Intuícia

Mne sa tiez velmi tazko rozlisuje medzi mojim siestym zmyslom, alebo skor vnimanim tonov a podtonov ludskych dusi a zdravym sedliackym rozumom, alebo hodnym kusom logiky. Pekne si fandím.(rofl) Vysledny mix vramci mojej namesacnosti je tu. Burlive emocie so mnou cvicia, zmes znepokojujucich pocitov ma rozculuje ...a intuicia, ani neviem, ak sa raz zobudim mozno na to pridem, alebo to ma byt prave takto.

Jozef, pravidelnosť a stereotyp podľa teba nás ničí a ubíja našu prirodzenosť a spontánnosť.
V tom s tebou súhlasím len čiastočne.
Pravidelnosť dáva aspoň mne pocit nejakého poriadku a istoty. To že zamknem dvere pri odchode z bytu, že si zapnem bezpečnostný pás v aute je pre mňa taký stereotyp, že si to už ani neuvedomujem. Sú to zautomatizované činnosti, a tým že na ne nemusím zbytočne myslieť, to mi naopak život uľahčuje. Takže stereotyp je v určitých oblastiach veľmi fajn - taká tá chlapská galantnosť napríklad, ktorú si oni možno ani nejak neuvedomujú (je pre nich stereotyp, zvyk), ale ženu to poteší. Aj keď je to len zvyk a neboli mysľou naplno prítomní a sústredení - že z úcty ku mne ako k žene ma nechajú vôjsť do dverí prvú - ale že to galantné gesto urobili len zo zvyku.

No a čo sa týka škôlky a školy - pre mňa je to obrovská pomoc, že nemusím rozmýšľať kde podejem deti, aby som sa ja mohla naplno venovať práci. Kde inde by sa decká mohli vyjašiť, vyblázniť s kámošmi a naučiť niečo? Určite že si vyberiem taký druh škôlky/školy, aby tam decká formovali spôsobom, ktorý i ja považujem za zdravý.

Jozef, že ty nevieš ČO chceš v živote robiť. A vtedy ťa obmedzuje všetko.

ja verím svojej intuícii,jednoznačne,už velmi vela krát mi to pomohlo.

Moja intuícia je moja kámoška...niekedy sú to také hlúposti ktoré ma napadnú a vzápätí sa udejú, inokedy ide priam o život. Napríklad včera som bola vo volebnej komisii a ako som tak pozorovala tých ľudí ktoré chodili voliť, tak si hovorím, no určite sa niekomu podarí do tej urny vhodiť nielen volebný lístok, ale ktosi tam isto vhodí aj svoj občiansky...Asi 10 minút na to tam vošla dievčina aj s mamou a tá dievčina bola asi taká strémovaná, že do obálky vložila nielen hlasovací lístok, ale aj svoj občiansky- samozrejme do zapečatenej urny.
Alebo som mala mať kurz pletenia košíkov z papiera a noc predtým som v sne videla ako na kurz prišla pani ktorá mala nádherné upravené a dlhé nehty a v tom sne som riešila to ako sa jej tie košíky budú s takými nehtami pliesť. Ráno dorazila na kurz pani s krásnymi upravenými a dlhými nehtami...Ale toto sú len také somarinky ktoré ma vedia pobaviť, iná káva je to vtedy keď vidím chorobu, alebo smrť blízkej osoby...Ale napokon aj s tým sa dá žiť...
A spoločnosť ma vôbec v tomto neobmedzuje, pracujem, strarám sa o deti, o domácnosť, a bežne pouźívam svoje logické myslenie v situáciách ktoré si logické myslenie vyžadujú...A sú situácie kedy je lepšie počúvať svoju intuíciu...

