Život po mozgovej príhode - malé víťazstvá

Život po mozgovej príhode - malé víťazstvá

Informácie stále chýbajú...ako je možné že internet je plný informácii ale stále nedostávate odpovede na vaše otázky!

Dotýkať sa, hladkať, hýbať s nehybnými končatinami, rozprávať jednoduché slová, podkladať nehybné kĺby, polohovať, stimulovať každý kúsok tela...nech si mozog spomenie že má aj druhú ruku, aj druhú nohu...

Vystrieť, zovrieť, vystrieť, zovrieť...stále dookola.Ruka je už teplá, dá sa hýbať prstami, nekladú žiaden odpor.Zápästie, lakeť, rameno, zápästie, lakeť, rameno, pevne uchytiť a robiť pohyby, akoby ich robila zdravá ruka...

Chodidlo, členok, koleno, bedrový kĺb...hýbať, kývať, dvíhať...masírovať, natierať...áno, priznám sa, keby som nebola masérka, netušila by som ako narábať s kĺbmi, ako masírovať nehybné telo tak, aby som mu neublížila...keby som nebola masérka, musela by som sa to niekde rýchlo naučiť...áno, aj také prípady sú, kedy sa nehybné rameno ľahko vyklbi, ak sa nepodkladá spolu s panvou, šance sa na prípadný pohyb by sa krátili...

"Ahoj!"

"Ako sa voláš?"

"Ako sa dnes máš?"

"Bolí ťa niečo?"

Nie, odpoveď nepríde...zvuk nevydá...slzy sa tisnú z očí...chce rozprávať no nejde to...

Nie, nečakajte na zázrak, len treba dať človeku šancu...lebo čo ak si mozog nájde cestu a spojí ju s tou končatinou?Možno si len na cestu musí spomenúť a preto treba hýbať, cvičiť, kývať - aha, mozog, toto máš dokázať urobiť sám, prosím, spomeň si, že to môžeš dokázať urobiť sám...

Deň za dňom.Nevynechám ani jeden.Ak sa niečo dozviete na webe o mozgovej príhode, to je to, že prvé dni, týždne a mesiace sú najdôležitejšie pre človeka, ktorému ste ochotní a schopní dať šancu...

Deň za dňom.Cvičenie, masírovanie, pomalé rozprávanie...

Ale áno, s chvíľkami, kedy prestávate veriť...robíte úkony akosi automaticky...vyčerpáva to...psychicky aj fyzicky...prestávate veriť...ale viete že ste jediný človek, ktorý mu tú šancu hýbať sa, môže dať...

Dva týždne prešli a pohne prstami na nehybnej nohe.Naše malé víťazstvo.Naše malé ale tak obrovské víťazstvo!Má to zmysel!Každý jeden deň, každé jedno cvičenie má zmysel!

Prejdú ďalšie dni a pri masírovaní ruky zrazu cítim zovretie...nie som si istá - zovri mi ruku!Prosím ťa, zovri mi teraz ruku!

Áno, pohne prstami, zovrie mi ruku.Má to zmysel!

Po dvoch týždňoch dokáže pohnúť prstami na nohách a stisnúť prsty na ruke.Možno zázrak.Možno výsledok cvičenia.Človek dostal šancu a mozog šancu využil.

Prejdú ďalšie dni a v ľahu udrží nohu zohnutú na posteli.Svaly sa začínajú zapájať.Noha nepadá na bok, udrží sa v kĺbe.Naše malé veľké víťazstvá...

Posadiť sa...tak jednoduché pre zdravého človeku.Pre človeka nehybného, je to ďalší zázrak.Áno, dokázali sme to.Vie sa sám posadiť.Trvalo to týždne...dokáže sa sám posadiť.

Masírovať, dvíhať, krčiť, narovnávať, stláčať...

Rozprávať, rozprávať, rozprávať...

Ak chcete dať človeku po ťažkom mozgovom infarkte šancu, toto všetko musíte.Každý deň.

Cvičiť nie len nehybnú stranu, treba cvičiť aj tú zdravú stranu.Masírovať.Chrbát, ruky, nohy...tak veľmi to uľaví od bolesti, tak mocne to pripraví svaly na ten čas kedy mozog ku nim nájde cestu.A keď sa tak stane, svaly budú pripravené zapojiť sa.

Rozprávať...pomaličky, zrozumiteľne, nekričať!Hlavne nezvyšovať hlas.Človek neohluchol, len mu chvíľku trvá kým pochopí slová.Rozprávať treba vždy zo strany postihnutej, nehybnej.Oni si tú stranu totiž neuvedomujú, akoby nevedeli že ju majú.Kľudne nechaju visieť ruku z postele a po otázke kde máš ruku, ju začne hľadať pod perinou...

"Ako sa voláš?"

"Ja sa volám..." - ak dokážete to, aby sa vám pozeral na ústa, dokáže ich napodobniť a začne rozprávať to, čo vy.

Spievať...áno, spievať.Nech to znie akokoľvek drzo a hlupo - v tejto situácii spievať???Áno, nám sa to podarilo.Nevie rozprávať, vie však spievať.Najprv melódia sa len podarila a slová boli na na na ale po pár dňoch pekne a zruzumiteľne zaspieva prvé slohy piesní.

Vážny a ťažký stav.Toto dokázal človek po mozgovej príhode v stave ktorý bol definovaný vážny a ťažký.

Hodiny a hodiny cvičenia dali človeku šancu.

Tak známa choroba a informácii o tom ako cvičiť, ako sa rozprávať, čo je dôležité...týchto informácií na internete tak málo...