Kto riadi náš život

Kamka už tušíš čo asi chcem napísať ja , ale len sručne napíšem,že
som prežívala presne tvoje pocity. Zdalo sa mi že nežijem svoj život
ale ma strháva vír okolností ,ktoré musím urobiť či chcem alebo nie.
Skrátka bola som nútená deťmi a rodinou žiť tak ako som si to nepredstavovala.Ale práve to je údel nás viacdetných mám a určite to
každá pociťuje tak isto.Keď deti odrastú zrazu bude všetko inak a bude nám ten vír a každodený kolotoč chýbať. Ja keď mám zrazu možnosť žiť po svojom tak sa neviem pohnúť z miesta.Poznám ženy staršie od seba ,ktoré sa nevedeli spamätať ,keď im zrazu deti odišli
do zahraničia a zostali samé alebo s mužom.

Zuzana

Kami, tieto pocity a stavy su asi normalne, ale dolezite je, aby sme ich vedeli obcas odkopnut a ver, ze kazdy den zivota nam prinasa nieco nove...mas to o to tazsie, ze deti mas v roznom veku, tak ked ziskas pocit, ze uz by si mohla alebo mohli-s manzelom-mat cas na seba, tak vas zo snenia vyvedu mensi a ked zaspia mensi, tak sa ozve puberta...
Lahko sa mi radi, ved ja mam sama so sebou dost problemov, ale je dolezite maňysliet na seba a mat sa rada, lebo deti vyletia-pride to rychlo-uz nieco podobne skusam-a zrazu...ale viem, ze mas sily za milion bab a ty to urcite vsetko zvladnes...mas sa vel aod teba co ucit....

Kamka ja Ta poteším , keď už som si myslela, že konečne už bude čas na to, že sa budem venovať sebe, že nebudem behať večne s teplomero m, deti už boli v celkom schopnom veku a tu bác všetko od znova, 42 rokov na krku a malé dieťa. No musím povedať, že takdobré babatko ako bola moja Sára to ste ešte nevideli. Z porodnice prišla a spala celú noc, krmila som ju po spiaci. A taka bola kým trošku nepodrástla ja stále vravím, že vedela, že už má starších rodičov a tak bola dobrá, ale teraz je jedno veľké čudo.tERAZ píšem prvácke úlohy a ani trošku sa mi nechce, stratila som trpezlivosť. Bývam často taká unavená, že sa mi chce plakať, ale to je už snáď tým mojím vekom, keď som mala prvé dieťa bola som najstaršia v porodnici mala som 25 ostatné okolo 18. Keď som mala štvrté dieťa zase som bola najstaršia ja skoro 42 a ostatné zasa okolo 18. Ale musím povedať, že keď v noci vidím tie moje šťastíčka tichučké a spiace , zase mám silu zabudnúť na všetko a ráno vstávať do nového rána plného boju s nimi. Hádať sa o domáce práce, ktoré zabudajú urobiť a o názory na obliekanie a líčenie niekedy sa mi zdá, že na gymnázium ide nie študentka , ale pracovníčka najstaršieho remesla, no len dúfam, že z toho vyrastie, staršia vyrástla a tak je to so všetkým, asi nebrať smrteľne všetko vážne, raz aj sa vykašľať na dokonallý poriadok a sadnúť si len tak s deťmi a kecať s nimi, lebo vyrastú a Ty zistiš,že už Ťa tak neporebujú. Treba s nimi stále rozprávať. Musím sa priznať, že aj keď s nimi sa rozprávam, v podvedomí prehodnocujem, čo ešte treba urobiť. Nevieme sa uvolniť to je to čo nám chýba . Stále sme natiahnuté ako na špagatíku.

Dámy, Vaše slová ma povzbudzujú, Som rada, že raz budem spomínať, ako to bolo, keď boli chlapi malí. Verím, že to bude lepšie a lepšie a že sa zbavým plienok a zahlienených nosov a rôznych dutín. (Ozaj počuli ste už o takej srande ako odsávačka hlienov na vysávač? Dnes som ju kupovala, som zvedavá, či je to taký zázrak ako vravela doktorka a môj prostredný už nebude mať zápal dutín.)

MAMINY viacerých detí uvítala by som nejaké vaše finty na "život". Raďte nám menej skúseným, POVZBUĎTE nás.

Ľubka len sa moc neteš, viež že sa vraví "Malé deti malé starosti,
veľké deti -veľké starosti.A možem potvrdiť ,že je to svätá pravda.
Hlavne puberta a kamarátstvo v nej dá poriadne zabrať.
Ľubka daj nám vedieť ako si pochodila u malého s tou odsávačkou.Zaujíma ma to,lebo môj malý synovec sa ide niečo uplakať,keď mu odsávajú znošteka.
Ak má tvoj malý často nádchu popros doktorku aby mu urobila výter.
Takto ho bude liečiť kvapkami dookola a možno má nejaký bacil na
ktorý pomožu len presne určené antibiotiká.
Ja som sa nemohla od mája dostať z choroby. Vtedy mi povedala že je to viróza ,ale ATB mi absolútne nezabrali. Tak som trpela pískanie v
prieduškách a zápal dutín doteraz.Až keď som sa znova vybrala ku nej
a popýtala ju aby mi dala urobiť vyšetrenia na baktérie ,tak sa zistilo že to bola bakteriálna innfekcia a že mám Hemofila.Tak som sa po 3 mesiacoch ,keď to už vyzeralo chronicky konečne dostala k
správnej liečbe. Aspon si myslím, že už to trochu zaberá.