Intuícia môže byť super, nemusí len prinášať pocity rozpoltenosti.Asi dva roky dozadu som v sne videla, že mi zomrel otec a môj syn mal rakovinu. Asi o pol roka môj otec zomrel a syn začal veľmi chudnúť. Inak je v pohode len je veľmi chudunký...Manžel to vníma rozumom a s istými obavami.Ja cítim prečo to tak je...Manžel chodí so synom po lekároch a tí postupne vylučujú najrôznejšie ochorenia ktoré by pripadali do úvahy- zatiaľ sa nič nepotvrdilo...a manžel pátra ďalej...Ja vidím, že je to psychosomatické, že otec synovi normálne chýba /nežijeme spolu/- ja to akoby "rakovina duše" u dieťaťa.Jeho otec to však nevidí a nevie že riešenie je strašne jednoduché, nevidí, nechce vidieť, riadi sa viac logikou...No dúfam, že napokon sa to vyrieši k spokojnosti nás všetkých a hlavne nášho syna, ktorý začína trpieť tým , že je taký chudý a neustále chodí po lekároch.Mňa to zatiaľ ukľudňuje, keďže vnímam kde je skutočný problém...Vlastne je to tak, že v čase keď zomrel môj otec sa manžel chcel rozvádzať a syn začal veľmi chudnúť.Z jeho života akoby odišli dvaja veľmi dôležitý chlapi...S dedkom si totiž veľmi rozumeli, dedko už keď bol taký slabý a odchádzal z tohto sveta mal veľmi rád návštevy svojho vnuka a zbožňoval keď sa spolu rozprávali o vede a technike...A zrazu v jednom týždni syn prišiel akoby o dve dôležité osoby naraz...

Od istej doby robím z času na čas vedome niečo čo som nikdy nerobila, dotlačím samú seba do určitej novej situácie a snažím sa ju zvládnuť.Tak naposledy som išla do volebnej komisie, aj keď politiku vôbec nemusím, neznášam vysedávanie kdesi na poradách...Ale išla som do toho aby to bola nová situácia, nový podnet, nový ľudia...A bolo to super...potom je to taký pocit,že som urobila niečo čo som vôbec nechcela a ono ma to napodiv dosť obohatilo...Obohacuje to aj bežný život, ale aj duchovné prežívanie mnohých situácií v živote.

...v zivote nieje nic iste,a ja by som povedala,ze prave ta intiicia nam pomaha prezit vela zmien v zivote,lebo ich akosi tak intuitivne cakame....je najhorsie vediet ze a z blizkymi cosi stane...ja to uz nechcem rozpisovat,lebo nemam pocit,ze som na spravnej stranke v tejto debate..len chcem poprosit,klodik,nenechavaj svojho syna sa trapit...urcite mu mozes pomost....(heart) (sun) (flower)

To môže už len manžel, myslím pochopením, že sme rodina...a nemôžem ho do toho tlačiť, lebo on sa bude búriť...musí to pochopiť sám...
Je to zložité tu o tom písať a cítim, źe náš syn je akoby rukojemníkom situácie v ktorej sme sa ocitli, ale rodičov má dvoch a ja nemám patent na všetko.Proste aj tatino má svoju úlohu v jeho živote a potrebuje ju pochopiť a stotožniť sa s ňou.
Moja intuícia niekedy pracuje na plné obrátky a zavelila som si dať si trošku pohov.Asi pred piatimi rokmi sa manźel zamiloval do kolegyne a keď som hľadala riešenie z tejto situácie tak nás to ešte viac rozdelilo.Ja som však v tom čase v sne videla, že náš problém sa vyrieši až keď ona bude tehotná.Videla som ju tehotnú a pri nej stála smrť. Uplynuli asi 4 roky a keď mi manžel oznámil, že ona z firmy odchádza na materskú, lebo čaká so svojím manželom dieťa zomrel môj tatino.Presne to všetko do seba zapadlo.Medzitým som neustále cítila a vnímala, že má stále záujem o môjho manźela, aj keď on mi tvrdil, že z jeho strany je koniec.Ale ja som vedela, že z jej strany to tak nie je, len manželovi som to nikdy nevedela vysvetliť prečo to citim a vnímam a on to bral tak, že mu nedôverujem.Ja viem, že z jej strany je koniec možný až teraz.Manžel to dotlačil tak ďaleko že chcel rozvod a náš syn sa trápi.Manžel to vníma cez rozum, ja to vnímam intuitívne.
No je to zložité a snáď sa z toho nieked vymotáme a dúfam, že to bude skôr ako bude neskoro niečo naprávať.

(flower) ja len toľko, že nemám slov...

vnútorne verím svojím intuíciám, ale prísna výchova, ktorá mi neumožnila rozvinúť a spolahnúť sa na ne, ma v tom dosť obmedzuje. aby som sa intuícii dokázala úplne odovzdať, potrebovala by som odbúrať rozumový racionálny komplex.