prácu a dovtedy nič. A padajú 3 hviezdy a zrazu do 5 dní, práca na plný úväzok. Jo a aby toho nebolo málo, tak ten Lidl mám asi 5 minút peši od baráku... Kamoška mi síce nepovedala čo si želala ona, ale keď videla že sa mi toto všetko splnilo, tak začala mať obavy s toho čo si vlastne želala ona... Tak že pozor na to, čo si želáte keď vidíte padať hviezdy...