Avokádo

Jaaj, rozmášľam nad tým od včera. nejek to neviem spracovať. Teda netuším, z ktorej strany sa na to pozrieť. Je to dobre? Som úplne mimo? Mám divné predstavy o dnešnej situácii?

V podstate už skoro mesiac bežíme v úplne inom režime. Všetci. Nákupy nie sú jednoduché, nie každý môže do obchodu. A nie každý má prostriedky. Zásobovanie v obchodoch je predsa len trochu obmedzenejšie, nie je k dispozícii úplne všetko. Nevadí, myslela som si, že sa trochu uskromňujeme, hľadáme náhrady. Že to na nás dolieha. Že počítame.

Včera som sledovala správy. Nerobím to často, ale stalo sa. Bola reportáž o nejakej dobrovoľníckej službe. Snáď až charite. Pošli tašku. Pre časť seniorov je to služba zadarmo.

Pýtali sa dobrovoľníka pri nákupe, čo mu urobilo dnes pri nakupovaní najväčší problém. A on odvetil Avokádo. Nevedel som ho v tomto obchode vobec nájsť.

Prekvapilo ma to. A teraz skúmam sama seba. Nezávidím náhodou? Ako sa na to pozerám? Ved prečo by si nemohli dať avokádo, ked sú naň zvyknutí? Prečo by nemohli využívať charitu aj tí, čo si to vedia zaplatiť?

Komentáre

Úsmev

Ja to vidím asi inak. Časť ľudí sa dostala asi skôr nechtiac ako chtiac do izolácie. Sociálnej - nazvime to. Je to taká izolácia, kedy nevieš, ako vyzerá svet za oknom. Do toho obchodu nejdeš, lebo "nemôžeš". Neviem, či je to dobrý výraz. Alebo "neodporúčajú ti". Proste tam nejdeš. A nielen do obchodu. Proste si zavretá dobrovoľne nasilu doma. A teraz skutočne nevieš, ako to v tých obchodoch vyzerá. Nakupovala som pre rodičov. Krkovičku - ale takú peknú, hentakú takúto, šunku - ale nech ti ju najemnúčko nakrájajú, takú hrubú neber, to radšej kúp tú balenú tam a tam, chleba - nie taký, inaký Úsmev, droždie - nie balené, ale kocku, vieš čo, zober dve - urobím aj parené buchty aj koláč o 2 dni  Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe. A potom vysvetľujem. Nuž - mäso u mäsiara sa kupuje medzi dvermi u nás. Mäsiar zdvihne ruku, keď za mnou nestoja 5ti, tak aj podíde mi bližšie ukázať. Ako hrubo sa rozhodne krájať zistím doma. Za mnou rada na hodinu, ľudia trpezlivo čakajú, nešomrú, tak ani odvahu nemám vysvetľovať hrúbku rezu. Čo by som povedala ku droždiu? Úsmev Proste. Tí čo sú doma asi majú predstavu, že všetko plynie ako bolo. Len oni sú o to ochudobnení. Tak prečo by si nemali dať napr. to avokádo Mrkám.

PS - ja mám dojem, že avokádo by som zohnala. Ale droždie ani náhodou.

Áno, asi máš pravdu. Fakt netušia, ako to naozaj vyzerá. Aj keď pozrejú telku. Nejka to ku nim nepreniká. Ved aj u nás to isté. Vraj chlebík z iného obchodu..... Zabudli, aké to bolo.

No a to droždie, to fakt nie je. Žiadna kocka. Ani sušené. Nič.

Tiež som zachytila, že to nie je ľahké pre tých dobrovoľníkov čo pomáhajú s nákupmi, hold ozaj treba byť asi viac vďačný. Mne sa avokádo zatiaľ podarilo, ale keďže mám doma vegetariánku s eko zmýšľaním, sem tam sa mi nepodarí zohnať redkvičku a minule som urobila neodpostiteľnú chybu keď som dovolila kúpiť zabalenú uhorku, kiwi v kelímku, to sa na mňa tiež dlho mračí. A ja jej hovorím, že nakupovať teraz je iný level, a vzhľadom k tomu, že treba vystravovať tých čo sú doma aj viac nakupovať treba, premýšľať čo sa bude variť. Tiež mi chvíľu trvalo kým som pochopila, že droždie je podpultový tovar. ÚsmevPrekvapenie

Ano presne, nastaviť sa na ten mód, že jedlo treba vyskladať z toho, čo je doma. Že sa neodskakuje do obchodu pre chýbajúcu cibuľu. Alebo jedlo naplánovať a nakupovať podľa plánu. Ťažko vyhovieť všetkým požiadavkám. Vlastne, unás doma zisťujem, že časom sa tie požiadavky zmenšujú. A zrazu sa zje aj to, čo by pred pol rokom ofrflali. Respektíve v ten deň, keď sa dané jedlo  navarí, zo záhadného dôvodu nie je nikto hladný Veľký úsmevVeľký úsmev

Mne včera dal tatko za úkol, že by chcel nejaké odrezky na polievku, vieš takú polievkovú zmes, kúsok dobrej hovädzinky, nejaké kosti. A ja idem ráno nad 6, pred obyčajnú Je..notu. Potom valím do roboty. Neverím, že to tam budú mať, ibaže by som im vyhádzala mraziaky. Skúsila som ho presvedčiť, že tati, keď Ti kúpim kurča chladené, to budú mať, naporcuješ si, trup, krídla nohy a dáš na polievku. Odpoveď, že to som ešte nikdy nerobil. 

Skoro som padla, ľahla - odpadla. Fakt si nepamätám, žeby niekedy porcoval kura a keď si teraz spomeniem, tak pri zabíjačkach tiež nebýval pri mäse. Nikdy ma nenapadlo, žeby si nevedel naporcovať mäso. KEby som to vedela, tak behám za mäsom včera podvečer, takto ak niečo zoženiem, budem musieť k nemu a pokrájať mu to do mraziaku. Asi si to budem musieť vybaviť v robote, že prídem neskôr. 

No a takto ma postupne prekvapuje. 

Keby chcel avokádo, tak ja ho vystískam, ale ako vraví "on v podstate zje všetko", čo by som dala za to, aby zjedol avokádo, alebo obyčajný jogurt. Maslo nedá do úst, ani mrkvu napríklad. 

Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

Aj ja zisťujem, že o blízkych veľa vecí neviem. Chichocem saChichocem saChichocem sa

Ale je to asi aj opačné. Lebo na niektorých veciach sa nezhodneme.

Úžasná doba.

 

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok